Zdravím ,som síce už dospelý no,,, problém mám ako malý, som nechutne melancholický a mám aj psychickee problémy, ked končí deň je mi az do plaču z toho..Som niekedy fakt ako malý hlavne emočne Aj ked rodičia odídu z domu tak veľmi to so mnou pohne.. Veľmi som citlivý a niekkedy sa aj bez príčiny rozplačem vadí mi to ale v telke vidím že existuju horšie vecii a bojim sa ze sa to stane aj mne. Neviemsi rady, veľmi mi to vadí
asi povaha
Chcem ta spoznat.. mam rovnaky problem
cawes SenSitiVh
podla mna je to super vlastnost
napríklad uz len preto ze drviva vacsina zien ma uz pokrk vsetkych tych super chlapov co na nich kaslu
a je to logicke, vsak naco by komu boli taki co sa staraju len o seba ...
inak mna by riadne zaujimalo, co robis, poprípade co studujes
podla mna to bude tiez nieco akoby extravagantne, o com si myslis ze je tiez blbost, ale málokto to vie
zvycajne to tak byva, ze najviac nadany su ti, co byvaju velmi skromni a myslia si ze to co vedia je samozrejmost a svet to vôbec nepotrebuje .. a pritom svet je ticho, pretoze kazdy najskôr struha machra a potom hlava v smutku ..
ako napríklad ja ked sa dneska tesim ako pomozem ludom a uz vidim ako zajtra dostanem skratenie terminu na projekt a mozem si dat paradny pracovny vikend :D
vela stastia prajem a isto daj ludom vediet co ta bavi, co ti ide .. zacat pracou je dobry prvy krok ako nieco tvorit, pomoct ludom a citit sa lepsie :)
Je to iba povaha, s tým veľa nespravíš. Asi ti rodičia v detstve venovali až priveľa lásky a pozornosti, až priveľa súcitu a empatie. Pravdepodobne tvoja mama plakala ako malé dieťa a velikánske slziská sa jej kotúľali po tvári zakaždým, keď si si rozbil koleno, keď ťa pohrýzol pes, keď ťa vonku udrel zlý chlapec, keď ťa v škôlke niektoré z detí vysmialo, keď si si porezal prst, hoci len slabúčko. Už bolo bedákanie a nariekanie zo strany dobrej mamičky, ktorá to s tým súcitom až, až, až moc preháňala. A potom vychovala rovnako precitlivelé dieťa, lebo presne táto výchovná metóda to spôsobuje.
Talent na výchovu detí nemá každý: tento talent spočíva v tom, že: VŠETKO S MIEROU. Tak veru. Aj dávkovanie súcitu a empatie s mierou.
Napríklad:
Antitalent na výchovu detí číslo 1: Dieťa sa veľmi slabúčko porezalo. Matka začne bedákať, nariekať, chytať sa za hlavu, dieťa prehnane ľutovať. Následok: vychová precitlivelého depresívneho a psychicky labilného človeka, ktorý bude upadať do sebaľútosti, beznádeje a zúfalstva, ale nikdy sa nezamyslí nad tým, ako daný problém vyriešiť. Bude sa ku každému problému správať, ako keby ani nemal riešenie a pre každú maličkosť bude plakať. Bude to malý mäkkýš.
Antitalent na výchovu detí čislo 2: Dieťa sa veľmi slabúčko porezalo. Matka naň navrieska ako zmyslov zbavená. Že tak ti treba, ty somár sprostý, to je tvoja chyba, nemal si ten vreckový nožík chytať do ruky a hrať sa s ním. Následok: Taká matka vychová človeka, ktorý bude nad každým problémom rozmýšľať a v hlave ho rozoberať, riešiť, analyzovať, hľadať naň riešenia, ale nebude mať súcit sám voči sebe, ale bude sa obviňovať a hľadať chybu v sebe, bude si stále o každom probléme myslieť, že ten problém sa mu stal preto, lebo on je na vine. Bude na seba tvrdý. Nebude nikdy a kvôli ničomu plakať, nikdy nebude mať depresívne myšlienky a nikdy nebude upadať do sebaľútosti, iba ak do sebaobviňovania. Ale nikdy neupadne pri žiadnom probléme do beznádeje a do zúfalstva, nikdy nebude preňho existovať slovo nedá sa, neviem. Na každý problém nájde riešenie a vyrieši ho, alebo si naň zvykne a vymyslí, ako si s daným problémom uľahčiť život, pokiaľ by sa riešiť nedal, ale nezaplače ani nad cibuľou :), obrazne povedané. Bude to malý tvrďas. Jeho heslo: čo ma nezabije, to ma posilní.
Talent na výchovu detí: Dieťa sa veľmi slabúčko porezalo. Matka si ho s láskou posadí na kolená a ošetrí mu to, ale nebude pri ňom ani plakať, ani naň vrieskať, iba ho trošku, máličko poľutuje a povie mu, že také veci sa stávajú, že ona ho chápe, že bol zvedavý a chcel sa na ten nožík len pozrieť, veď aj jej sa stalo to isté keď bola malá, ale vlastne tá ranka je iba maličká, tak netreba robiť paniku a tu pomôže leukoplast. Upokojí ho, že do týždňa sa mu to určite zahojí. Vysvetlí mu, že vreckové nožíky nie sú na hranie a že nepatria do rúk deťom, ale dospelým. Vezme ho do obchodu a kúpi mu hračkársky nožík. Následok: Matka dala súcit, ale len takú primeranú dávku súcitu. Neprehnala to ako antitalent1. Nezachovala sa však ani ako totálna bezcitná bytosť typu antitalent2: máš problém, nemám s tebou zľutovania, ešte ti aj pridám. Zachovala sa normálne. Podľa hesla všetko s mierou. Vychová človeka normálneho, ktorý je schopný mať súcit sám voči sebe a netrpí ani pocitmi sebaľútosti a depresie a zúfalstva ako dieťa antitalentu1, ale na druhej strane netrpí ani pocitmi sebaobviňovania a myslením si, že za každý problém si môže sám. Nebude neľútostný sám voči sebe a prehnane tvrdý na seba. Bude mať vo všetkom tú správnu mieru. Keď nastane v jeho živote problém, aj si najskôr chvíľu poplače, ale po chvíli si utrie slzy a problém si vyrieši. Nehrozia mu ani depresie, ani syndróm suchého oka, lebo v živote nezaplakal :) Bude to fajn človek, úplne normálny.