asi povaha

Príspevok v téme: asi povaha
SenSitiVh

Zdravím ,som síce už dospelý no,,, problém mám ako malý, som nechutne melancholický a mám aj psychickee problémy, ked končí deň je mi az do plaču z toho..Som niekedy fakt ako malý hlavne emočne Aj ked rodičia odídu z domu tak veľmi to so mnou pohne.. Veľmi som citlivý a niekkedy sa aj bez príčiny rozplačem vadí mi to ale v telke vidím že existuju horšie vecii a bojim sa ze sa to stane aj mne. Neviemsi rady, veľmi mi to vadí

_meno

cawes SenSitiVh

podla mna je to super vlastnost
napríklad uz len preto ze drviva vacsina zien ma uz pokrk vsetkych tych super chlapov co na nich kaslu
a je to logicke, vsak naco by komu boli taki co sa staraju len o seba ...
inak mna by riadne zaujimalo, co robis, poprípade co studujes
podla mna to bude tiez nieco akoby extravagantne, o com si myslis ze je tiez blbost, ale málokto to vie
zvycajne to tak byva, ze najviac nadany su ti, co byvaju velmi skromni a myslia si ze to co vedia je samozrejmost a svet to vôbec nepotrebuje .. a pritom svet je ticho, pretoze kazdy najskôr struha machra a potom hlava v smutku ..
ako napríklad ja ked sa dneska tesim ako pomozem ludom a uz vidim ako zajtra dostanem skratenie terminu na projekt a mozem si dat paradny pracovny vikend :D
vela stastia prajem a isto daj ludom vediet co ta bavi, co ti ide .. zacat pracou je dobry prvy krok ako nieco tvorit, pomoct ludom a citit sa lepsie :)

celebrita FB

Je to iba povaha, s tým veľa nespravíš. Asi ti rodičia v detstve venovali až priveľa lásky a pozornosti, až priveľa súcitu a empatie. Pravdepodobne tvoja mama plakala ako malé dieťa a velikánske slziská sa jej kotúľali po tvári zakaždým, keď si si rozbil koleno, keď ťa pohrýzol pes, keď ťa vonku udrel zlý chlapec, keď ťa v škôlke niektoré z detí vysmialo, keď si si porezal prst, hoci len slabúčko. Už bolo bedákanie a nariekanie zo strany dobrej mamičky, ktorá to s tým súcitom až, až, až moc preháňala. A potom vychovala rovnako precitlivelé dieťa, lebo presne táto výchovná metóda to spôsobuje.
Talent na výchovu detí nemá každý: tento talent spočíva v tom, že: VŠETKO S MIEROU. Tak veru. Aj dávkovanie súcitu a empatie s mierou.
Napríklad:

Antitalent na výchovu detí číslo 1: Dieťa sa veľmi slabúčko porezalo. Matka začne bedákať, nariekať, chytať sa za hlavu, dieťa prehnane ľutovať. Následok: vychová precitlivelého depresívneho a psychicky labilného človeka, ktorý bude upadať do sebaľútosti, beznádeje a zúfalstva, ale nikdy sa nezamyslí nad tým, ako daný problém vyriešiť. Bude sa ku každému problému správať, ako keby ani nemal riešenie a pre každú maličkosť bude plakať. Bude to malý mäkkýš.

Antitalent na výchovu detí čislo 2: Dieťa sa veľmi slabúčko porezalo. Matka naň navrieska ako zmyslov zbavená. Že tak ti treba, ty somár sprostý, to je tvoja chyba, nemal si ten vreckový nožík chytať do ruky a hrať sa s ním. Následok: Taká matka vychová človeka, ktorý bude nad každým problémom rozmýšľať a v hlave ho rozoberať, riešiť, analyzovať, hľadať naň riešenia, ale nebude mať súcit sám voči sebe, ale bude sa obviňovať a hľadať chybu v sebe, bude si stále o každom probléme myslieť, že ten problém sa mu stal preto, lebo on je na vine. Bude na seba tvrdý. Nebude nikdy a kvôli ničomu plakať, nikdy nebude mať depresívne myšlienky a nikdy nebude upadať do sebaľútosti, iba ak do sebaobviňovania. Ale nikdy neupadne pri žiadnom probléme do beznádeje a do zúfalstva, nikdy nebude preňho existovať slovo nedá sa, neviem. Na každý problém nájde riešenie a vyrieši ho, alebo si naň zvykne a vymyslí, ako si s daným problémom uľahčiť život, pokiaľ by sa riešiť nedal, ale nezaplače ani nad cibuľou :), obrazne povedané. Bude to malý tvrďas. Jeho heslo: čo ma nezabije, to ma posilní.

Talent na výchovu detí: Dieťa sa veľmi slabúčko porezalo. Matka si ho s láskou posadí na kolená a ošetrí mu to, ale nebude pri ňom ani plakať, ani naň vrieskať, iba ho trošku, máličko poľutuje a povie mu, že také veci sa stávajú, že ona ho chápe, že bol zvedavý a chcel sa na ten nožík len pozrieť, veď aj jej sa stalo to isté keď bola malá, ale vlastne tá ranka je iba maličká, tak netreba robiť paniku a tu pomôže leukoplast. Upokojí ho, že do týždňa sa mu to určite zahojí. Vysvetlí mu, že vreckové nožíky nie sú na hranie a že nepatria do rúk deťom, ale dospelým. Vezme ho do obchodu a kúpi mu hračkársky nožík. Následok: Matka dala súcit, ale len takú primeranú dávku súcitu. Neprehnala to ako antitalent1. Nezachovala sa však ani ako totálna bezcitná bytosť typu antitalent2: máš problém, nemám s tebou zľutovania, ešte ti aj pridám. Zachovala sa normálne. Podľa hesla všetko s mierou. Vychová človeka normálneho, ktorý je schopný mať súcit sám voči sebe a netrpí ani pocitmi sebaľútosti a depresie a zúfalstva ako dieťa antitalentu1, ale na druhej strane netrpí ani pocitmi sebaobviňovania a myslením si, že za každý problém si môže sám. Nebude neľútostný sám voči sebe a prehnane tvrdý na seba. Bude mať vo všetkom tú správnu mieru. Keď nastane v jeho živote problém, aj si najskôr chvíľu poplače, ale po chvíli si utrie slzy a problém si vyrieši. Nehrozia mu ani depresie, ani syndróm suchého oka, lebo v živote nezaplakal :) Bude to fajn človek, úplne normálny.