Bulimia,prejedanie,chudnutie-hladam rovnaku oporu

Anorexia ale nie je o hmotnosti, ale o vzťahu k jedlu.
V tvojom prípade je to skôr cesta ku ešte horšej bulímii.
Možno, ak ťa to poteší, tak týmto si prešla každá. Ja tiež. A až na tú jednu babenku, to skončilo horším stavom ako predtým. Stretla som mnoho dievčat... dokonca i nejakých chalanov.
Pozri, mňa nemusíš presviedčať, o tom, že si tlstá a že vtedy to bolo lepšie. Pretože pokiaľ si neuvedomíš, že váha nie je meradlom toho, aký si... "Odlišná" hmotnosť je len prostriedok pre zakomplexovaných chudáčikov ako si na niekom zdvihnúť sebavedomie. A žiaľ, spoločnosť a médiá k tomu len pridávajú.
Vieš, liečba PPP je predovšetkým o tom, ako prijať svoje telo. Akokoľvek ovládneš jedlo, pokiaľ máš strach pribrať, časom (kratším či dlhším) sa vrátiš späť.
Skús i uvedomovať svoje hodnoty. Ale nie tie, ktoré sú založené na vzhľade. Určite je na tebe kopu dobrých vecí, vecí, ktoré vieš, lepšie ako iní. Nájdi ich.
Je pre teba dôležitá dokonalosť v očiach iných? Prečo? Dokonalosť neexistuje. Každý má stanovené iné priority, iný hodnotový rebríček. Každému sa nezavďačíš.
A nie neodbočila si od témy. Pretože sebavedomie to, čo od jedla očakávaš. A máš pocit, že ak nerobí to, čo chceš, tak nie si dosť dobrá. Nakoľko z jedla sa priberá.

Ale ja som skutocne nebola az tak vychrtla, ani nevyzerala ako anorekticka, mala som stihlu postavu, pevnu a peknu aj vdaka športovaniu.. kľudne ti pošlem par mojich foto z pred par rokov na mail ak chces, vyska a vaha je individualna pre kazdeho.. moja sestra je odomna este o dva cm vyssia a jej vaha je 49kg, pricom vyzera uplne normalne a zdravo :-)
Nie je to cesta k anorexii, co chcem, ved aj ked som pred rokmi schudla na tu svoju vahu, uz som s chudnutim prestala a vahu si dva roky pekne drzala kym neprisli problemy.. len chcem vratit cas ked som sa citila vo svojom tele dobre, to je vsetko..patrim medzi ludi ktorym zalezi na tom ako vypadaju a co si o nich ludia myslia, nakolko poznam velke mnozstvo ludi a vzdy mi zalezalo na tom co si o mne ludia myslia a aby o mne nali tu najlepsiu mienku.. prameni to mozno aj z toho ze moje sebavedomie je nizsie ako je bod mrazu, vzdy sa podcenujem a mam pocit ze kazdy je lepsi ako som ja.. ale tu uz odbocujem od temy..

Myslela som si...

A ak ti napíšem, že nie, tak uveríš? Vieš koľko bolo pred tebou báb s tvojim postojom k akoželiečbe bulímie či anorexie, a vždy skončili tam, kde začali? Teda, prepadli sa na ešte väčšie dno ako prv. Žiješ v ilúzii, ako mnoho báb prd tebou, že ak vrátia staré dobré anorektické časy, budú šťastné. Ale nebudú. Pretože vieš čo sa stane? Na 99% zase prepadnú bulímii. Ja osobne som stretla len jednu, ktorá z bulímie prešla do anorexie. A nakoniec ju museli zachraňovať lekári, pretože jej napokon začali zlyhávať orgány.
NIKDY NEBUDEŠ SKUTOČNE SPOKOJNÁ. Pokiaľ v tom bude zakomponovaná PPP. Ale asi musíš padnúť na úplné dno, aby si to pochopila. No ani to ti nezaručí, že s tým skutočne budeš chcieť robiť. PRETOŽE TERAZ SA IBA HRÁŠ NA LIEČBU. A TVOJ PRÍSTUP ROZHODNE NIE JE ZDRAVÝ. Je to iba ilúzia o tom, že anorexia je dokonalá. No to ti, môže tie anorektičky vyvrátiť. Tie anorektičky, ktoré nielen bojovali o svoj život.
A áno, viem, prečo sú tvoje myšlienkové pochody také aké sú. Zdarne abstinujem 11 rokov. A preto aj viem, že tvoj prístup ťa stiahne ešte hlbšie ako si teraz. A v niečo takom ťa rozhodne podporovať nebudem. Ale vedz, že je to tvoje rozhodnutie, za ktoré ale ponesieš zodpovednosť ty. TY SA NECHCEŠ LIEČIŤ. CHCEŠ, ABY JEDLO ROBILO TO, KEĎ SI BOLA ŠŤASTNÁ. Ale to ti skutočné šťastie neprinesie a ani nadvládu and jedlom. Tú získaš až vtedy, keď ti nebude kafrať do života.
Výber cesty je na tebe. A ja dúfam, že sa napokon rozhodneš správne.

Zdravo pre mna znamena napr vyradit z jedalnicka pecivo, fastfoody, sladkosti a pod.. kedysi som zila zdravo stylom, ze som nejedavala vyssie menované, jedla som vela ovocia a zeleniny, mliecne vyrobky-jogurty, cottage, tvaroh.. a pila len cistu vodu, nesladenu kavu a nesladeny caj, to pijem doteraz, neznesiem uz sladene vody ci cukor v kave, aspon nieco dobre mi ostalo.. dalej som nejedavala po 17stej hodine a 3-4x do tyzdna si sla na polhodinu zabehat. Citila som sa skvele po fyzickej aj psychickej stranke a nemala ziadne zdravotné problemy. A ako som spominala, moja vaha nie je ok, pretoze moje telo, moj metabolizmus je neskutocne rozhadzany, zmateny a poskodeny, postava nesumerna, doslova mlandrava, nehovoriac o rozsiahlej celulitide, striach, nezdravo bledej pokozke, lamavych nechtoch, slabych vlasoch, nonstop ladovych koncatinach.. psychika je na tom o nieco lepsie ako pred casom, ked som trpela depresiou, tu som nastastie a dufam nadobro, porazila..

Ja si naopak myslim, ze to ide dokopy dokonake. Nakolko ano, priznavam ze som posadnuta tym, ze sa chcem dostat na svoju povodnu vahu, resp mat opat 50kg, ale viem, ze pokial to nedosiahnem, nikdy nebudem v zivote celkovo spokojna, proste to tak mam zafixované a tak to je, ako je niekto posadnutý modou ci hudbou, ja som posadnuta svojou váhou. Tiež viem ze pokým sa na tu vahu nedostanem, nebudem vyrovnana sama so sebou. Tiez odmietam psychologicku nakolko to nepomoze a uz vonkoncom odmietam psychiatricku a dopovanie sa ADckami s ktorými mam uz taktiez skusenosti a bola som po nich kvalitne vygumovana a citila som sa ako živá mrtvola, nebola som to uz ja tak som s nimi chvalabohu sama sekla a viac ku psychiatricke nepachla.. preto to chcem dosiahnut zdravym sposobom, myslim ze na tom nie je nic zle ani zatratenia hodne, xy zien predsa chudne, aby sa citili lepsie, to je to po com tuzim aj ja, len mi to stazuje ta pos*ana bulimia a zajedanie stresu ci pocitu samoty, ktoreho je v mojom zivote viac nez dost, kedze som sama bez partnera uz vyse tri roky a pocit byt pre niekoho dolezita, niekym milovana, pohladena a chranena, mi neskutocne chyba a útechu nachadzam v jedle. Okrem toho pracovná oblasť, kde som uz poriadne dlho nemala moznost na nejaku dovolenku, oddýchnuť si a regenerovať mysel, co je stres naviac..

No a k poslednemu bodu :-) viem ze v prvom rade musim sama chciet a je na mne aby som to dokazala, ja vsak chcem a velmi, ale tiez potrebujem citit oporu a podporu, viacerým ludom predsa ide vsetko lahsie. Okrem toho, jedna velmi mudra teoria hovori, ,,Kto nezazije, nepochopi." a s tym sa velmi stotoznujem. Človek ktory si niečim takym resp podobnym neprechadza alebo neprešiel, vie mozno podporit, podrzat a povzbudit, ale v skutocnosti iba niekto kto danú vec dokonale chape, pretoze sam s nou ma skusenost, naozaj vie ake to je vsetko tazke a ze je to narocny boj a dokaze byt najlepsou podpororu a zaroven aj podporovany, aby to sam lahsie zvladal. Opakujem, ze obidve strany musia byt uplne uvedomele, ze sa chcu vyliecit, aby jeden nedajbože nestiahol doho druheho opat na same dno.

Po prvé, definuj zdravo. Ak máš na mysli jesť jedlá, ktoré sú všeobecne považované za zdravé, tak tvoja definícia je chybná.

Po druhé, veta "To je dovod preco hladam niekoho, kto trpi touto istou formou PPP a chce opat zacat zdravo zit a popri tom ako bonus aj zhodit par kil :-)" si žiaľ odporuje. PPP, jedenie zdravých potravín (?) a chudnutie nevytvárajú symbiotické spolužitie. Práve tie zdravé potraviny a chudnutie vytvárajú tlak a výživnú pôdu pre tvoju bulímiu.

Po tretie, ak je chudnutie dôležitejšie ako správne (!), nie zdravé stravovanie, tak sa nikdy nedočkáš cieľa, svojej vysnívanej slobody. Pretože tá tvoja túžba po tebou dokonalej postave a hmotnosti bude vždy silnejšia, a vždy bude mať väčší vplyv na bulímiu ako túžba po normálnom živote.

Po štvrté, ujasni si, čo vlastne chceš.

A ešte jedna vec. Nespoliehaj sa na to, že ľudia naokolo ti budú oporou, že za pomoci nich všetko vyriešiš, že len oni ti budú dávať potrebný stimul na boj. Oni to za teba nevyhrajú. Bohužiaľ, ten boj je na tebe. Ak ty nebudeš chcieť, tak sa pánbožko môže postaviť na hlavu.

A ÁNO, NEMALA BY SI CHUDNÚŤ! PRETOŽE VÁHA JE ÚPLNE V POHODE!