Prosim Vás, vyliečil sa niekto z panickej poruchy?

Ja som zažila panickú poruchu minulý rok v zime a trvalo to asi pol roka. Dnes mi už nič nie je a pred týždňom som sa otestovala a je to fakt úplne preč. Prerástlo to aj do sociálnej fóbie. Doma mi nič nebolo ale akonáhle som vyšla von mala som silné závrate, bolo mi na odpadnutie, potili sa mi dlane a mala som vysoký tlak. Všeobecná mi dala len lieky na tlak a tri dni ma nechala doma. Lenže keď som znovu nastúpila do práce bolo to naspäť, v robote som odpadávala a vnímala som búšenie srdca. Ale v práci som nič nehovorila, prečítala som si rôzne knihy o zvládaní panických porúch o relaxačných technikách a zažala som to aplikovať. Situácií ktorých som sa bála som sa nevyhýbala, skôr naopak, naschval som sa do nich vrhala. Aj keď mi bolo hrozne, tak som nepoľavila. Najhoršie bolo, že mi bolo zle aj v kine, jediné miesto kam sem tam s kamarátmi vyjdem. Možno mi pomohlo to, že som sa viac rozprávala s kamarátmi, chodila častejšie von, na prechádzky, alebo že som o tom rozprávala s rodinou a ty ma podržali. Niekedy mi pomohlo sa aj dobre vyplakať. Bez liekov som to zvládla a pred dvoma týždňami som bola v kine a čakala závrate a mdloby a aj keď bolo kino natrieskané nič mi nebolo. Takže sa z toho teším. Chodievaj aj často na slniečko, možno aj to mi pomohlo. Ak by si mala ešte nejaké otázky tak mi napíš.

ja mam panicku poruchu 9rokov a musim byt neustale na antidepresivach lebo ked ich vysadim choroba sa mi ihned vrati.

vyliecila som sa po troch rokoch, njviac mi pomohla psychologicka a nasledne praca sama so sebou, a homeopatika Ignatia Amara (ktore mam stale po ruke, keby nieco) tiez som si myslela ze sa nikdy nevyliecim. boli dobre dni a tyzdne ked som o zom ani nevedela, no potom som aj mesiac denne trpela panickymi zachvatmi.

Ja som sa vyliecila, a to som bola na tom fakt zle. Okrem PP som trpela agorafobiou a socialnou fobiou. Bola som 2x na psych. lieceni - toto mi pomohlo - vytrhnutie z prostredia domova a denne nacviky s psychologom. Kratko po navrate som mala este obcas zavraty, ale doznievali. Nevyhybala som sa miestam, z ktorych som mala strach, celila som im. Neberiem uz ani lieky, obcas si dam neurol, co mi ostal, ked mam v praci stres :) drzim ti palce!

Presne tak, nepocuvaj ziadne hlupe reci ludi o tom, ake su tie lieky zle..vsetky lieky su zle...Je to tak isto normalna choroba ako kazda ina, tak sa hlavne necit zle kvoli tomu, ze beries lieky alebo chodis na terapie..To pochopia len ludia, ktori si tym peklom s touto chorobou presli...Ja som bola na tom tiez zle velmi zo zaciatku, nechodila som nikam, len som sedela doma, aj z prace som odisla na nejaky cas..Takze urcite je lepsie zit plnohodnotny zivot s liekmi nez si nemoct ten zivot uzivat a len sa trapit tou chorobou...

Nepi alkohol..to je jeden z hlavnych spustacov panik.Dalej terapie a liecba AD.Mne AD pomaju, nemam vobec PP.Hlavne sa netreba bat liekov a necitat fora a pribalove letaky.Lebo z toho, co tam budes citat akurat dostanes uzkostne stavy.(strach).

Tak mesiac je nič,možno máš len blbé obdobie

Carolyn: u mňa to bolo 2 roky tiež také, že to prišlo párkrát do roka a dokázal som fungovať úplne normálne, aj ked to niekedy nebolo ľahké. Až teraz posledný mesiac sa to zhoršilo tak, že sa nestretávam ani s priateľmi, lebo sa bojím, že mi príde pri nich zle...je tu už to vyhýbave správanie a tentokrát som si už sám poradiť nevedel a preto začínam s antidepresívami. Nechcem ich však brať príliš dlho, začnem sa viac snažiť, chodiť na psychoterapie a dúfam, že to bude zas v pohode:) a hlavne bez liekov.
Andrika: študujem aj pracujem trochu popritom. Tiež mám skvelý život, užíval som si ho vždy ako sa dalo, stále som bol pozitívny a veselý, no posledný mesiac bol je pre mňa hrôzou, už som to vážne nezvládal kvôli tým stavom.. preto začínam s liečbou a pevne dúfam, že pomôže.

Ja mam tiez 23 rokov....Pracujes ci studujes? No ja chodim ku psychiatrovi/psychologovi, ale ja uz im asi ani nemam co povedat, ja sa mam super uzivam si zivot, ja netusim preco ma to aj napriek tomu chyta...nemam vobec ziadne negativne myslienky, ja som v podstate stale vysmiata, ale mam neskutocne zavrate hlavne, to je moj problem...a potom mam problem aj s prijmanim potravy dost..ja mam zaludok zovrety...Neviem neskusala som nic ine, nezda sa mi, ze by som to potrebovala...

Ja :-) mozno tak 4x za rok mi na 10min pride trochu zle,alebo ked niekde som tak na mna trosicku pride panika...ale to je už nič. Akurát ja som nato nebrala žiadne lieky. Trvalo to 3 roky a pomaly postupne sa to stracalo. Máš aj agorafobiu? Že máš vačšiu paniku keď si mimo domu? Ja som to mala,a vyliečila som si to celé tým že som proste zaťala zuby a chodievala von,stále dalej a dalej. Ale hlavne si myslím že mi to proste samé odišlo...možno to bude aj tvoj pripad neboj :) a to som mala dosť ťažkú formu,nezvladala som venčiť psa ani pred dom,stále som chodila pozaškolu lebo mi tam bolo zle už len z toho že som tam musela sedieť atď