ahojte. s mojou naj kamoskou sa poznam uz od malicka, a nase mami su tiez naj kamosky. mam 21 a moja najlepsia kamaratka tiez. narodili sme sa tesne po sebe, byvame vedla seba. sme ako sestry, vsetko robime spolu, mavame oslavy spolu, na zakladku sme chodili spolu. vsrtko je perfektne. ja som nesla na gympel, a potom som isla z 9. rocnika na 5 rocnu skolu, a zo zdrav. dovodov som si musela dat po maturite rok pauzu, a az teraz nastupujem na vysoku. kamaratka ma vek ako ja a skoncila uz bakalara. v tomto jej velmi zavidim..
mam priatela v mojom veku, sme spolu uz cez 3 roky. moja kamaratka ma tiez, rok, no a nasla si priatela v zahranici. je vrlmi prijemny, sympatak, ma uz vlastne auto, dom, davno po skole, pracuje v dobrej firme. no velmi ju zmenil. tam kde zije, zeny nepracuju,len su doma a staraju sa o dom. ona bola vzdy velmi cielavedoma, mala vselijake plany, a teraz sa velmi zmenila. dava mi to najavo tak neprijemne, az to boli. ze mi nezavidi ze budem musiet pracovat, lebo tu na slovnsku je slaba uroben. ze nam to s frajerom potrva kym si kupime byt kym si na neho masetrime, lebo samozrejme tam kde sa prestahuje za nim su platy x krat vyssie. atd, naraza aj na to ze som mala tazke problemy so zaludkom a ze ktovie ci budem moct mat deti. stale sa ma pyta tak provokativne, na to byvanie, ci ma uz priatel auto, len aby ma ponizila, aby som sa citila ze nic nemam a ona vsetko, a o sebe hovori ako keby uz do konca zivota nemusela ist ani na brigadu :( vzdy sme spolu robili, a teraz? nie, ona mepotrebuje, vraj on sa o vsetko postara. nikdy si nchcela dovolt nic zaplatit. a teraz je to na dennom poriadku, ze ju zivi, ( teraz v lete tam je u neho ) ze jej kupuje oblecenie a letenky za nim. ja mam svoju kamaratku strasne rada a vzdy som jej vsetko velmi priala, polozila by som ruku za nu aj do ohna. jej frajer je naozaj uzasny prijmny, a asi to je tou kulturou, ze si ju takto meni... velmi ma to trapi...
a ano zavidim jej,.. velmi by som aj ja chcela byvat s frajerom, velmi by som mu dopriala vlastne auto, a potom dobru pracu (je druhak na vyske). ale vsetko bude az za takych 4-5 rokov. preto jej zavidim, ze ona uz moze mat babo, nemusia riesit financie, ona pracu, nic.. mozno by som jej nezavidela, keby mi to tak nedavaja najavo.
posledne dni len placem. neviem sa sustredit na nic, stale som smutna, sklesnuta, premyslam len nad tym ako si budeme moct dovolit nejake byvanie o par rokov, ako si najdem po vyske pracu, atd.. snazim sa sustredit na seba, na nas s priatelom, aby ma to skor motivovalo a nie ponizivalo....ale...zoziera ma zavist a smutok naraz..