Dobrý deň. Máme 3,5 mesačné šťena AST x weimarský stavač. Je veľmi neposlušná, aj keď to asi každé šteňa a máme ňou dosť problémov. ani neviem s čím mám vlastne začať. Jeden z najväčších problémov je asi to, že akonáhle zoberie vonku niečo zo zeme, alebo aj v nútri čo nesmie a poviem fuj! a chcem jej to vziať, tak s tým ujde preč. Mouˇem na ňu kričať, možem byť na ňu miĺa, akonáhle vidí, že idem za ňou uteká predomnou. Skúšala som to aj naopak, že som išla ja od nej ale vzedy ma maximálne ignorovala. Ďaľší vážny lproblém: keď je niekde, kde nesmie byť alebo robí niečo zlé, napr. hrabe v kvetináči alebo v trávniku, zase poviem fuj! a idem ju z tade zobrať preč alebo sa ju snažím zabaviť hračkou, ale vždy to skončí tak že ju to ešte viac povzbudí a hrnie s do toho s ešte väčším nadšením, možno aj náročky, aby upútala pozornosť. Akonáhle sa jej však dotkem, zvrtne sa a začne ma hrýzť a kee hryzie už pekne silno, samozrejme že ju hneď pustím a ona sa tam vrhne zas. A keď poviem fuj a dupnem nohou alebo silno tlesknem rukami, tak začne po mne štekať a ceriť zuby. Ďaľsím dosť vážnym problémom je chôdza na vodítku. Vkuse ťahá, keď sa nejde tam kde ona chce, zaryje nohy do zeme a ona proste nejde. A s ťahaním je to tak, že by sa aj udusila. Občas ťahá tak silno, že začne kašlať a drhnúť sa, ale aj tak neprestane. Skúšala som na ňu že vždy keď potiahne, zastavím a prinútim ju sadnúť si. No akonáhle poviem ideme a vykročím ( možem akokoľvek pomaly) vyletí jak strela a neraz sa stalo že ju vodítko strhlo späť až ju zvrtlo. Taktiež som skúšala, že keď začne ťahať, proste sa otočím a idem naspať opačným smerom. Keď sa vraciame tak nechápe prečo a ide vačšinou pekne pomaly, vždy ju za to poriadne vychválim a dám aj maškrtu. Ale akonáhle sa otočíme spať, zase ťahá. Viac tu toho teraz vypisovať už nebudem, toto su asi najhoršie veci. Ak máte niekto podobné skúsenosti som psom a viete ako to riešiť, bola by som veľmi vďačná za každú radu, lebo už začínam byť z nej zúfalá. Máme ju od jej 6 týždňov, majitelia sa snažili šteniat rýchlo zbaviť lebo boli neplánované (pri háračke im ušla fenka) a už sa o ne nechceli starať. Dokonca ani neboli odčervované. Osobne som nikdy šteňa nemala, iba dospelého psa, aj keď tiež bol veľmi problémový, boli to iné problémy (chronický zdrhač). Uvažujem aj nad návštevou kynológa, len by ma tiež zaujímalo, koľko stoja návštevy kynológa. Ďakujem všetkým, čo si to prečítali a ešte viac za vsětky rady.
Vycvik stenata
"Jeden z najväčších problémov je asi to, že akonáhle zoberie vonku niečo zo zeme, alebo aj v nútri čo nesmie a poviem fuj! a chcem jej to vziať, tak s tým ujde preč."
Toto je pre ňu hra. Tu je zložité určiť si hranicu, kedy to už nepovažuje za hru. Podstatné sú nie príliš hŕ pohyby. Ja tu napríklad používam "Vypľuj to".
"keď je niekde, kde nesmie byť alebo robí niečo zlé, napr. hrabe v kvetináči alebo v trávniku, zase poviem fuj! a idem ju z tade zobrať preč alebo sa ju snažím zabaviť hračkou, ale vždy to skončí tak že ju to ešte viac povzbudí a hrnie s do toho s ešte väčším nadšením, možno aj náročky, aby upútala pozornosť."
Myslí si, že robí dobre. Tá hračka, ktorou sa ju snažíš zaujať, jej to hovorí. Skús ju zavolať alebo inak zaujať. Tomu nášmu poviem "Ja ťa vidím, aj keď ťa nevidím." a hneď vie, že robí zle.
"Akonáhle sa jej však dotkem, zvrtne sa a začne ma hrýzť a kee hryzie už pekne silno, samozrejme že ju hneď pustím a ona sa tam vrhne zas. A keď poviem fuj a dupnem nohou alebo silno tlesknem rukami, tak začne po mne štekať a ceriť zuby."
Opäť situácia, pri ktorej nadobúda pocit, že sa jedná o hru. Ak budeš naďalej hýbať rukou, bude po nej skákať. Tak radšej jej pozornosť upriam na hračku. Zatiaľ je ešte trochu malá a nechápe, že to bolí. Keď bude mať také 4 mesiace a viac, pri hryzení sa ju skús upokojiť. Ale nikdy nie zákazom, ale príkazom. Napríklad sadni. A nech chvíľu vydrží. V tomto čase už bude schopná pochopiť, že niečo aj bolí, tak jej to naznač a následne ju ignoruj. Ale ešte predtým by bolo dobré ju na vlastnej koži naučiť, že kúsanie bolí. Napríklad jej jazyk postrč po zuby.
Čo sa týka chodenia na vodítku... mám pocit, že vie, že ide domov a moc sa jej asi nechce. Naši to robievali tiež. Pri ťahaní je dôležité moc tým vodítko netrhať. Skús ho postupne skracovať. Ale toto aj závisí ako ďaleko je v tomto smere. Pretože ak je bude starší, pokojne s ňou mykni. A vtedy jej skús kúpi halti. Inak ako ďaleko je od teba. Pretože pri bežnej situácii stačia také dva kroky. Samozrejme nechať vodítko voľnejšie, nesmie ho napnúť a mať ho napevno. Nakoľko flexilná varianta ťahanie zhoršuje. Ak sa tak stane, tak ju potiahnuť jemne k sebe. A na to ťahanie je najlepšie naučiť ju chodiť pri nohe. Možno cvičák by prospel.
A neodporúčam univerzálny zákazový príkaz. Pretože sa napokon stane ničím. Ak nejaký povel vydáš a ona nič, chvíľu počkaj. A až potom ho zopakuj. Inak budeš za blázna, ktorý nevie, čo chce. Ak budeš nejaký povel hovoriť, tak v kľude. Zvýšenie hlasu pre ňu bude znamenať agresivitu, čo môže v budúcnosti spôsobiť problémy ako strach či agresívny strach. Ak jej dáš povel a ona urobí niečo celkom iné, kašli na zákaz. Chvíľu počkaj a povel zopakuj.
Ak ju chceš o niečoho odnaučiť, pretože vyvádza neplechu, musíš ju pri tom prichytiť. Inak pocíti krivdu a stav sa ešte zhorší. Ďalej moc rozprávaj a nekrič. Pretože kým skončíš, skončí aj ona a zdúchne. Radšej konaj. Ak na teba hodí psie previnilé oči, tak vedz, že vinu necíti. Len sa snaží zmierniť zlosť či agresivitu.
A dávaj si pozor na málo i veľa chválenia. Keď ju pochváliš, chvíľu tu pochvalu preťahuj. Ale zase nie moc. Môže sa stať, že prestane byť sústredený. A vyhýbaj sa aj stereotypom.
Ak sa jej niečo stane, nechlálol ju a nepodliezaj sa jej. Bude v pomykove a nebude vedieť, čo od teba očakávať. A to vyvoláva strach.
Problem je v tom, ze psik bol zobrany od mamky prilis skoro- to co ho mala naucit ona alebo by sa naucil od surodencov tak ho musis naucit ty. Na psa neplati nic ine iba klud, ziadna nervozita, zufalstvo - pes to citi a nevidi dovod na to aby ta respektoval. Ja na tvojom mieste by som ho ( ak to chces teda zvladnut bez cvicaku) chodila psika vencit do svorky inych psov - tam ho ti starsi naucia ako sa ma spravat, odkuka od nich pozitiva ale samozrejme aj mozne negativa co si pri vasom opise ale uz neviem ani predstavit ze to moze byt horsie :). Mate doma steniatko, predpokladam ze neboli stanovene pravidla a takto to asi aj dopadlo. Ja som svoje psy nikdy necvicila- vzdy sa naucili nejak same chodit bez voditka, prist na zavolanie, sadnut si, na fuj reagovat sklopenim hlavy- avsak vzdy som so psom hned v prvy den isla na luku, postretavala inych psov a nejak to samostatne islo :). Ja by som skusila tuto moznost a ked uz nebudete vediet ako dalej kontaktovat skusenejsich chovatelov. Vela trpezlivost a kludu vam prajem, su to starosti a hlavne vela zufalstva avsak potom sa nad tym uz iba zasmejete ake to bolo ked bol maly :). Mnoho ludi to ma so psikom tazke, kedze je to steniatko, nahodi krasne oca, poknuci a ihned sa ustupuje, avsak treba pozerat na to ze je to babatko a vy ste ta ktora si ho vzdala, prebrala za neho zodpovednost a musite mu ukazat ako sa funguje v zabehnutom zivote. S tym chodenim na voditku vam poradim iba tolko - ak taha, treba ho usadit a pockat kym sa ukludni, ak bude tahat opat treba sa opat vratit na to miesto, dat ho sadnut a cakat kym sa ukludni a robit to dookola, kym nepochopi co robi zle a co od neho chcete.
preco si nepozries vycvik v okoli niekde?
