Chyba mi objatie

len som napisal svoj nazor a k tomu som pridal, ze nechcem a ani nebudem nikoho nepravom hodnotit. Ale fakt je ten, ze byt slepo oddany nejakej ideologii alebo dogme je najvacsie zlo a za tym si stojim. Nemusis suhlasit, nebriem ti to. Pre info, ja tiez mam vela znamych a velmi dobrych kamaratov, aj nase rodiny sa schadzaju na spolocne oslavy, dovolenky a podobne. Ale nie sme spojeni ziadnym nabozenstvom, su medzi nami veriaci aj neveriaci. Do takeho niecoho by som ja osobne nikdy nesiel.

bagration - aj teraz patríme do spoločenstva piatich rodín, máme pravidelné spoločné stretnutia, akcie, chodíme spolu na dovolenky. Dôverne sa za tie roky poznáme, vieme o sebe skoro všetko. Naše deti sú navzájom najlepšími kamarátmi. Deti samé nám povedali, že to že patríme do spoločenstva je najlepšia vec, ktorú sme mohli urobiť.

bagration - ja by som povedal, ze prave v 21. storoci je super patrit do spolocenstva, ktoreho hlavnym zaujmom je prave bratska laska. V dobe nestalych vztahov a virtualnych internetovych priatelstiev je to ako najst oazu vo vyprahnutej krajine.

Na vztah uz musim tuzit po tom cloveku...tam to nieje len o tom,ze chcem aby ma NIEKTO objal...takto som aj tuzila,len nikdy to nevyslo....

vega 2
ma to logiku.. v 21. storoci chodit do roznych krestanskych kruzkov je samo o sebe strasne. Nechcem nikoho nepravom hodnotit, ale dost vela mladych ludi prijme nejaku dogmu a tu povazuju za alfu a omegu. Preto sa necuduj, ze je vela mladych ludi, ktori by aj chceli, ale nemozu, alebo si to ani nepripustia.

Vieš, ona chce len lásku. Cítiť, vnímať prežívať. Lásku bez podmienok a výhrad. Až bude pripravená, potom bude chcieť vzťah.

Filip TT,
hehe, podarene, ze si tam siel len kvoli dievcati, a aj ju mas, zaujimave, gratulujem.

Angel,
a tak preco nechces ziadneho frajera? Mali by ste sa radi, boli spolu, no aj sex, ale tam by ti uz nemal vadit, ked ho budes mat rada. Preco to takto neriesis? Preco nechces ziadny vztah? Lasku chces, vztah nie. To nema logiku.

Anjelik, keď som bol dvadsiatnik prežil som asi päťročné obdobie depresie. Po roku som sa pridal do katolíckeho spoločenstva mladých. Bolo to najlepšie, čo som mohol spraviť. Myslím, že to malo zásadný podiel na tom, že som sa z toho dostal. Bez liekov.

Štyri roky som tam premlčal. Len som vnímal, ako tam žijú ostatní. Netreba si dávať veľké ciele. Treba prijať fakt, že som v období "na púšti". Frustrácia vzniká, keď človek nie je zmierený s tým, čo má.
Mojou radosťou bolo, že som mohol vnímať ich radosť.

Už len dodám, že z toho spoločenstva mám manželku. :) Vlastne pôvodným dôvodom, kvôli ktorému som tam prišiel bola ona. Mohol som takto byť v jej prítomnosti bez toho, aby som s ňou chodil, čo by som vtedy nezvládol.

no na zaciatok by mozno bolo dobre najst si jednu-dve kamaratky, zacala by si s nimi chodit von (nehovorim na diskoteky alebo podobne) a postupne by sa tvoj okruh zacal rozsirovat. Prist rovno do nejakej vacsej spolocnosti asi nie je najlepsie riesenie. Neviem akou chorobou trpis, ale vacsinou ludia s depresiami sa boja vacsej skupiny ludi.

....kedysi davnejsie som aj skusila patrit do nejakeho toho katolickeho spolocenstva...lenze to tiez nieje tak,ako si kazdy predstavujete,ze vas tam kazdy caka s otvorenou narucou...proste som tam prisla,kazdy sa tam bavil,hral nejake hry alebo co....chvilu som tam ostala,ale potom prisla na mna taka clivpst,taky smutok..ja sama akosi neviem zapadnut do partie,kde sa vsetci uz poznaju...:/