Nafuknute brucho

Aha, ešte doplním, že to nafukovanie u mňa vtedy prestalo po úprave stravy na bezlaktózovú, bezlepkovú a bez konzervačných látok. A tak...

Ja som mala celé roky niečo také, že po každom jedle som prdela celé hodiny, až som sa hnusila sama sebe a kedˇ nie to, tak ma prehnalo skôr, ako som stihla dojesť a toto nemalo konca kraja, kašľala som na to, že však ma to raz prejde, ale neprešlo a zhoršovalo sa to, až som sa zastavila na gastro, kde sa zistila laktózová intolerancia, potom ešte pšenica a cítila som, že mi škodí aj mastné, sladké a konzervačné látky, tak som to všetko poslala do prdele a začala som sa ináč stravovať... no hlavná zložka stravy bolo mäso, ryža a zemiaky, potom paprika, rajčina, zelený šalát, proso, quinoa, amaranth, ryžové polystyrénové chleby, ale to kilo a pol mäsa za deň, to proste muselo a muselo byť. Zožrala som rezeň na prírodno s hranolkami a so šalátom, o dve hodiny mi škvŕkalo v bruchu, ako keby som od rána nejedla, čisté zúfalstvo. Prichádzali na mňa hororové stavy hladu, náhle stavy. Ako by som to... no napríklad zdravý človek sa cíti sýty a potom pocíti maličký hlad, potom trošku väčší, a tak. No a potom veľký hlad. A ja? Čo som mala celé roky? Cítila som sa byť sýta. No zo sekundy na sekundu mi začalo škvŕkať v bruchu, začala som sa celá triasť a zatmievalo sa mi pred očami pomaly, ako keby som už išla odpadnúť, či čo to. Nebolo mi všetko jedno. Zo sekundy na sekundu stav strašne veľkého hladu. Teda nie maličký hlad, potom väčší,,,,,,,,ani náhodou. Svrbenie riti, uší a nosa a pokožky na celom tele nemalo konca kraja, až raz: Jedného krásneho dňa som kúpila 37 % vodku, papáju, prišla som domov, poklady uložila do chladničky a čakala som na ten moment, kedy mi bude treba na záchod na veľkú. Prišlo to a rozhodla som sa, že nepôjdem hnedˇ, ale až o hodinku. A vtedy som vyslopala pol fľaše vodky, počkala som 15 minút. Potom som prekrojila papáju a vyžrala som z nej tie čierne zrnká, rozhrýzla a prehltla, mali štipľavú chuť. Potom som počkala dalších 15 minút a zožrala som aj tú oranžovú sladkú časť papáje. Zostala len tenučká zelená šupka, tú som vyhodila do koša...neviem, či som urobila dobre... alebo som mala zožrať aj tú??? Počkala som asi 20 minút a až potom som išla na záchod na veľkú. Zdalo sa mi, že akosi priveľa toho zo mňa ide von, čo ešte nikdy :) Kedˇ som si vykonala potrebu, pozrela som sa a na ten pohľad v živote nezabudnem :) Tisícky a tisícky malých červíkov, už boli takmer všetky mŕtve, ako keby niekto postrihal bielu cvernu na tisícky 1cm kúskov a zalial hnedou hovnovou farbou, tak to vyzeralo. Niektoré tenké ako cverna, niektoré mnohonásobne tenšie ako cverna, niektoré trochu hrubšie, niektoré vyzerali ako malé daždˇovky asi 4 cm a najväčšia hrôza: Pásomnica. Mohla mať asi 50 cm. Bola biela a článkovitá. Šírku mala asi takú, ako má klasické 30 centimetrové pravítko. Teda logicky akú mala pásomnica šírku, takú mal jeden jej článok dĺžku. Články úzke, ploské, bielej farby, vyzerala ako nejaká biela šupa, ale došlo mi, čo to je. Bola už mŕtva, nehýbala sa, papáya ju zabila. A tie ostatné červy tiež. Vysvetlenie: Kedˇ som bola škôlkarka, tak som si ohrýzala nechty, lebo to robili aj ostatné deti a ja som sa po nich opičila, tak som to začala po nich opakovať. Na prvom stupni ZŠ som s tým prestala. Nikdy som neužila lieky proti parazitom. Z ohrýzania nechtov sa ale určite do mňa niečo dostalo a to už v predškolskom veku. U babky sme sa bežne hrávali so psami a s mačkami každý víkend, takže pohladkať mačičke riťku a potom si strčiť prsty do úst a ohrýzať nechty, to bola pre mňa ako pre decko bežná vec. Fuj! Odjakživa ma svrbela riť, uši, nos a pokožka na celom tele, ale pripisovala som to alergii, neriešila som to. Až som tu na fóre našla príspevky od SadP a iných, ktorí dali cenné rady a ja som si niečo z toho vzala, niečo urobila podľa seba a pomohlo mi to. Nadˇalej kupujem papáyu a papám ju. Ešte to zo mňa nevyšlo všetko, myslím tie malé červy, lebo ak sú premnožené, tak sa skrývajú aj v iných častiach tela, nielen v čreve, takže to bude beh na dlhú trať vyhubiť ich všetky, ak vôbec, ale predsa už aj toto bola veľká pomoc. Od vylúčenia pásomnice (asi 2 týždne) je to s pažravosťou neporovnateľne lepšie a fakt už aspoň nepotrebujem kilo a pol mäsa za deň sprásknuť, ale dokážem fungovať aj s menšími dávkami jedla, dokonca aj s bezmäsitými dňami, čo už ozaj roky nebolo :) Dokonca aj mama, náboženská fanatička, mi povedala, nech si na ten veľký piatok dám mäso, ked ináč nemôžem, nakoľko som chorá. Myslela tým tú mliečnu a pšeničnú intoleranciu, že ked nemôžem jedno, nech si dám druhé, nech to teda nahradím mäsom, nakoľko iné nemôžem. Dnes už znesiem aj malé množstvo pšenice, čo je pokrok :)
...naše staré matere hovorievala, že kto si v detstve ohrýzal nechty, ten ich má v dospelosti tenučké, slabé a lámavé. A je to tak. Ale prečo? Lebo kto si ohrýzal nechty, ten sa nakazil všakovakými parazitmi, ktoré do konca života budú z neho vyciciavať vápnik potrebný aj na stavbu nechtov. Preto sú nechty lámavé a tenké. Aj u mňa. Takto si to vysvetľujem :) Ideme spať :)