psychické problémy, budúcnosť

a zaznamy od psychiatra sa musia odniest k obvodnemu lekarovi? Alebo to posiela psychiater? Alebo vobec to obvodny neriesi?

Ahoj psych111 nepocuvaj takych ludi ako celebrita facebookova z toho jej prispevku mam pocit ze ona sama je mimo, to nieje pravda ze ked zacnes chodit ku psychiatrovi ze nebudes moct prestat nikdy s liecbou ja som normalne prestala vysadila som lieky dovi dopo nikto ma nenutil nasilu tam chodit a tiez si myslim ze niektore nazory pod tymto prispevkom su dost mimo. Vies ja uz nejaky ten cas a je to doba mam skusenosti so psych. problemami a myslim ze cakaren psych, pacientov sa deli na 2 skupiny, ludia co nejakym sposobom nezvladuju zivot, zivotne udalosti maju krizu ale ked sa s tym nevyrovnaju sami im ani lieky nepomozu a ta druha skupina je tych vaznych poruch ako su endogenne depresie, schizofrenie, uzkosne , obsesivne poruchy atd. zaco oni nemozu proste v mozgu to nefunguje ako ma a na to su lieky aby pomohli, kazdy nadava na antidepresiva ale mne antidepresiva pomohli velmi a radim ti dobre si to zvaz a ked mas vaznu potrebu navstivit psychiatra tak chod radcej ako by si sa mala utrapit k smrti a si nieco urobit a si komplikovat zivot...A co sa tyka zamestnania a skoly tak tam ti na to nemaju ako prist pokial im to sama nepovies ja mam s tym vlastnu skusenost takze viem.

Dakujem za reakcie. Neviem ci je to az tak nevyhnutne z ineho pohladu, ale s mojho ano. Ale nechcem aby sa kvoli tomu namna ludia v buducnosti pozerali ako na choru. Moze nejak suviest rodinna anamneza so psych.ochoreniami? Totiz u nas v rodine po ocovej strane takmer kazdy trpi nejakym psych.ochorenim, navstevuju psychiatra. Babka(v mladosti hospitalizovana), jej sestry(jedna ma uz za sebou aj elektrosoky),otec(kym zil), jeho sestra... ja ked som bola mensia tak ma casto posielali v skole za psychologom. Ale myslim ze to moje spravanie suviselo s rozvodom nasich... ale moje problemy teraz nesuvia s rodinnymi(ajked stopy ostali,casto myslim na minulost) ale skor s mojim prezivanim,osamelostou, neuspokojivym vnutornym zivotom a v neposlednom rade v skole aj s nesustredenostou,nepozornostou... neviem sa s nicoho tesit, ale chcem to riesit a chcem zit, skusit VS, mat priatela..

ku psychiatrovi chod len ak to je nevyhnutné...inak ta lieky zožerú za živa ...sama chodím takže viem že po štyroch rokoch je velký kkt z nich ...iba škúšaju na tebe jak na potkanovi...nezmenili nič vo mne...tak radšej chcípnem než zo mna spravia zombie...humus toto že je lekarsky odbor? ...za hitlera by som si vybrala smrtiacu injekciu...a dnes ta dojebú že nevieš ani rozprávat , tod liečba...

treba triezvo k veciam a k svetu pristupovať

Jedna vec je ideál a druhá vec je realita. Treba sa správať normálne. Len ide o to, čo je a čo nie je normálne, že? Povedať normálnu vec si trúfne už len blázon.
Ešte že si aspoň nemôžeme povedať, že Cisár pán je vúl. Kebyže ešte to, tak je s nami amen na dobro. Sorry, ja som len chcel povedať, že Cisár pán byl zvolený z vúle lidu.

Lebo psychologia nie je biznis nie? XD Psychologovia su mastickari a sarlatani. Psychiater je aspon doktor. Ziadna zodpovednost, nic. Vecsina z nich ani nevie co robi.

treba sa vyventilovat rozpravat zbavit sa tazoby. Cim viac clovek drzi zle veci v sebe tym je to horsie

Ahojte psych111

V podstate, tym ze ste ticho ... tym zadrziavanim energie z mojej skusenosti vznikaju "problemy" vovnutri, a tym padom aj vonku ....
Napríklad ako ked sa Vam nieco nepaci a poviete nahlas "no doparoma tak toto je snad sen, vy sem pridete a idete si vykladat nohy" :D Je potrebne brat zivot vzdy s nahladom ... deju sa veci vacsie ako my, vojny, zloba ... sice sa vravi ze zomrie kazdy, cize to neni otazka ...... otázkou mozno zostava, ako zijeme :_)

aj napríklad vy psych111, tym ze nenavidite svet vovnutri seba za to aky je zly ... nerad to vravim takto uprimne, ale zozerie vas to ... premárnite svoj zivot hnevanim v sebe, a nic sa nezmeni.

je viem ze zivot je naprd ... keby zivot bol plny radosti tak by neexistovali vojny a vsade sa diala spravodlivost ...... a nie plny otázok ako toto forum, ze preco je zivot taky opacny ....

najviac mudrosti maju v sebe jednoduchi ludia - ziadnu, prosto len ziju :) viem ze nic neviem .. ja viem, ze neviem.

zivot je prosto plny prekvapeni : dneska sme dobri a vecer nas prekvapi mile prekvapenie ... zajtra sme dobri a vecer nas cakaju oci pre plac ... pozajtra sme zli a vecer nas znovu caka mile prekvapenie ... popozajtra sme zli a vecer znovu oci pre plac.

raz mi jeden znamy pekne povedal, nepomahaj vsetkym, je to len vypocitavost tvarit ze sa ze ty nic nepotrebujes ... alebo "dakedy ked pomahas druhym tak dostanes trest ... nie preto zeby si robil zle, ale aby si si nezvykal na tolko dobreho :D

fakt, z mojich skusenosti v zivote nefunguje nic .. nic nic nic ... keby nieco fungovalo, niekto by to nasiel a vedel pouzivat, byt v súlade tak zijeme vsetci v mieri .. zial pozriem z okna a je mi jasne ze sa to tu nedeje :D

ta hromada veci nahromadena vo Vas, len potrebuje ist napovrch do tohto sveta ... jedine co sa stane je ze uz vo Vas nebude nic ... co ste citili, chceli povedat, ste povedali a hotovo, pokoj na dusi ... ide sa dalej :)

skuste to :_)

psych11: radšej k psychiatrovi nechodˇ. Pozri napríklad takú Súdnu sieň, že koľko tam bolo prípadov, kedy sa poukázalo na to, že človek, napríklad dôležitý svedok, nemá byť braný vážne, lebo chodieval k psychiatrovi. Neviem, aké máš problémy, ale každý človek má v živote problémy a to ešte nie je dôvod na návštevu psychiatra. Že sa ti zlomil necht, že ti vypadol vlas, že ťa vonku uštipol komár, že sa ti otec opil a ležal na podlahe a spal, že ťa mama nútila ísť na spoveď a ty si nechcela, že ťa nepochválila za dobrú polievku a rezeň, ale vyhrešila, prečo si neupiekla aj koláč, že ti profesorka pri ústnej odpovedi okrem nového učiva, ktoré si perfektne vedela, položila ešte trinásť otázok z opakovania a akonáhle zistila, že niektorú nevieš, posadila ťa so štvorkou, zatiaľ, čo tvojej bohatej spolužiačky sa okrem nového učiva neopýtala už na nič iné a posadila ju s jednotkou, že ťa telocvikárka vyhrešila, že si drevo, že ti rodičia nechceli dať vreckové, že nemáš "velikánsku partiu", ale iba jednu kamarátku a bez nej sa cítiš sama, že nemáš frajera a cítiš sa trápne, keď na otázku, či máš niekoho, odpovieš nie, že máš nižšie sebavedomie ako ostatní....... TO NIE JE DôVOD NA NáVŠTEVU PSYCHIATRA!!! To sú obyčajné, bežné problémy, ktoré majú takmer všetci teenageri v tvojom veku a /////nad problémami sa nevyplakáva///, ale ///problémy sa riešia!!!///. Neviem, čo ťa trápi, ale treba si urobiť plán, že napríklad v 18tich vypadneš z domu, napríklad opatrovať dieťa na jeden rok do zahraničia a naučíš sa tam jazyk. To za predpokladu, že by tu boli napríklad nejaké problémy týkajúce sa rodičov...alebo týkajúce sa nedostatku peňazí. Ľudia v tvojom veku (ale len v tvojom veku, neskôr už nie) majú silnú túžbu byť súčasťou nejakej veľkej partie, niekam patriť, chodiť napríklad na kúpko každý deň cez prázdniny, ale aspoň s 20 člennou partiou... A kto do žiadnej nepatrí, ten plače sám doma a utápa sa v depkách, ale ver mi, že prevažná väčšina naozaj žiadnu partiu nemá. No a čo? Svet sa nezrúti. Ty si možno myslíš, že ťa psychiater bude počúvať, že sa ti uľaví, že si ťa aspoň vypočul, ale ver mi, že ťa počúvať nebude. On ti len predpíše lieky a bude sa tešiť, že ich má komu predpisovať, aby mohol dostať odmenu od farmaceutických firiem. Kedˇ sa tam raz dostaneš, odtiaľ už niet cesty späť. Darmo mu ty budeš zdôrazňovať, že už je všetko O. K., on ti len odvrkne, že vidí na tebe, že si taká a onaká (vymyslí si pre teba ako pred zdravého človeka diagnózu, ktorú nemáš a ešte ti bude vymývať mozog rečami, že si naozaj chorá) a že tie lieky musíš brať doživotne. Odídeš napríklad do zahraničia, budeš chodiť k slovenskému psychošovi na kontroly a on ti dá s obrovskou drzosťou podpísať ešte aj akési papiere, aby mohol od tvojej (slovenskej) zdravotnej poisťovne cecať, nech by si mu hoci stovku na každej kontrole dala. Ver, že je to tak a ty už potom môžeš platiť a platiť, hádam ani 3000 € by nestačilo ako úplatok za definitívne ukončenie liečby. Zmeniť lekára? Nepomôže, nepomôže už nič. Najlepšie je radšej sa do takej psycho sračky ani vôbec nenamočiť.
Moja zlatá, mne nikdy nenarástli prsia, O. K. Vypchávam si od puberty a vie o tom celý FB. A bola som v minulosti pevne rozhodnutá, že si to dám urobiť, ale pôjdem na to cez psych. hospitalizácie, aby mi to zdravotná poisťovňa preplatila, nech to mám zadara. Klamala som lekárov, že mám halucinácie a počujem hlasy, ktoré sa mi vysmievajú, že som škaredá. Samozrejme som žiadne hlasy nikdy nepočula. Môj psychoš vie, že pracujem v zahraničí a určite vie aj to, že keby som bola naozaj "šiši", tak by som sa v živote nedokázala naučiť jediné slovo po nemecky, nie, že ešte 10 rokov tam pracovať, ale liečbu ukončiť nechce... vyššie uvedené veci sú realitou, teraz zvažujem vziať úver a napchať mu pár tisíciek do huby, nech mi definitívne ukončí liečbu a nech ma nechá na pokoji. Každý asi tretí mesiac idem k nemu na kontrolu a po lieky, ktoré som v žiovte do huby nedala, keby áno, už by som bola mŕtva :) Výdavky okolo toho: Cesta na Slovensko: 200 € (ináč by mi stačilo prísť na Slovensko raz za tri roky možno...), u psychoša: 10 € za lieky, 10 € za výkon, ja mu ale dávam 100 -> z toho on má 80 do vačku a je tak nenažraný, že mi dal podpísať akúsi somarinu, že o tom ide upovedomiť zdravotný poisťovňu, takže čakám Rechnung aj odtiaľ... To sa tam liečim už 8 rokov, hoci primárka oddelenia sveto-svete sľubovala, že najneskôr do dvoch rokov od hospitalizácie bude liečba definitívne ukončená, lenže... SĽUBY SA SĽUBUJú a... podľa tohto by som asi mala byť blázon :):):):):):):):):):):):):):):):):):):):):):):):):):) Dokopy ma to za tých 8 rokov stálo viac jak 9000, zatiaľ, čo silikónové cecky by ma vyšli 3000. No medzičasom som si to rozmyslela a už ich nechcem. Kto chce, nech ma má za blbú, mne je to jedno. No boj o definitívne ukončenie psycho liečby je veľmi ťažký boj a neviem, či a kedy sa z toho dostanem. On vie, že som bola simulantka, veľakrát som mu to naznačila nepriamo, aj povedala priamo, no on sa tvári, ako keby nepočul, prepočul... robí si, čo sa mu zachce, lieky predpisuje od buka do buka, raz povie, nech si dávam jednu celú tabletku, inokedy, nech si dávam polovičku a na poslednej kontrole som mu pripomenula, čo povedala primárka (že do dvoch rokov najneskôr bude moja liečba ukončená), treskol päsťou do stola a zareval, že v žiadnom prípade!!! Už len prekliať ho, nech zdochne, aby som mala od neho pokoj. A hlavne od tých výdavkov :)