stratena v zivote

Ahoj....v prvom rade je to celkom obvyklý jav, že mladý človek v tvojom veku nevie, čo ďalej so sebou, kam nasmerovať svoj život. Mnohí ľudia to nevedia ani vo vyššom veku a niektorí sa hľadajú celý život...Ja mám napr. už vysokú školu za sebou a stále neviem, čo by som chcela v živote robiť, resp. stále som sa v živote nezaradila. Keby som sa mohla rozhodnúť znova, vybrala by som si inú, ale tiež som sa vtedy cítila rovnako ako ty. Každopádne ak sa rozhodnes študovať, mala by si si vybrať nejaký perspektívny obor, ktorý má uplatnenie, a neskončis na úrade práce, pomôcť ti k tomu môžu aj rôzne štatistiky, napr. dnes hovorili v Televíznych novinach, že najviac nezamestnaných vysokoškolákov tvoria absolventi filozofických a humanitných vied. A čo sa týka toho cestovania, ak máš prostriedky, tak cestuj. Škola života je najlepšia, a budeš mať toľko nových podnetov a zážitkov, ktoré v tebe zostanú celý život, a možno sa aj o sebe niečo nové dozvieš a zistíš, čo vlastne chceš. Píšeš, že nemáš žiadne záujmy a koníčky. Čo ta bavilo kedysi, keď si bola dieta? K čomu si inklinovala, na čo si sa hrávala? A ešte jedna rada na záver: Nikdy sa nevzdávaj svojich snov! Pracuj na sebe, skus popracovať na svojom sebavedomí, trenuj komunikáciu atd. Všetko do takej miery, do akej sa dá, tak aby si bola so sebou spokojná, a mohla žiť spokojny život podľa svojich predstáv.

to je teda názor že štúdium na vš je len pre bohatých! To už ozaj všetko nech je len pre bohatých nech len oni majú radosť zo života len oni majú rodinu lebo majú peniaze . Ja som z úplne normálnej rodiny a vš som si spravila a neľutujem . Ak chceš íst na vysokú pokojne chod prečo by mal človek myslieť nato že ked je z normálnej rodiny nič nedosiahne a najlepšie spraví ked bude muklovať za minimálku niekde pri páse a mať sklonenú hlavu. Toto sú slováci. Sa nečudujem že sa máme tak ako sa máme. Vieme sa len vzdávať prehrávať a nebojovať

..musí získať pracovné návyky,.. že rano musi vstavať do práce, ziadne ulievanie sa, vyspávanie do obeda... zvykne si, ziska skusenosti,... no bohuzial bez toho to nejde aby pohla riťou...
ale ono je to tak ze vecsina ludi caka ze praca za nimi sama dojde,..
ktovie ci ma zakladatelka uz zivotopis vytvorený a ci si uz nejaky poslala niekde... profesia.sk... cez to je najlepsie... ked som koncila skolu ja, som musela postou posielat este :-D :-D take moznosti neboli...

celebrita, no presne, ked nič ine ze nema nejaky ciel tak prvorade je po skole sa zamestnať, ja som uz po skole od 1.8 pracovala...a v tej robote som vydrzala 6 rokov...

Tak väčšina ľudí v tvojom veku veľmi dobre vie, čo by ich bavilo a najmä čo sa záľub týka, ale je nereálne ich zrealizovať, tie záľuby, lebo nie sú peniaze. A to neviem, či trpia sebapoškodzovaním, či ako tomu rozumieť, že namiesto toho, aby si zdvihli hnilé rite a išli robiť, tak sa trepú na denné štúdium a zostávajú ďalších najmenej 5 rokov chudobným rodičom na krku. Byť chudobný rodič, také decko si zabijem :) Na tvojom mieste by som sa odpratala do zahraničia na jeden rok naučiť sa jazyk a po spoznaní inej krajiny by som sa rozhodla, kde chcem žiť, či na Slovensku, alebo tam... Rodičom by fakt odľahlo. Nechaj bohatých, nech si idú na vysoké školy. Oni si to môžu dovoliť a aj tam budú šťastnejší, budú choidiť do kina, do divadla, do barov, aj do drahších, na výlety, stanovačky a chľastačky, lenže oni na to majú a chudobní nech sa trápia a nech ticho závidia? Nie! Za takúto cenu študovať nechcem! ...tak som rozmýšľala v tvojom veku a pratala som sa robiť.

tak si napríklad preštuduj knihu Som introvert..

a najlepšie bolo ked nas pred maturitou išli testovať psychologovia vraj "na aku pracu sa hodíme" a mne vyšlo že sa nehodím na nič... akože výýýborne...!!! akože neviem na čo to bolo dobré,.. Nič mi to nedalo, v každej práci v ktorej som robila ma bavila a išla mi bez problemov... a vraj na nič sa nehodím..iste!

a na cestovanie máš financie, ked si po strednej...? Tak ako hlavny ciel momentálne by si mala mať aby ťa neživili rodičia, najdi si prácu, najlepšie asi v odbore aký si vyštudovala,.. ja som to tiež urobila...
po 6 rokoch mi potom preplo v bedni, že už dosť! toto viac robiť nebudem, už som mala svoj byt takže žiaden problem, zmenila som prácu...vydržala 2 roky, potom menila zamestnania, skúšala iné niečo, teraz som momentálne na opačnom konci SVK koli lepšiemu platu, lebo u nas sa nedá, iba z vyplaty do vyplaty aj to ledva..
a už konečne v 27 rokoch som sa rozhodla že už je čas splniť si sen, že už som na to "dosť stará" že už je načase,... po strednej som tiež bola ako ty som mala zmätok, ale aspon som mala jeden ciel, čím skor vypadnuť z domu, aby mi tam nepreplo...z tých ludí...