Ahojte. Zaujima ma, ci su podobni ludia ako ja, pripadne ci by mi mozno niekto vedel poradit, co a ako zmenit.
Hlavne posledny rok bol pre mna hrozne psychicky narocny. Nechcem sa rozpisovat o konkretnych veciach, no hrozne mi ublizila osoba, ktoru aj napriek vsetkemu nadalej z celeho srdca milujem. Snazia sa ma zmanipulovat ludia z rodiny a pretvarovat moju mienku a pohlady na urcite veci. Ja som bola vzdy uprimna - hovorila som o veciach tak, ako su, neklamala som, netahala som nikoho za nos a pred kazdym rozhodnutim som sa snazila vcitit do koze najblizsich a podla toho sa rozhodnut. Srsala som empatiou. Postupne som ale zacala odhalovat rozne klamstva. Klamal mi kazdy clovek v okoli, nik ku mne nebol uprimny a ja mam zrazu pocit, ze nie som schopna nikomu doverovat.
Takisto mam pocit, ze som absolutne emocne vychladla. Som apaticka, neviem sa uprimne rozosmiat, uprimne rozplakat, rozculit, nic. Hrozne ma to trapi, pretoze citim, ze by som potrebovala dat zo seba von vsetok smutok a sklamanie, ktore ma tazi, ale nedokazem to, neviem ako. Rozhovory nepomahaju a mam velky strach, ze uz takato ostanem navzdy.
Nic necitim
ok
Ano je to pravda, a deje sa to vačšinou koli tomu že ťa niekto veľmi sklame, ako si písala bola si empatická snažila si sa do ľudí vcítiť, no ako vidíš väčšina ťa využije.
2 Bráchovia robia v zahraničí obaja hovorili že ak by boli taký ako si sa opísala ty tak by ich tam "roztrhali" a tak využili že by nemali nič.
Rada buď sa stretávaj LEN s ľuďmi o ktorých VIEŠ 100% že taký nie sú.
Alebo sa tomu podaj a buď taká istá.
O tom emočnom vychladnutí, neviem ti poradiť sám sa tak cítim už 3roky a nič nepomohlo.
Každý ma chce pozívať von, no aj keď som sa premohol a išiel s niekym von, nevedel som smiať na ich vtipoch, nevedel som im ani o mne alebo o mojich zážitkoch niečo povedať, práve pre podobnú udalosť ktorú si prežila ty.
Buď naozaj treba nájsť ľudí ktorým by si mohla plne dôverovať a dúfať že ten stav ktorý teraz prežívaš sa zvráti a ty budeš schopná normálne cítiť emócie, alebo ak ani to nepomôže možeš sa tej osobe poďakovať že ti zničila emočnu stránku tvojej osoby a s najvačšou pravdepodobnosťou aj chemicku rovnováhu v mozgu.
Určite tu budu ľudia písať že to nie je také hrozné že sa máš vzchopiť, že zase ja preháňam atď aťd
Ale pamatajte každý jeden reaguje na stres, sklamanie inak.
Nikto nad tým kývne rukou, nič mu nie je a pokračuje v živote ďalej normálne bez akýchkoľvek problémov. Druhý nad tým kývne rukou ale nedokáže už cítiť radosť z vecí z ktorých predtým radosť cítil.
No a tretieho to zoberie nekývne nad tým rukou rozmýšľa nad tým a rovnako prestáva cítiť radosť.
Záverom, ak chceš by "občianka" tohoto sveta (nerád to hovorím) ale mala by si sa zbaviť toho vcítenia sa do druhých ľudí a myslieť v prvom rade na seba a svoje záujmy, pretože inač ťa ľudia "zožerú"
Tu na malom Slovnesku to ešte nie je tak cítiť, ale Spojené Štáty Americké, alebo hoc aj väčšie mestá v Nemecku tam by ťa tak využili že by si nemala absolútne nič.
