Mám 57 rokov....mala som divné detstvo a hrozne ťažký život, typu, iní tadiaľ ľahko preplávajú, ja musím plávať v búrke....všetko som si hrozne musela vydrieť, nikdy som nemala šťastie, v ničom....
Žijem si pomerne luxusne, na dnešné pomery, ale fungujem už ako stroj, mám pocit, že som hrozne unavená....
Som stále doma, kde aj pracujem, necítim potrebu nikam ísť, nič si kúpiť, nebaví ma domácnosť a varenie nič....
Môžem ísť zajtra na Malorku, ale mňa to neláka, mám problém aj s hygienou a očistou, bojím sa ísť do vane, lebo sa pošmyknem a spadnem a bude to trápne, v sprche mám strach, že sa obarím, alebo to bude studené, neznášam pocit studeného závesu na tele...Pri umývaní zubov mám strach, že mi vypadne zub, tak nepoužívam kefky elektrické, a súšam jablká večer, aby som si zuby nemusela umývať.....
Ľudia ma hrozne vyčerpávajú, teda niektorí, po pol hodine s niekým, si musím ísť ľahnúť...mám olovené nohy, cítim sa zle a musím si ísť ľahnúť, ale nespím, celé noci nespím....
Uvedomujem si, aká som zúbožená, ale neviem si pomôcť, som zanedbaná a depresívna.....pripadám si tak, že keby som mohla zaspať a viac sa nezobudiť, by sa mi uľavilo a zároveň mám z toho strach, mám rodinu, veci, matku, psa, deti.....
Strašne si pripadám unavená.....a to som bola baba, čo aj podnikala, murovala a pod....nič ma nebaví.....som vyhorená
