Ahojte,
pravdepodobne ráno oľutujem, že som sem písala alebo zistím, že som znela zúfalšie ako zúfalo :) Mám 20 rokov a skvelého priateľa, sme spolu tri roky, mám skvelú rodinu, ktorú milujem a študujem na vysokej odbor, ktorý ma baví. Viem, že môžem byť za toto všetko šťastná a vďačná a aj som, len napriek tomu, že často cítim osamelo. Vždy som riešila iné veci ako holky okolo a kamarátky som stratila buď po mojom úraze, ktorý mi vzal záľuby alebo postupne kvôli zmene školy, alebo vlastne ani neviem prečo. Vždy som sa snažila byť tu pre svoje "kamarátky", ale aj tak nakoniec to skončilo. Akoby som každého odplašila :) Som úplne normálna baba, s priateľom sa môžem porozprávať o všetkom aj s maminou, ale občas mi chýbajú babské "kecy" a kamarátka. Moja posledná zo strednej so mnou postupne stráca kontakt, ani neviem čo sa stalo. Ozvem sa, odpíše o týždeň, úplne na háku. Možno sa príliš snažím, aj na výške som dúfala, že nájdem niekoho blízkeho, ale spolužiačky majú vlastné kamarátky, čiže cez leto kontakt so mnou akoby nepotrebovali. Priateľ blizších priateľov nemá, jeho život predo mnou tvorila práca a futbal, ktorý už nemôže hrať. Čiže sme "sami", užívam si čas s ním, len mi občas chýba partia, pár hocikto... on to nerieši, no mňa to že nemám ani jednu kamarátku trápi. Asi zniem ako zúfalka, no chcela som sa vykecať, i tak to asi nikto nedočítal dokonca :) Môžem ísť spať. Dobrú :)
Bez kamarátok
Celebrita, ja sa nezatváram úmyselne, predtým som sa do seba utiahla, teraz už nie, len v meste kde bývam, je najväčším spojením s 21.storočím to že máme Tesco, čiže kurzy tu asi ani nie sú, ale nehľadala som, tak sa nebudem vyhovárať :) Budem sa však musieť asi viac snažiť a nielen nad tým polemizovať :)
Mozebyt, ozvem sa :)
A Zdenka, ja si vážim čo mám, aj viem, že niekto by dal za vzťah či rodinu hocičo... Predsa len, napriek tomu, že priateľovi môžem povedať hocičo a vypočuje si aj tú najväčšiu hlúposť odo mňa, kamarátka by občas tiež bodla, na také to babské vykecanie sa, kávu a podobne :)
vieš koľko ľudí by chcelo mať dobrého priateľa a nemajú ho? kamarátky sú síce fajn ale rodina a priateľ je si myslím že o dosť viacej
Ahoj, keď chceš,môžeme si písať. mozebytt@azet.sk
Aha, no tak keď je problém s cvičením a s pohybom, tak ešte sú tu jazykové kurzy, IT kurzy a rôzne iné kurzy, ktoré nemajú so športom a s pohybom nič. Aj kurz účtovníctva, alebo opatrovateľský, prípadne kurz prvej pomoci, manikúra, pedikúra, hocičo... kamošky nájdeš všade. Ja som mala po opatrovateľkskom kurze takmer plný telefónny zoznam. A mladých báb tam bolo tiež dosť, takže nechodia tam len staré. Kurz je kurz a nemusí hneď každá odísť do Rakúska. Ale získaš nové poznatky, niečo ti to dá.
Žiaden strach :) Mala som kamošku, čo sa zatvárala doma... celú pubertu bola sama ako prst. Kdesi na vysokej si našla prvého frajera, vzali sa a majú dieťa. No ona ešte po VŠ, akonáhle si našla prácu (predtým bol problém s peniažkami, potom už nie), pred otehotnením - ako keby sa odtrhla z reťaze, začala chodiť kade-tade po fitkách, na aerobic, na zumbu, na rôzne aktivity, najmä čo sa športu týka, lebo vždy mala dosť sklony k priberaniu a došlo jej, že pohyb je v tomto smere NAJ :)... síce rozplieskala prachy :), no tak ale aspoň makala na sebe a zrazu jej telefónny zoznam nestačil, toľko tých kamošiek pri takýchto aktivitách získala :) Takže oplatilo sa :)
Vyspala som sa dobre, ďakujem :) To je možno pravda, priateľ mi vždy vraví, že veci príliš riešim a príliš sa snažím :) Som z toho šťastná všetkého, a veľmi, len ma to často zamrzí, detaily že nemám absolútne komu napísať z "kamarátok" keď mám problém alebo sa z niečoho teším. Keď som to skúsila a ozývala som sa kamarátkam zo strednej, tak som cítila, že odpíšu z povinnosti, ale záujem tam už nebol. Akoby som všetky kamarátky odstrašila... záujmy, to je pre mňa komplikovaná téma. Záujmy som mala, lenže po úraze som musela prestať tancovať, cvičiť a všetko možné. Tým sa aj kontakty postupne rozpadli, pretože môj svet sa točil len okolo lekárov ... a teraz vačšinu času trávim doma. Cvičiť môžem len niečo a to robím doma, milujem knihy a stala sa zo mňa asi introvertka :) Dokonca na výške som bývala na dome so samými chlapmi, ani neviem ako na to prišlo, ale s nimi si rozumiem lepšie ako s dievčatami. Nič neriešia a ten ich "jednoduchý" pohľad na svet by sme mi baby mali občas pochytiť :) Ale verím, že máš pravdu, snáď všetko príde časom. Si milá, že si mi napísala, ďakujem :)
Joj, Ty :) Dúfam, že si spala dobre.
Neboj, nájdeš si kamarátky, len robíš chybu v tom, že sa cítiš osamelo. Buď šťastná z toho, že máš dobrého priateľa, dobrú rodinu, usmievaj sa, maj záujmy, a tak si Ťa určite niekto všimne, a začneš vzbudzovať záujem. Takto si nájdeš kamarátky :)
