ahojte ludia je tu niekto taky kto ma podobny problem ako ja? ide totiz o to ze mam neskutocnu smolu na ludi.. bud som uplne sama alebo mam okolo seba ludi ktory ma iba vyuzivaju.... vzdy to tak bolo nikdy som nemala normalnu kamaratku alebo no rmalneho frajera proste vzdy ked som aj niekoho spoznala tak po case som tomu cloveku bola dobra len na zachranovanie s pruserov pozicanie si penazi ale nic viac... ja uz neviem fakt ze kde mam spoznat normalneho chalana a normalnu kamosku... proste fakt ludi co za nieco stoja.. ja som uplne normalna pracovita slusna baba mozno je problem ze som az moc citliva a ludia ma lahko oklamu.... a zasa zato ze som spoznala zlych ludi nechcem ostat sama zatrpknuta... co robit ako ludi vcas prekuknut::?? prosim poradte...
ako spoznať normálnych ľudí
Nemysli si, že keď ťa oklamali, že sa im nič nestane. Keď to spravili len raz, dvakrát, tak budiš, ale keď to spravili viackrát, tak si zaťažili karmu a kruto na to doplatia.
ehm, asi budem trochu zlá na teba. Začni byť normálna a prestaň ľudí zachraňovať. Nie si spasiteľ sveta a ľudia si dokážu pomôcť aj bez teba. Peniaze jednoducho NEPOŽIČIAVAJ. Nikdy. Ani 5 eur. A potom sa kľudne budeš môcť baviť s hocikým, jedno či je normálny alebo nie.
V pohodičke aj pozvať na kávu, ale držať si aký-taký odstup. Nečakať kamarátstvo na život a na smrť, ale len komunikáciu a spoločnosť na trávenie voľných chvíľ. Myslím od tých kamarátok. Aspoň pre začiatok. Pamätaj, za dobrotu na žobrotu, v tom je veľký kus pravdy. To, že ty do kamarátstiev dávaš veľa, to ešte nemusí automaticky znamenať, že aj tá druhá strana dáva veľa. Ale skôr, že tá druhá strana sa teší, koľko až môže brať :) Jeden dáva, druhý berie. A ten, kto berie, je šťastnejší ako ten, kto dáva. Jeden ľúbi a druhý je ľúbený. Ten, kto je ľúbený, je šťastnejší ako ten, kto ľúbi. Ale najkrajšie by bolo mať vzťah založený na rovnocennosti. A kamarátstvo na rovnocennosti. Koľko ty kamoške (chlapovi) dáš, toľko ona (on) aj tebe dá. Rovným dielom by sa malo dávať a nie aby jeden v rámci vzťahu (či kamarátskeho, či milostného) tu bol len na dávanie a druhý len na branie, lebo takto to nemôže donekonečna fungovať. To vedie len k tomu, že jedného dňa sa urazíš, zmeníš číslo, vymažeš si dotyčného zo života a už sa neozveš. A zaslúži si? Však áno. Ľudí spoznáš na pracovisku, dˇalej na aerobicu, vo fitku, na zumbe, na salse, na brušných tancoch, na jazykových kurzoch, na rôznych športoviskách ako na plavárni, v lezeckej hale, potom keby sa náhodou vo vašom meste hrala hádzaná, prvá liga, tak môžeš ísť do publika povzbudzovať, to isté platí pre hokej, futbal, podľa toho, čo sa u vás hrá. Medzi fanúšikmi tiež spoznáš nových ľudí. Aj na výletoch a na dovolenkách. Môžeš ísť s cestovkou napríklad na jednodňový výlet aj sama, k niekomu sa tam už priplichtíš, pokecáš, vymeníte si telefónne čísla a bude. Čím viac ľudí poznáš tým máš väčšiu základňu. Potom pomaly a postupne vyradíš zo zostavy tých falošných a necháš si len tých, ktorí sú schopní skutočného priateľstva - svojich favoritov. To len pre prípad, že nevieš na prvý dojem odhadnúť. Ja napríklad neviem. S tou základňou asi ako vo futbale. Najlepšia základňa? Asi Nemecko. Najmenšia základňa? Asi Island, no vidíš? A pozri, kam až sa ten Island dostal...o hodinku máš šancu uvidieť, či sa dostane ešte ďalej. Prečo? Tréner vedel odhadnúť... mal nos na ľudí, na hráčov. Preto. Keď nevieš byť ako Island, skús byť ako Nemecko. Aj tak dobre dopadneš.
