takže začala by som tým,že som medička, bývam len s matkou,v škole sa mi darí, ale vždy som mala problem zapadnuť do kolektivu, nemam ani priatela a pravdupovediac mi to ani až tak nechyba, pretože som introvert a vystacim si sama,mam dosť napadnikov,ale vela krat ma odradi niečim,napr. mily,obycajny chlapi ma ani neoslovia a inteligecne si s nimi nerozumiem, dalsi problem je v tom,že ked je chlap uzasny a vyhovuje mi,vacsinou je velmi bohaty ,a nemozem sa mu proste rovnať ,kedze ja bohuzial pochadzam z chudobnejsich pomerov ,tak vacsinou ho radšej prestanem riešiť,aby som potom moc netrpela...,čo sa tyka kamaratov, mam zopar, ked som v škole na internate tak chodim casto von, ale teraz ked mam prazdniny a som doma aj mii to vyhovuje lebo si davam do poriadku veci co mi treba a potom mi začne brigada, trosku ma stve ze si nemozem dovolit chodit na dovolenky a cestovať to by som veľmi chcela :/
no ale hlavny problem je to,že žijem len s matkou ,ktora mi dosť ubližuje pokiaľ nie je po jej,nadava mi často krat,že som ta najvacsia pica aku stretla,ona ma vola von s jej kamaratmi, ktori ju len vyuzivaju na odvoz dovoz, a ked jej poviem ,že sa tam necitim dobre zacne sa mi vyhrazat ,ze mam vypadnuť z domu,že už pre mna nic nespravi v živote, tak citim sa potom veľmi zle, aj si myslim,že hlavny problem je to,že nemame peniaze,snažim sa co to si zarobit ,ale to vždy vsetko miniem na studium a matka po mne len ziape,že som prizivnicka ,ze nic nerobim a neviem vyjst s ludmi,že sedim len doma.. ale volali ma kamarati na chaty a tak :/ lenze nemozem si dovolit isť nikde, aj ked jej poviem,že by som tam chcela isť, jej otazka je mas na to peniaze,,, a tak radsej zostanem sama doma a upratujem si alebo co kym mi nezacne brigada :/ ale uz som z toho uprimne na nervy tak preto tu pisem aby som pocula nazor niekoho nezainteresovaneho vdaka
