Mama mi stále rozkazuje, riadi mi, ako sa mám obliekať a vnucuje mi jej názory. Vie, že nenávidím šaty a sukňu ale musím ich nosiť, pre pokoj v rodine :/ nemôžem mať svoj vlastný názor a nič, nebaví ma tento život. Matka stále len nadáva, uráža ma, že som chorá a mám ísť psychologovi, a to en preto, pretože ja som samotárka a nemám kamarátov. Ale som to ja, len som iná, som introvert, ktorý nenávidí spoločnosť. Najviac ma mrzí to oblečenie. Navyše mi nadáva prečo nechodím na kúpaliská ale ja mám z vody fóbiu a nenávidím, ak sa musím obliecť do plaviek a ukazovať sa tak- som veľmi hanblivá. Mám 17 rokov. Neviem, čo budem robiť. Nenávidím prázdniny, lebo nemôžem byť ani chvíľku doma, inak som podľa celej rodiny hneď divná. Vždy budem samotárka, ani chalan nechcem, lebo mne sa páči tak žiť a mrzí ma že ma ľudia nechápu a snažia sa m zmeniť.
Nebaví ma môj život, vlastná mama mi ho znechucuje
bud sebou a nenechaj si diktovat. je pre teba podstatnejsie to, ci si o tebe rodina mysli, ze si divna alebo to ako vnimas sama seba ? ludia odsudzuju to, comu nerozumeju a co prekracuje ich komfort zonu.
veta "rodicia ta chcu len chranit" sa stava hlupou vyhovorkou pre fakt, ze sa boja, ze ostanu sami, ked odides a ze uz nie si ich "dievcatko". tym nenaznacujem, ze by sme nemali mat respekt voci rodicom a teraz na nich zanevriet, lebo si prechadzaju krizou stredneho veku, ale ukazat im, ze rozymslame a koname sami za seba. ukaz jej, ze si vdacna za to, ze ti chce pomoct, ale ze sa dokazes rozhodnut sama. a osobne si myslim ze ked ti rodic povie aby si sla k psychologovi, tak je to z jeho strany dost zle.
Tvoja mama je presná kópia mojej matky. V mladosti, vlastne v tvojom veku mi robila úplne to iste a musím ti povedať, že teraz ako som staršia ju chápem a ľutujem, že som ju viac nepočúvala. Ono ti to poviem takto. Si mladá a možno máš rada svoj priestor, si introvert, to som aj ja, ale žiaľ bez kamarátov nik nevydrží. Tvoja mam ti nechce nijako ublížiť, skôr naopak, bojí sa, aby si neostala sama, aby si nebola nakoniec nešťastná. Ja som tiež každého zrušila, keď ma volali von a tak, ale časom ma štyri steny omrzeli a potrebovala som na chvíľu vypadnúť. Navyše tvoj nick je "nežijem, prežívam", čiže asi tiež nie si moc spokojná s vlastným životom. Teraz, keď už som staršia vidím ako kamarátov nevyhnutne potrebujem, doslova im vďačím za to, že som sa ešte psychicky nezrútila. Navyše v momentálnej dobe sa bez kamarátov, resp. známosti nikde nepohneš. A myslíš, že ti bude lepšie byť úplne samej na tomto svete? Nemať sa komu posťažovať, vyrozprávať ani smiať, či radovať? Nehovorím aby si teraz lietala po diskotékach alebo po koncertoch a vešala sa na každú skupinku a vnucovala sa ľuďom, ale skús sa trochu poobzerať po okolí, či tam nie je niekto kto by ti sadol a naviaž nejaké kamarátstva, kým si ešte mladá a máš takéto možnosti. Dobrý kamarát ti nebude naškodu. A to s tými suknami som tiež pretrpela a teraz by som nosila aj šaty :D A keď nechceš byť doma tak si najdi brigádu, ja som začala brigádovať v tvojom veku a dalo mi to veľa skúseností. Držím ti palce, len sa príliš neuzatváraj, nie je to zdravé (hovorím ti to z vlastnej skúsenosti).
Však je to Tvoja vôľa, či chceš mať kamarátov, alebo chceš byť sama. Či chceš byť cez prázdniny vonku, alebo dnu. Len preto, že sa to Tvojej mamke nepáči, tak nech Ťa neposiela k psychológovi. To určite nie.
A daj mamke najavo, že chceš byť oblečená v tom, čo sa páči Tebe, a nie to, čo sa páči jej, a nech to rešpektuje.
Ale aj Ty si váž svoju mamku, hoci to v Tvojom prípade nie je nijako ľahké, ale aj tak si ju váž, lebo je to Tvoja mamka, a keď už budeš bývať sama, tak aby si bola spokojná s Tým, že je všetko tak, ako sa Ti páči, a nie aby Ti potom bolo ľúto, že si mohla mať k mamke väčšiu úctu. Predsa s ňou budeš už len chvíľku, tak ju rešpektuj, aj keď ona nerešpektuje Teba, aby si z nej nebola znechutená.
Snaž sa myslieť pozitívne, že do 18 máš ešte rok a do skončenia školy asi tiež tak nejako. Rok, dva. Urob si plán, ako vypadneš z domu a teš sa naň. Napríklad ako pôjdeš študovať do iného mesta. Budeš na intráku. Alebo ako pôjdeš pracovať do zahraničia. Napríklad opatrovať a potom budeš bývať v podnájme. Dva týždne v Rakúsku a dva týždne na Slovensku, ale v podnájme. Alebo ako si v zahraničí nájdeš podnájom a budeš tam bývať sama. Vysnívaj si niečo reálne a teš sa na to. Na mamine reči zareaguj myšlienkou, že však už len dva roky a potom už pôjdeš do hája preč od nej... Tú myšlienku nevyslovíš pred ňou nahlas. Stačí si pomyslieť a hneď ti to zlepší náladu. A žiadneho psychológa. Máš problém? Rieš ho! Bude riešiteľný až o dva roky? Trpezlivosť!
V jednej veci ma tvoja mamina pravdu...to ze netuzis po kamaratoch nie je upne normalne..preto by si mala zajst ku psychologovi, ktory by ti pomohol aj s prpblem ktory mas s mamkou a ostatnymi clenmi rodiny :) mamka to mozno ani nemysli tak zle..ona ti chce mozno pomoct len to nerobi tym spravnym sposobom...a tie saty a sukne :) zlatko aj ked si velka vzdy budes jej dievcatko a tym ze ti kaze nosit tie saty tak chce oddialit tvoje dospievanie :) ale ak ich tak neznasas tak jej to skus vysvetlit..slusne sa porozpravat :) alebo popros niekoho ineho starsieho nech ti s tym pomoze...verim si to vyriesite
