Takže ako začať. Nikdy som nebola obľúbená v škole, ani na základnej, ani teraz.Mám pocit ako by som bola menejcenná a že nie som dosť dobrá. A za každú hlúposť za rozplačem som strašne precitlivená. Nemyslím si že to bude len pubertálny problém lebo precitlivená som stále. Dokonca mi nepomôže ani keď sa niekomu zdôverim. Posmievajú sa mi za výzor . Ani ma nepoznajú a ubližujú mi :'( Neznášam chodenie do spoločnosti kde je veľa ľudí, hanbím sa, podceňujem sa a nikomu nedokážem veriť. Starám sa o seba aby som sa cítila pekná ale niečo/niekto mi pokazí náladu a zas som tam kde nechcem byť. Cítim sa byť škaredá. Doma sa furt hádame, dokonca ani doma sa necítim dobrem Prečo sú ľudia takí krutí? :'( Pred dvoma rokmi som sa rezala a chcela som za zabiť. Doteraz mi zostali nechutné jazvy Som 16 ročné dievča a mám pocit ako by ma už v živote nemalo nič dobré stretnúť. Nevidím žiadnu perspektívu do budúcnosti. Možno život nie je pre každého
Nikto ma nemá rád
hlavne sa nespoliehaj na tie blaboly typu "boh ta ma rad" a dalsie nabozenske blbosti. ja som to tak v mladosti robil a vdaka tomu som trpel o niekolko rokov viac ako bolo potrebne. tieto veci ti nepomozu jedine ta ti daju nejaku tu utechu a falosnu nadej.
narazila si na nespravnych ludi. to je vsetko. nic viac nic menej. vobec sa necit menejcenna ba naopak ak si z toho nieco zoberies stane sa z teba v buducnosti silny a empaticky clovek pretoze budes vediet ake to je ked ludia niekomu ublizuju. tvoj zivot este len zacina! to mi ver. prva praca pripadne vysoka skola, prve byvanie a dalsie veci kompletne zmenia tvoj momentalne skolsky zivot. ja som si povedal nieco v zmysle : "dobre moj zivot bol na hovno 18 rokov ale predomnou je dalsich xx ktore uz mozem rezirovat ja tak to proste zmenim".
k tej precitlivelosti tak to je docela blbe... to viem povedat na svojej sestre ktora sa podobala tebe a naozaj ma to na nej stvalo. stacila malickost, vtip alebo nieco a uz plakala. po par rokoch mozem povedat ze sa to zmenilo. vyrastla z toho? alebo sa sama od seba zmenila? neviem. mozno staci nebrat vsetko tak vazne. ja som si na to vyvinul par technik. napr. ak citim hnev predstavim si nepokojne more ktore reprezentuje emocie a zrazu ukludnim hladinu. ak mi niekto povie nieco urazlive tak si poviem "ok ale to ze to povedal ten clovek neznamena ze to je pravda" a podobne veci.
chodenie do spolocnosti nemaju radi prevazne introverti to nieje nic zle. rezanie nic nevyriesi. ja som trpel dlhorocnymi depresiami kvoli takymto ludom a az po 4-roch rokoch som nakoniec zmenil skolu. zanechalo to na mne trvale nasledky a dodnes niesom kompletne zotaveny avsak jedno viem. uz ma nic v zivote neskoli.
Pravdupovediac jedine Boh dokázal človeku dobre poradiť (sv. Písmo). Človek človeku dobre nechce.
Sa často hovorí o tom, ako nie je dobré byť sám a pod. Nie, je dobré byť sám a mať všetko na háku. Je lepšie žiť ako mních ako v nejakej sku.venej societke.
Dnes je to všetko o pseudo, psycho, alko alebo nealko.
A jedno ti poviem, názor hlupákov ťa zaujímať vôbec nemusí. Vtáka poznať po perí a človeka po reči.
Treba si pekne spraviť všetko podľa seba a kašľať na názory ostatných.
www.youtube.com
Boh ju má rád,ale hlavne ona musí mať rada samu seba ;-)
interez.sk
Nafu-Boh ťa má rád. Ja som na vozíku a hoci bojujem, ale Boh mi dáva silu žiť, napriek problémom ktoré mám, to je celé. :)
