Zdravíčko za posledných pár rokov som uvažoval v istých situáciách nad samovraždou konkrétny problém je taký že som študoval na VŠ v Bratislave 1.rok som neuspel ale išiel som to skúsiť znova.. ale keďže som nebol sám ktorý nespravil ťažkú technickú školu tak sme s kamarátmi šli na byt... z čoho bol úžasný "párty život" ale škola šla dole vodou.. vtedy som mal prvý krát pocit že všetko skončiť by bolo menej bolestivé pre mojich blízkych. Ale všetci ma stále mali veľmi radi ale ich zklamanie bolo značné.. Potom som nastúpil na VŠ v rodnom meste prvý rok pohodička, druhý rok pohodička, tretí rok VŠ ma už vnútorne zabíja a mám problém vôbec tam ísť kebyže tam nemám toľko kamarátov.. o pár kreditov nie som pripustený k bakalárke = ďalšie sklamanie pre rodičov a moje myšlienky zase zčernali až k presne tomu čo v Bratislave.. a dostávame sa k dnešnému dňu ktorý je rok od tejto udalosti predmety som spravil ale bakalársku prácnu nie lebo som na to "kašlal" z nedostatku iniciatívy.. Moje myšlienky sú teraz ešte čiernejšie a myslím si že blízka rodina stratia vo mňa aj ten kúsok dôvery ktorý ešte mali...
PS: Po 1. ročníku v Bratislave som mal chuť prestať študovať a začať pracovať alebo ísť do zahraničia.. ale keďže ma rodičia ani za nič nechceli podporiť a tlačili do školy tak som povolil...
PS2: Najhorsie na myslienke sebevrazdy z môjho pohľadu je že je to pravdepodobne oveľa bolestivejšie pre blízkych ako hocičo iné a keď ešte sa zamyslím ako by známy pozerali na blízkych a podobné tak je to nekonečný cyklus... Rozmýšlam nad sebevraždou aby som nezraňoval blízkych a aby sa nemuseli za mňa hanbiť ---> zavrhujem sebevraždu aby to nebolo oveľa horšie
Čo by ste robili v mojom prípade...
