Stala honba za peniazmi , cely zivot som ignorovala rodicov

Príspevok v téme: Stala honba za peniazmi , cely zivot som ignorovala rodicov
Cheryl333

Ahojte, moj problem je vo mojom vztahu z rodicmi konkretne viac z otcom. Zacnem od zaciatku skusim co najstucnejsie. Dakujem vsetkym ktory precitaju do konca.

Ako dieta so mnou neboli problemy javila som sa ako inteligentne dieta, sikovne, rodicia mi davali vsetko co mohli, som najstarsia zo surodencov. Otec sa vo mne videl, mala som/mam jeho povahu aj vyzor po nom. Na zakladnej som mala vyborne znamky.

No prisla puberta a ja som zacala 'neposluchat ' a aj napriek vsetkym zakazom co mi otec daval a nutil ma ucit ma som sa stale viac vymykala rodicom z pod kontroly. Chcela som rebelovat. Najskor som zacala chodit na diskoteky, (obdobie 15-16 r to sa otcovi nepacilo , aj ked mi to zakazoval a trestal ma vzdy som nasla cestu a isla von, v noci nebol problem aj ujst ked byvame v dome. Vela krat ani netusil. Vracala som sa kazdy vikend domov rano a vzdy som pila, dost som sa opijala. Otec mi stale nieco vycital, ale po case uz to zacal viac z ignorovat. Zle znamky , to ze niesom vobec doma, to ze nemyslim vobec na rodinu. V 17 rokoch som skusila drogy. V tomto roku som travila cas stale vonku s partiou, domov som sa chodila iba vyspat a najest. Zaujmali ma iba 'kamosi' a akcie , diskoteky, stale niekde. Rodicia mi to stale vycitali, mama vela krat plakala a hadali sa koli mne. Mala som vela vymeskanych hodin a zle znamky. Neznasala som domace prostredie aj skolu, nenavidela som to a stale som tuzila po tom ako sa osamostatnim. Samozrejme doma nevedeli ze fetujěm (pervitin)az kym som raz neprisla domov a otcovi to doslo. Chcel ma dat na protidrogove a bol nastvany zrejme aj plakal koli mne. No ja som ich ako vzdy prescedcila ze to bude ok a slubila som ze prestanem. Aj som prestala po kratkom case, nebola som az tak na tom ze by sa nedalo. S tym som nemala problem, ide len o dalsiu vec cim som ich sklamala.

. Prisla 18r. a nic sa nemenilo stale som sa zaujmala len o svojich friends a vlastne zaujmy, mala zle znamky vymeskane hodiny mama vzdy doma kricala a otec sa rozculoval nad dochadzkou. A ze preco sa nezaujmam o domacnost, zahraduC moju malu sestru...Z mojej strany stale ignor. Stale som ich klamala a stale znova slubila ze uz nikdy neoklamem a stale to iste sklamanie. Dala som si tetovanie a prefarbila vlasy aj ked som vedela ze to neznasaju. Spytali sa ma ci im to vsetko robim naschval. Ze vidim iba peniaze a to aby som ja bola "in". Ze ja musin byt vzdy ako nikto.

V 19 r. Nedavno som skoncila strednu a hned sa osamostatnila sa ako som vzdy tuzila. Odysla som za priatelom do Viedne kde aj pracujem. (Vsetko si platm sama). Bavia ma jazyky a cestovanie, cestujem teraz po svete, zarabam, som samostatna , mam vela penazi, robim co chcem ako som vzdy chcela. Dva mesiace.

No pred tyzdnom sa mi stala zvlastna vec, snival sa mi sen o otcovi spomenula som si na spomienky z skoreho detstva a zrazu som si vsetko uvedomila ako nevdacne a sebecky sa spravam. Premietla som si poslednych 5 rokov a zistila ze za tento cas som na svojich rodicov ani nepomyslela a len im ublizovala a klamala. Od vtedy nemozem prestat plakat.

Prisla som domov, ze sa skusim z rodicmi pozorpravat. Otec ma ignoroval ako som si stihla vsimnut a bol uzavrety ako vzdy predo mnou. Na pokus o rozhovor mi odpovedal 'ved ty mas svoj svet, cudzi clovek' ....Aj ked sa pokusam o rozhovor z bratom tak nejavi zaujem...mam pocit ze som uplne stratila doveru a uz k nim nepatrim a radsej ma vysunuli zo zivota ako by sa mali trapit ....mam 19r a byvam sama, , ale zacala mi chybat rodina a kazdym dnom mam vacsie vycitky svedomia , neviem co mam robit, neviete si predstavit kolko trapenia som sposobila rodicom svojim spravanim, hlavne otcovi. Mama to vzdy vzkricala po mne...ale otec mi nikdy vela toho nepovedal, ja som na neho nemyslela a neatarala sa ako sa citi..az spatne si uvedomujem ze to dusil vo vnutri...zacali mi chybat obycajne veci .. ...ale teraz je uz neskoro a ignoruju oni mna....

Messje

Cheryl
Neviem co ti pisali ostatni,prečítam si neskor.
Sakra baba jedna.Vies co by som dala ja zato mat takeho otca?Skoro si ma rozplakala ked som si ho predstavila ako po veceroch pusta slzu aby ho nikto nevidel.Narobila si im starosti ale...
Mas LEN 19.Este mas vela casu to napraviť. Rodic je najvacsi klamar a aj ked sa tak tvari otec,polavi.Daj mu prosim ta cas.Mozno ti neveri ze to myslis uprimne.Ale musis mu to dokazat.Aj on ti dal vela casu kym si nati prisla.
Vies co by som urobila ja?
Napisala by som mu list.Vylej si vsetky pocity dna papier. Napis mu co citis ako ti je luto ako si im ublizila.Napos um ako sa mas a ze si prajes este jednu sancu.Ta zla dcera je prec.Pamatas na film Dorty dancing?Ked otec na nu zanevrel lebo ho sklamala a ona mu povedala vsetko ako to citila.Rozplakal sa az ked odisla.Este sa hneval ale odpustil jej.
Ver ze to nie je take zle.Bola si mlada a hlupa.Uz dospievas a poznas dolezitosti zivota.Napos mu to a odosli alebo nechaj na stole ked budes najblizsie odchadzat.Ver ze si ho bude citat dokola.

Chery336

Mate pravdu myslim ze to chce trpezlivost a zacat chodit castejsie domov, ale bude to zlozite.

Mozno by som sa potrebovala vyrozpravat, ale neviem komu kamaratiek uz moc nemam ako skoncila stredna a tiez je mi blbe rozpravat o mojich problemoch niekomu...malo kto , kto ma pozna, pozna aj tuto stranku mojho ja, respektive to co ma tazi v hlave ..

Himanej

Ja si myslím ze prosiť o odpustenie nie je nutne. Dokaz teraz ty skutkami ze nie si zlý človek. Kazdy vymýšľal všeličo vo svojom mladom veku, za tie výkyvy my ani nemôžme. Rodičia by mali vzdy mat radi svoje deti, to všetko zle aj tak prebiju pekne spomienky.

celebrita facebooková

Bolo by ich treba presvedčiť, že si už vyrástla z puberty. To sa dá tak, že budeš chodiť častejšie domov, pomôžeš s domácimi prácami a so záhradou, pomôžeš súrodencom s úlohami, napríklad s nemčinou, že im niečo vysvetlíš, a podobne. Budeš sa s nimi rozprávať o tom, čo ich zaujíma. Pozrieš si napríklad s mamou romantický film a s otcom futbal :) Budeš sa správať slušne. Ako pred pubertou. No a hlavne sa musíš obrniť velikánskou trpezlivosťou. Lebo vzhľadom na to, akú si mala besnú pubertu :) :) :), treba rátať s tým, že znovu si získať dôveru rodičov po toľkých sklamaniach môže trvať naozaj dlho. Tvoj problém je riešiteľný, len to chce veľa času a trpezlivosti :)

Filip TT

Cheryl, musíš požiadať o odpustenie - to je kľúč. Keď budú počuť tvoje "prosím o odpustenie" a ty budeš počuť ich "odpúšťam". To zmení atmosféru.

Dostala si tú milosť, že si sa zbadala pomerne skoro, takže nepokazila si si nenapraviteľne život. Dá sa všetko napraviť aj vzťah s rodičmi.

Som rodič detí, ktoré majú približne toľko rokov, ako ty keď si začala robiť hlúposti. Naši rodinní kamaráti majú podobne staré deti. A s dcérami sú problémy. Neviem prečo práve dcéry zanechajú skoro všetko, ako ich rodičia vychovávali a veria partiám v parku. Mali pritom milujúce mamy a prísnych ale kamarátskych otcov, ktorí by sa pre nich obetovali. Mali rodičov, ktorých si okolie váži. Práve sme to s manželkou pred pár dňami rozoberali.

Pre 15 ročné dievčatá je frajerské písať si vulgárne správy o tom, aký by bol sex s ktorým chalanom, že čo by s ním robili....

Prečo to tak vnímajú....

Biela Kobra

V tvojom veku sa všetko zdá "celý život". Pokiaľ dobre rátam, bola si dobré dievča, dobrá žiačka a začala si vyvádzať, cca keď si mala 15. Teraz máš 19 a aj to sa snažíš žiť v poslednom čase usporiadane. Robila si blbosti 4, možno 5 rokov, a v tom veku mnohí robia somariny, až nenapraviteľné, mnohí toto obdobie ani neprežijú. Predávkujú sa alebo napália opití autom do stromu alebo horšie - zabijú či nechajú a zabiť. Ty žiješ. To znamená, že môžeš ísť ďalej. Vieš, že si robila chyby a poučila si sa. Daj rodičom najavo svojím správaním, usporiadaným životom, prispievaním na dom či domácnosť, vracaním láskavostí, ktoré ti kedysi dávali, že ťa toto blbé obdobie už prešlo a že z teba vyrastá normálna mladá žena, ktorá už vie čosi o živote a vie si vážiť dobré veci - aj svoju rodinu. Nepôjde to zrejme zo dňa na deň. Ak sa ti dá, odpros otca. Poďakuj mu, čo pre teba robil, a sľúb mu, že toto je už za tebou a odteraz sa budeš snažiť, aby si ho už nikdy nesklamala. Uvidíš, časom to povolí. Držím palce.

Cheryl336

No oni sa ma stale este ked som byvala doma pytami ze kde spravili chybu. Asi ma mali stale v hlave a ja ich absolutne. Pamatam si ako dieta ked otec dal postavit dom a povedal mi taku vetu: pre vas toto vsetko robim...

Citim sa teraz velmi nerozhodne ako keby nemalo zmysel vsetko co som doteraz robila, snazila sa len o prestiz atd, citim sa neisto..

Bubliii

Zakladateľke: ťažký príspevok, miestami až nepríjemný. Je mi veľmi ľúto tvojich rodičov. Nuž, ty teraz znášaš následky svojho konania. Ako si sa ku nim správala, tak sa ti odplácajú, štýl akcia - reakcia. Alebo kto seje vietor, žne búrku.
Ale precitla si, objavila v sebe lepšiu stránku, no nikto z blízkych už o ňu nestojí. Nečuduj sa, musíš ich pochopiť. Utri si slzy a začni s nimi budovať kontakt od základov. Ako tu bolo písané, vyliať si srdce, opísať, aká zmena sa s tebou stala a prečo sa stala, úprimne sa za všetko ospravedlniť. Nie som za štýl "zametania pod koberec", lebo potom iba zostávajú medzi ľuďmi nevypovedané veci, ktoré sa hromadia a tvoria bariéry. Zaujímaj sa o nich, prídi na návštevy. Aj keby sa s tebou nikto nebavil, buď tam a daj najavo, že ťa zaujímajú, že o nich chceš vedieť, čo majú nové atď. Je šanca, že ti odpustia, ale nebude to z večera do rána. Keď niekomu 20 rokov skáčeš po hlave, nemôžeš sa čudovať, že teraz chce od teba už len svätý pokoj.
A vrelo doporučujem nájsť si človeka, ktorému sa môžeš vykecať, kamarátku alebo psychológa. Pretože umáranie sa v žiali ti tiež nepomôže, musíš to zo seba dostať von.

Mesačný princ

Celý život si ignorovala rodičov. Ok, teraz je ale čas, aby sa veci pohli ďalej. Ty si prvý krok urobila. To, že ťa otec ignoruje a nemá to v sebe vysporiadané nie je tvoj problém. ono totiž neodpúšťame druhým, ale práve sebe a on sám sebe bohužiaľ odpustiť nedokáže.

Sme takí silní, akí byť dokážeme a on je silný len do tej miery, ktorú si ty bohužiaľ preskočili a už pravdepodobne nebude cesty späť.

Nič sa nikomu nevráti, je to blud, ktorým nás kŕmia odmalička, aby sme tomu uverili. všetko sa deje tak, ako sa má a na svete vždy nastane rovnováha. teda skoro vždy. Čiže ak niekto koná ,,zle,, tak niekde na svete sa v tom okamihu to zlo aj deje...ak koná ,,dobre,, tak presne tak isto sa to dobré niekde deje. niekto sa narodí, niekto niečo vyhrá, niekto nájde šťastie ale nemusí sa ti vrátiť z toho čo robíš vôbec, ale vôbec nič.

Pokrvní príbuzní ťa vôbec nemusia mať radi!!! Je to ďalší blud. Rodinu si však môžeš vybrať a to vo forme priateľov či niekoho, kto ťa bude milovať. nezažil som raz, kedy tí pokrvní príbuzní boli najväčší......

Keď si to vezmeš celkovo tak si nič zlé neurobila, pretože to bolo v tvojich očiach dobré a veľmi veľa ti to dalo. kto vie kde by si teraz bola ak by si nemala podobnú skúsenosť?
Nikdy neľutuj čo si v živote spravila, pretože ťa to mohlo len a len posunúť :)

Spravila si prvý krok, ak druhá strana nereaguje, či ťa ignoruje, tak je ´další zbytočný. Hľadaj si druhú, lepšiu rodinu. Takú, ktorá dokáže odpustiť niekomu, koho má rada.