Ahojte. Pravdupovediac neviem čo mi to napadlo založiť takéto fórum ale budiš. Mám 24 rokov, 4 a pol ročný vzťah. Avšak keď sa pozriem na dnešné hodnoty, ktoré ľudia majú a ktoré sa mi vôbec nepáčia. Bojím sa zotrvať. Čítam si príspevky na fórach tu aj inde na webe a...Priateľa milujem, on miluje mňa. Ale dokedy? Kým nebudem mať prvé vrásky? kým nepriberiem? kým mi nezačnú šediviet vlasy? Bojím sa toho čo bude potom. Je to tak že som si istá len sebou. Naozaj som si istá že ak by pribral zosivel alebo by trebárs prišiel o ruky či čo viem že by sa mi páčil rovnako. Čo rovnako, ešte aj viac lebo ho každým dňom milujem viac a viac. Ale ako tu čítam, hlavne príspevky mužov, ktorí otvorene bez hanby, bez viny rozprávajú o tom ako vymenili svoje ženy ktoré ich ľúbili za "mladší, štíhlejší, krajší" model ... je mi z toho zle. Viete ono je to tak. Nechcem aby to znelo narcisticky len vám chcem priblížit situáciu a to ako sa cítim.Som celkom povedzme atraktívne dievča/žena. Istý čas som pracovala ako fotomodelka. Priatel je hanblivý obyčajný chlapec avšak s úžasným srdcom a skvelou osobnosťou a lepšieho muža si pri sebe nedokážem predstaviť. Ale... keď sa pozriem na všetky tie dnešné pokrivené hodnoty, kde všetci píšu o láske ale pritom tej pravej je tak málo a ľudia ju možno len málokedy skutočne okúsia. Bojím sa že sa nezamiloval do mňa ale do môjho tela ako mnoho iných chlapov. Nespráva sa tak, to vôbec nie ale bojím sa že to raz skončí, lebo zostarnem, lebo nebudem mať navždy 24. A čo urobím potom keď zistím že všetko bolo postavené na fyzickej kráse? Vážne je mi z toho smutno. Vidím to na mnohých mužoch ktorí majú pri sebe krásne ženy a aj tak im je málo, aj tak podvedú aj tak pozerajú po iných (uplne okato) flirtujú s inými. Nerozumiem tomu. Raz keď som bola ešte mladšia a nezadaná boli sme niekde na diskotéke alebo kde s kamoškami (nie žeby som to tam nejak obľubovala) ale prišiel za mnou chlapec. Ja viem poviete že na diskotéke nikoho normálneho stretnúť nemôžete ale aj tak sa mi zastavoval rozum keď mi asi pol hodiny tlačil kaleráby do hlavy a potom povedal že má priatelku. Len som mu povedala že mi je jej ľúto a šla som preč. Je to pre mňa proste totálne neuveriteľné a nepochopiteľné. A nie nie som s priatelom ani kvôli peniazom, pochádza z chudobnejších pomerov. Proste ho milujem. Asi som sa len chcela spýtat n názor. Či stojí za to obetovať všetko niekomu, kto Vás môže zo dňa na deň opustiť. Či dnes nie je lepšie ostať sám a či je nám ľuďom vôbec súdené nájsť si jedného partnera na celý život , alebo sme ako opice? Lebo podľa toho čo vidím, nie som si vôbec istá.
Hodnoty
Ďakujem za odpoveď aj povzbudenie. Som rada že nie som jediná ktorú trápia takéto myšlienky. Hlavne nerozumiem tomu že v hlave racionálne viem presne čo mám robiť čo je správne a čo nie , viem že nemám premýšľať nad týmito vecami, že mám riešiť prítomnosť a užívať si život taký aký je... Ale v skutočnosti si neviem pomôcť stále ma prepadajú myšlienky na to čo by bolo ak... čo ak nie som na správnej ceste čo ak sa popálim a ak sa popálim čo bude potom? keď zistím že už mám príliš vela rokov na to "začať odznova" lebo život je predsa len jeden. Ale aj tak viem že sa nikdy nedozviem čo je správne a čo nie, život je nevyspitateľný, stať sa môže čokolvek. Asi mi neostáva skutočne nič iné len si užívať každý moment nehľadiac na minulosť ani na budúcnosť :)
Ahoj suhlasim s tebou tiez to mam podobne aj s tym vztahom tak nejako a toez ma napada vselico ale snazim sa na to nemysliet co sa ma stat sa stane a ja si chcem uzivat chvile tak ako su teraz :) urcite ak mas priatela a krasny vztah tak si to uzivaj nemysli na to ze co by sa mohlo statnpredstav si s nim krasnu buducnost ako spolu zostarnete :) vies su asi veci ktore sa proste stat musia a nicomu sa asi neda predist ale podla toho co vidim ako pises tak budes uvedomela mlada zena ktora je krasna aj dusou a ak je ten tvoj chalan ten pravy a uprimne ta miluje tak ta nikdy neopusti :) a pokial by ano tak by nestal za to aby si bola s nim... Myslim ze take vztahy ktore su zalozene len na krase zien sa tykaju uplne inych zien ako si napr ty :) hlavne sa neboj ked sa lubite vsetko je dobre
Ďakujem,
ja viem , náš vzťah si cením. Nikdy by som nedokázala niekomu ublížiť tak ako to robia niektorí ludia a už vôbec nie niekomu na kom mi záleží. Ale poslednú dobu sa asi až príliš bojím sklamania. Nie som si nikým istá. Myslím že sa bojím že premrhám svoj čas s nesprávnou osobou... asi mi už z toho začína šibať
