Neznášam moju matku - kde nájdem pomoc?

Príspevok v téme: Neznášam moju matku - kde nájdem pomoc?
michelle.pomoc

Porozprávam moju situáciu:

Som študentka na vysokej škole, mám 22 rokov.
Ide o to, že žijem s mamou a so starším bratom, v malom dvojizbovom byte v Bratislave.
S mamou dlhé roky nevychádzam. Čo sa týka otca keď som bola malá, otec ju bil, až ju raz zbil tak, že ju odviezla sanitka. Potom sme sa dlhé roky trápili životom sami traja bez neho, až kým sme vyrástli. Mamu som ako dieťa milovala.

Lenže moja mama ako časom starla a bola sama, začala byť zatrpknutá, zakomplexovaná, neverila ľuďom a začala mi vnucovať jej názory.
Ako som bola v puberte, celé dni sme sa doma hádali, ja mama, ja brat. Vždy keď som potrebovala od mamy podporu, vždy ma odohnala, nadávala mi. Ak bol doma u nás problém, nedokázala nás zobrať sa porozprávať a vydiskutovať si to. U nás boli len hádky a urážanie sa, nerozpávanie, krik. Boli aj mesiace keď moja matka nechcela so mnou hovoriť, lebo bola na niečo urazená. A ja? Ja som bola dospievajúce dieťa. Nemohla som si domov vodiť kamarátov, vždy sa našiel dôvod, že niečo bolo zle. Nenaučila ma povedať slovo ľúbim ťa, ďakujem, prepáč...také slová u nás neexistovali. Nepripravila nás na život medzi ľuďmi.

Matkina rodina nám pomáhala, ale nikdy nevedeli ako sa správala. Vždy ak bol v niečom problém, boli sme my deti vinné za to, že neposlúchame svoju mamu.

Časom to prepuklo do takého stavu, že som si čím ďalej, tým viac nerozumela s mamou. Keď som bola chorá, nezaujímala sa o mňa. V nemocnici som preplakala celé dni. Na stužkovej mi nebola, lebo sme boli pohádané. Na jej promociu ma nepozvala (celá rodina tam bola, iba ja nie), vinila ma, že som jej celý čas robila pri učení zle. Ona ma vlastne za všetko vinila, roky mi dávala do hlavy aká som zlá dcéra, ako neposlúcham, že potrebujem ísť na psychiatriu. Roky som tomu verila, že ja môžem za všetko, moje sebavedomie bolo na bode 0, boli obdobia keď som nechcela žiť, keď som sa chcela zabiť.

Až časom som zistila, že ja nie som tá zlá. Ja som odraz nej, ktorý vo mne budovala roky. A ona vo mne budovala nenávisť. A z mojej lásky k mame sa stala nenávisť k mame.Ťažko sa to hovorí. Veľakrát som aj rozmýšľala, či za to ako sa k nej správal otec, si nemohla sama. Moja matka strašne rada provokuje, robí zle, je tvrdohlavá a sebecká, ale snaží sa nahovoriť sebe aj ostatným, aká je dobrá. A samozrejme, že ľudia jej to vždy verili, lebo ju poznali z inej strany ako ja doma. Je veľký manipulátor a vždy ju zaujímali len názory kto si čo myslí. Nezaujímala sa ako sa my cítime. Vždy to bolo ako pozlátko, to čo je na povrchu, čo si myslia ostatní a zanedbala výchovu, ako sa cítime my, čo chceme, či sa máme radi navzájom. Čo sa týka starostlivosti, v tom bola vždy 100%, snažila sa aby sme mali strechu nad hlavou a čo jesť, ale nezabudla nám to zakaždým vyčítať.

Ak som aj mala nejaké kamarátstva dokázala mi ich zničiť. Bola som tak pohltená tým čo sa deje doma, že som vždy zabúdala na môj vlastný život. Mávala som ťažké depresie. Takže som si nedokázala nájsť priateľstvá, kedže som bola permanentne smutná, alebo som stále pracovala, aby som si dokázala kúpiť aspoň základné veci, ktoré som potrebovala. Čiže nemám ani priateľstvá. A ak som niekedy mala nejaké, skončili bohužial.

Doma je to momentálne tak, že brat drží s mamou a ja som tu ako do počtu. Nedokážeme sa spolu rozprávať. Vždy z každého slova vznikne hádka, fyzické útoky, nespočetné nadávky. Zo všetkého obviňuje mama mňa. Ja som sa nikdy nedočkala pohladenia, pekného slova, vždy prevyšovali tie zlé veci, nad tými dobrými. Preto som úprimne závidela ostatným, keď mi hovorili aké majú vzťahy v rodine. Lebo rodina je najviac, čo môže človek mať.

Teraz som na všetko sama. Potrebujem odísť z domu, mám už 22, čiže som už dosť stará na to, aby som sa osamostatnila. Problém je ale v tom, že som stále finančne závislá, kedže potrebujem ešte rok do toho aby som skončila aspoň prvý stupeň VŠ, mohla by som si podať odklad. Len momentálne neviem ako a čo kde ďalej. Som na to sama. Viete chcela by som aspoň odísť v dobrom z domu, ale nebude to možné. Moja matka ma už nemá rada, chce len aby som odišla a ja som si k nej vybudovala tiež nenávisť. Hovorí mi, že ľutuje, že som sa narodila, že som mala umrieť (ako to môže rodič povedať dieťaťu? ).
Podnájmy sú v Bratislave drahé a bojím sa, že to finančne sama neutiahnem. Ako by ste riešili situáciu v mojom prípade ? Máte nejaké skúsenosti s ubytovňami ? Na internát nemám právo, kedže mám trvalý pobyt tu v meste...neviem si predstaviť ako to bude ďalej, nechcem ostať v mojom živote sama :( Strašne sa toho bojím. Mám rada okolo seba ľudí.
A viete mi poradiť aj nejakú psychologickú poradňu ( zdarma) na ktorú by som mala nárok? Prípadne mal podobnú situáciu niekto?
Je toho mnoho, čo by som vedela písať o tejto situácii, ale nechcem tu písať romány, tak len tak v "skratke" som popísala ako to u nás vyzerá a potrebovala som sa aj trochu poľutovať. A už dávno som mala odísť :(

Za všetky odpovede ďakujem

Bubliii

A ohľadom psychológa zadarmo... pokiaľ viem, ak ideš na psychológiu s výmenným lístkom od obvodného, neplatíš nič. Platí sa, ak ideš mimo poisťovňu alebo k súkromníkovi.

Bubliii

A ako má odísť, keď nemá peniaze? Rovno na ulicu?
Nepoznáš niekoho, bárs vzdialenú rodinu, čo býva aspoň na okolí BA? (Senec a pod.) Ak nie, potom musíš riskovať. Popozeraj na týchto stránkach: bazos, bazar, roommates.sk, www.spolubyvajuci.sk a iné. Sú tam ľudia, čo hľadajú spolubývajúcich väčšinou do prenajatého bytu. Ak si pohľadáš niekde ďalej od centra (Dúbravka), budú aj lepšie ceny. Toto je podľa mňa cesta ako začať. Potom rýchlo po škole nájsť robotu a môžeš sa pomaly začať zbierať na vlastné nohy. Ubytovne nie sú všetky zlé - asi lepšie ako byť na ulici. Poznám len jednu, volá sa Jarabina a je pri Miletičke. Ale ceny si už nepamätám. Na izbe sú asi 3, kuchynka a sociálky sú spoločné na izbe. Väčšinou dávajú rôzne zľavy, ak si u nich zoberieš napr. celý mesiac a študenti tuším nemusia platiť mestskú daň (2e na noc). Takže treba potvrdenie o návšteve školy.

A ja

Nedočítala som ten elaborát.Ak neznášaš matku,nenechaj sa nou vydržiavať a odíd z domu.Nikto ťa tam nedrží,si plnoletá.

Duchovny Dav

Mal som to podobne, teda nie detaily, ale presne ten vyvoj, ze brat, mama, ostali sme traja, a presne to iste, tak isto sa to vyvijalo ako u Teba. Zatial nepohlo nic, ja som sa obratil k Bohu a modlim sa, nic ine nepomaha. Ale po rokoch som zistil, ze by sa musela aj ona, a ona nenavidi Boha, a vsetko svate. Nemodli sa za nic, takze vztah sa zatial nezmenil.
Inak sposobil som si to ja, sexom. Neviem aky mas vztah k sexu, ale mne vacsinu problemov doma vyvolal sex. Teda aj rozbitie vztahu s matkou (smilstvo, nesmies mat viac partnerov), oralny sex, perverz, porno. Aj brat to robil, on doteraz neveri, ze to znicilo toto (uz ako 14 rocny to zacalo). Teraz, ked sa za tym obratim ako veriaci, tak velku cast viny mam ja, aj brat, ze sme neostali svati, ale zacali sme hresit. To znici lasku v rodine... presne aj ona zacala zatrpkavat... cize dovod je nedostatok viery, a modlitby, a hriech. Tak rad by som sa vratil a ostal panic, modlit sa, ale neda sa to, musel by som to vediet dopredu. Samozrejme vinna je aj matka, ze sa rozviedla, atd ze sa nemodli. Neviem co mam robit, ked som to zanalyzoval, jedine co sa mozem je modlit ja ,a verit na zazrak, ze sa aj oni obratia.
A inak vztah medzi matkou a synou, ale mozno to bude fungovat aj na dceru, proste ta laska, co tam je od detstva, rozbija hlavne sex..,fakt to tak je. Ze sa to nema robit, ani masturbacia, az po svatbe.... to je moja skusenost, a vsimol som si, ze u inych to je tak isto, ale nechcu to pripustit... teda myslia si, ze sa ta laska vytratila sama od seba a hladaju vinnika v druhej osobe. Nieje to tak, tie rodiny rozbija sex, myslim spinavy sex, zavislost na porne, smisstvo, hriesne myslienky, atd... a nadavky, a samozrejme hriech rodicov. Najlepsie by si urobila, keby si ostala svata, ako panna, a modlila sa, aj za nu. Po rokoch sa to zacne zlepsovat... napis mi prosim, ako si na tom so sexom apon priblizne, a ako brat. A ako matka... ci si nevodila inych chlapov. DOlezite je, ked sa matka rozvedie, ze deti musia ostat svate!!!! Nesmu zacat hresit, hlavne sexualne, inak sa ten zvysny trojuholnik rozbije, (matka, brat , dcera), a to je skoda, lebo laska moze pretrvat aj tam. Keby sa deti ostali modlit, tak aj za nu, casom sa mozno aj ona prida, a to sa potom zachrani laska aj po rozvode. Ale inak nie, ked zacnu deti hresit, vsetko je stratene.

Denča_001

Ahoj,
akoby som čítala svoj vlastný príbeh s malými rozdielmi.
Som v Tvojom veku, študujem na VŠ a žijem s mamou a s otčimom v jednom byte. Možno to znie blbo, ale s otčimom si rozumiem viac ako s vlastnou matkou.
Ona je strašne náladová a psovi povie denne viackrát ako ho má rada a ako ho miluje, ja som to od nej nepočula ani raz. U nás čarovné slovíčka tiež neexistovali, nenaučila ma používať slovo ľúbim Ťa, prepáč, ďakujem, prosím, to všetko som sa naučila od cudzích ľudí.
Doma sa robí, že ona živí celú rodinu, popritom ja som pri VŠ dokázala zarobiť aj 600 mesačne, ale samozrejme bolo vždy treba platiť nejaký účet, tak to išlo nato. Ak si chcem kúpiť jedno tričko, musím si pýtať povolenie od nej a aj to odkomentuje. Moje peniaze jej musím dať do centu.
U nás je doma tiež len krik, lebo moja mama je najmúdrejšia a ona za nič nemôže. Vždy hľadá vinníka. Dokonalý v dome nie je nik iný, len ona a jej pes.
Čo zarobí peniaze, to v jednom stroví a potom bedáka. Stravu domov kupujem už roky ja, lebo ona nikdy nevie, čo kúpiť, čo variť.
Čo sa týka ubytovne, od známych viem, že to nie je nič moc. Ja zatiaľ tiež nevidím východisko z mojej situácie, ale určite budem uvažovať nad tým, nakoľko teraz končím 1. stupeň VŠ a cez leto z domu určite odídem.