Poslednú dobu je všetko zvláštne a divné

Príspevok v téme: Poslednú dobu je všetko zvláštne a divné
itsmaybeonlyway

Pekný večer prajem všetkým diskutujúcim na tomto fóre.

Viem, že kopec ľudí tu rieši zásadnejšie a dôležitejšie problémy týkajúce sa zdravia, rodinných záležitostí, vzťahov, atď...

Nechcem vyzerať ako ustarostená usťažovaná babka, mám len 17 rokov, a relatívne viem že nemám dôvod sa trápiť. Viem, že by som mať byť vďačná za všetky tie veci čo mám, čo prežívam..a aj som. Som fakt vďačná zato že ešte žijem, že vôbec existujem, že každé ráno vstanem z postele a môžem slobodne žiť. Ale tu je ten problém.

Nemám nijakú motiváciu, nijakú inšpiráciu. Jednoducho žijem takpovediac zo dňa na deň. Ráno sa pozviecham z postele, spomeniem si na všetko čo musím tento deň zvládnuť, a automaticky ma prejde chuť do života. Všetko si plánujem, doslova každú hodinu. Nežijem spontánne, uvoľnene, neustále mám obavy že niečo nestihnem, nezvládnem.... Vždy sa snažím byť dochvíľna, perfektná, mať vo všetkom náskok...všetko mať dokonale nalinkované. Nebaví ma ale takto žiť. Tieto plány a nekonečné "linkovanie" si všetkého ma ubíja. Snažím sa byť perfektnou a to ma ubíja, lebo byť úplne perfektnou je nemožné. Fakt mi chýba nejaký hlbší dôvod prečo sa tešiť..hneď ráno sa samozrejme snažím nabiť nejakou pozitívnou energiou...napríklad si prečítam motivačný článok/citát, nejaký úryvok z knihy..naposledy som čítala Tajomstvo/The Secret, snažila som sa myslieť podľa tejto knihy žiť, čítala som ju dva razy za sebou aby som tie informácie a poznatky do seba nasiakla, ale nič mi nevyšlo podľa predstáv. Práveže ma tá kniha akoby demotivovala. Celkovo motivačná literatúra vždy bola v mojom prípade nápomocná len krátkodobo...pár hodín, možno pár dní som sa snažila byť pozitívna, byť k ľuďom milá, pozorná...ale stačila maličkosť a znova som to bola ja...melancholická, depresívna, neistá, uzavretá vo svojich pochybnostiach a neistote..Takže neviem či mi takéto pozitívne knižky pomôžu.. čítala som aj náboženskú literatúru, nakoľko mám kamarátku orientovanú na tieto veci a silne veriacu. Ale opäť to malo len krátkodobý efekt, i keď som samozrejme veriaca a je to krásny pocit spoliehať sa na vyššie sily a nie na samého seba. Ale začínam pochybovať či mi vôbec niečo takéto pomôže...resp.či mi vôbec niečo/niekto dokáže pomôcť. Viete, ku psychológovi nechcem ísť..možno by to bolo správne, ale naozaj sa chcem sama dostať k normálnemu životu. Nepotrebujem vo svojom živote výnimočné veci, mne náladu zlepší aj miska cestovín, ale vždy len krátkodobo. Vždy je to všetko len dočasné, automaticky sa potom na mňa zosype vlna melanchólie, pochybností, obáv...Všetko analyzujem, hodnotím, zamýšľam sa nad rôznymi vecami, všetko akoby analyzujem až do hĺbky..a to ma úprimne zabíja. Je to síce pekné mať nadhľad a pozerať na svet inými očami, ale mám pocit že ľudia ktorí žijú povrchne a spontánne, tak majú ľahší a lepší život. Nemusia toľko vecí riešiť, nemusia sa akoby dopredu trápiť, jednoducho až keď príde problém tak vtedy ho riešia. Je pravda, že ja problémy vidím vo všetkom...aj tam kde problémy niesú. A potom akoby si ich fakt privolám. Mrzí ma to, že som stále naladená len na negatívne veci a na očakávanie zlého. Nedokážem sa uvoľniť, nedokážem žiť v prítomnom okamihu, vidím len budúcnosť a svoje obavy... Rodina mi v tom nijak nepomáha, žijem len s otcom a náš vzťah nie je stopercentný. Otec je často náladový, nervózny, vidí na mne len chyby, len málokedy sa stane že by bol dobre a pozitívne naladený. Aj jeho nálada a blbá povaha sa dosť podpisuje na mojom vnímaní sveta a reality. Doslova ma kazí svojou negativitou. Súrodencov nemám, a kamarátky žijú presne tým povrchným typom života, spontánne, uvoľnene...snažím sa brať si z nich príklad, ale nechcem byť len úbohou kopírkou. Nemôžem prebrať recept na život od iných ľudí. To by v ničom nepomohlo. Štve ma, že som introvert, nepriebojný človek, mám málo kamarátov/kamarátiek, ľuďom moc neverím, nerada sa viažem k iným, nechcem prísť o svoju slobodu, nezávislosť, bojím sa že by ma niekto zmanipuloval, zametal so mňou..hlavne kvôli mojej utiahnutejšej povahe. Ale samozrejme keď mám svoj "deň", tak oplývam bojovnosťou, humorou a dobrou náladou, čo sa žiaľ nestáva často. Aj keď niesom smutná, tak ľudia mi vravia že čo mi je, čo sa mi stalo, prečo som smutná, aj keď vo vnútri sa cítim v pohode...mám pocit akoby ten smútok bol zapísaný v mojej tvári, čo ma štve. Nechcem aby to tak bolo. Snažím sa i usmievať, byť veselá, ale ľudia akoby prekukli že ten smútok sa tam stále ukrýva. A nemám ani nejaký dôvod byť smutná...a to ma dosť štve, že by som mala byť sakra šťastná, a ja iba depkárčim. Veď mám kde bývať, mám čo jesť, mám vzdelanie, učím sa zatiaľ výborne, nemám postihnutie, mám ruky/nohy, tak sakra prečo sa cítim na bode mrazu?! Ako sa mám nakopnúť? Ako žiť uvoľnene, ako nebyť len nejakou plávajúcou bábikou v mori? Ako sa prestať ľutovať? Už veľa razy som sa snažila zmeniť sa..ale vždy to zlyhalo. Vždy to dopadlo zle. Vždy ma okolnosti strhli späť k zlej nálade. Ako mám teda konečne byť iným človekom? Nielen dočasne, ale furt...bez toho aby som musela čítať hromadu motivačnej literatúry? Mám úprimne veľký strach z toho čo ďalej so mňou bude...neviem ako budem schopná ďalej s takýmto správaním, nulovou komunikačnou schopnosťou a strachom so všetkého žiť? Ako sa v tomto uponáhľanom svete niekam zaradím preboha? Mám z toho strach...mám strach z budúcnosti, mám strach zo straty, z chorôb, z nešťastia, z tragédie...bojím sa mnohých ľudí..ale ja sa už nechcem báť...Chcem žiť spontánne, bez strachu, bez permanentného ohrozenia a tej hnusnej melancholickej nálady...bez pochybností, bez neustáleho plánovania vecí...Vždy sa mi páčilo to ako si moji spolužiaci z ničoho nič nerobia...nemajú starosti, učia sa dobre aj napriek tomu že niesú bifľoši...vysmiati, spontánni, uvoľnení...viem, že aj oni majú nejaké problémy, každí má nejaké ťažkosti, len o nich nehovorí, ale ten spontánny spôsob života, ten flegmatizmus mi je hrozne sympatický. Nechcem byť samozrejme lenivá flegmoška bez snahy, ktorej bude všetko jedno, ale nechcem sa zbytočne trápiť, už nevládzem...mám len 17, ale s takýmto spôsobom života to nikam nedotiahnem.

Som veľmi naivná, myslím si, že ma niekto z tohto vytiahne...moje šťastie bolo vždy závislé na iných ľuďoch....myslím si, že len iní ľudia ma môžu spraviť šťastnou..ale už viem že to tak nie je..dlhú dobu som myslela že ostatní ma vyhrabú z týchto sra*iek, ale opak je pravdou. Viem, že si musím pomôcť sama, že neexistuje nejaký recept na život, ale prosím Vás..ak ste bojovali s takouto melanchóliou, so strachom, s divnými pocitmi, prosím pomôžte mi, čo Vám pomohlo, ako ste sa z toho dostali, ako ste našli zmysel života, pokoj...

Ď. ♥

Cislo23

Si este dost mlada to co momentalne prezivas je podmienene tvojim vekom. Chces sa nasilu zmenit byt ako ini, zapadnut tam kde v skutocnosti ale nechces byt. Vsetci ti ukazuju a tlacia ta jednym smerom, ktory sa zda byt ten spravny, ale cim viac sa ho snazis nasledovat tym viac prichadzas na to, ze sa chces otocit. Bud sama sebou, rob to co ta bavi a neporovnavaj sa s ostatnymi za kazdu cenz, Motivacna literatura ta na jednej strane moze kratkodobo nakopnut, ale na druhej su to len prazdne slova nejakych neznamych ludi, ktori s tebou a tvojim zivotom nemaju nic spolocne, tie knihy nevedia co prezivas, co citis, ako zijes. Tvojim najvacsim problemom je podla mna, ze sa snazis najst zmysel zivota, snazis sa v tomto chaose spravit poriadok, ale to je uplne zbytocne. Cim dlhsie sa budes pokusat tento ciel dosiahnut tym viac sa budes od neho vzdialovat.
Zivot a ani tvoja existencia ziaden zmysel nema a treba sa s tym zmierit. Aj ked sa to moze zdat paradoxom ale cim skor to pochopis tym skor budes vyrovnanejsia. Je pravda ako pises, ze len ty sama sa mozes spravit stastnou ale na druhej strane ti k tomu ti druhi
mozu pomoct. Preto si treba najst podobne zmyslajucich ludi ako si ty, ludia ktori maju rovnake konicky a bavi ich to co teba.

Cislo23

Si este dost mlada to co momentalne prezivas je podmienene tvojim vekom. Chces sa nasilu zmenit byt ako ini, zapadnut tam kde v skutocnosti ale nechces byt. Vsetci ti ukazuju a tlacia ta jednym smerom, ktory sa zda byt ten spravny, ale cim viac sa ho snazis nasledovat tym viac prichadzas na to, ze sa chces otocit. Bud sama sebou, rob to co ta bavi a neporovnavaj sa s ostatnymi za kazdu cenz, Motivacna literatura ta na jednej strane moze kratkodobo nakopnut, ale na druhej su to len prazdne slova nejakych neznamych ludi, ktori s tebou a tvojim zivotom nemaju nic spolocne, tie knihy nevedia co prezivas, co citis, ako zijes. Tvojim najvacsim problemom je podla mna, ze sa snazis najst zmysel zivota, snazis sa v tomto chaose spravit poriadok, ale to je uplne zbytocne. Cim dlhsie sa budes pokusat tento ciel dosiahnut tym viac sa budes od neho vzdialovat.
Zivot a ani tvoja existencia ziaden zmysel nema a treba sa s tym zmierit. Aj ked sa to moze zdat paradoxom ale cim skor to pochopis tym skor budes vyrovnanejsia. Je pravda ako pises, ze len ty sama sa mozes spravit stastnou ale na druhej strane ti k tomu ti druhi
mozu pomoct. Preto si treba najst podobne zmyslajucich ludi ako si ty, ludia ktori maju rovnake konicky a bavi ich to co teba.

Cislo23

Si este dost mlada to co momentalne prezivas je podmienene tvojim vekom. Chces sa nasilu zmenit byt ako ini, zapadnut tam kde v skutocnosti ale nechces byt. Vsetci ti ukazuju a tlacia ta jednym smerom, ktory sa zda byt ten spravny, ale cim viac sa ho snazis nasledovat tym viac prichadzas na to, ze sa chces otocit. Bud sama sebou, rob to co ta bavi a neporovnavaj sa s ostatnymi za kazdu cenz, Motivacna literatura ta na jednej strane moze kratkodobo nakopnut, ale na druhej su to len prazdne slova nejakych neznamych ludi, ktori s tebou a tvojim zivotom nemaju nic spolocne, tie knihy nevedia co prezivas, co citis, ako zijes. Tvojim najvacsim problemom je podla mna, ze sa snazis najst zmysel zivota, snazis sa v tomto chaose spravit poriadok, ale to je uplne zbytocne. Cim dlhsie sa budes pokusat tento ciel dosiahnut tym viac sa budes od neho vzdialovat.
Zivot a ani tvoja existencia ziaden zmysel nema a treba sa s tym zmierit. Aj ked sa to moze zdat paradoxom ale cim skor to pochopis tym skor budes vyrovnanejsia. Je pravda ako pises, ze len ty sama sa mozes spravit stastnou ale na druhej strane ti k tomu ti druhi
mozu pomoct. Preto si treba najst podobne zmyslajucich ludi ako si ty, ludia ktori maju rovnake konicky a bavi ich to co teba.

Sam doma

Preco by si bola nudna? Ja napr. nechodim ani na diskoteky a som nudny? :D Ja som za iny druh zabavy a humoru nez iny a co! To ze kazdy omiela len ako sa pojde v piatok alebo cez vikend ozrat na diskoteku/chatu atd. to je akoze lepšie? Ved teraz sa ludia nevedia bavit, pokial v sebe nemaju aspon nejake % alkoholu.

Sam doma

Jednoznacne si musis najst frajera! :D alebo si zaobstaraj aspon psa :) potrebujes nieco/niekoho kto ti bude dlhodobo prinasat radost. Z tvojho prispevku mam tiez niektore veci spolocne, ale ked mam za seba povedat, tak mi jednoducho chyba laska :) Niekoho koho by som objal/pobozkal, ked pridem z prace, s kym by som sa porozpraval, chodil na prechadzky,do kina, na zmrzku, smial sa rozpraval o vselicom moznom aj nemoznom. Pisala si ze ta potesi aj "miska cestovin" ale len na kratko, no ty potrebujes nieco co ta bude dlhodobo tesit. Musis zmenit MYSLENIE! Skus sa pozerat na veci uplne inak ako do teraz. Po dalsie: musis sa obklopovat tymi spravnymi ludmi, je jasne ze ked tvoj otec ma negativne myslenie, ze sa to prenesie aj na teba, ja to zazivam v praci, ked je niekto nastvany, tak sa to prenesie na kolegu a na dalsieho a dalsieho a potom maju pokazeny den vsetci :D a navyse to strašne vysava energiu. Pisala si ze mas "nalinkovany" cely den, to sa vola stereotyp, skus obcas spravit nejaku vec, kt. by si ten den nerobila napr. ist na prechadzku do lesa, zmrzlina, korcule, jednoducho rob co ta bavi nejaky sport alebo hocico ine :) Ja som kombinacia pesimistu a flegmatika, takze tiez poznam tu melancholiu, depresiu, negat. zmyslanie atd. Ale treba zacat mysliet pozitivne :) a na pekne veci co pridu, mas este malo rokov, zatial neries daleku buducnost, lebo aj tak sa neda vsetko naplanovat na 100% niekedy sa stanu take veci, ze vsetky plany kt. si do teraz mala sa uplne zmenia :) A posledna vec: ZBAV sa toho strachu, strach zbytocne prinasa len rozne choroby, kt. si zapricinis ty sama! Sme skoro vekovo podobny, ak by si chcela pokecat tak ti necham na seba kontakt...

Mesačný princ

itsmaybeonlyway - nečítal som ten tvoj príspevok celý, ale ak chceš tak mi napíš mail. Niečo ti pošlem a uvidíš či ti to pomôže alebo nie.

milajar

Tak ja Ti napisem len jednu myslienku, ktora plati v zivote/ Jsme tu pro druhe lidi, predevsim pro ty,na jejichz usmevu a blahu zavisi nase vlastni stesti. Albert Eistein