som asexualna?

Mam aj PPP, tzn.odmietam potravu, a snazim sa byt co najchudsia. Neznasam ked niekto povie ze muzom sa pacia krivky. A co ma po muzoch? Co stoji svet na ich nazoroch? Preto sa mi aj spustila tato choroba. Ja sa nechcem ludom pacit. Nechcem muzov sexualne pritahovat. Nechcem aby sa niekto nado mnou mastil. Okrem tohto mam aj soc.fobiu a ocd, ktoru pomaly prekonavam. Zrela na psychiatriu som :D

V zivote som len raz zazila hlboke city k jednemu chlapovi. A ten ma ma v prdeli.

Zdravim Vas:)

Samozrejme ze na mienke ludi nezalezi. Rodicom som uz davno povedala, ze vnucata mat nebudu a ze navzdy ostanem sama. Oni to beru ze: hah to ma prejde, ale ja viem ze nie a to je hlavne. Teraz sa aj tak rozvadzaju, takze sa len utvrdzujem ze naco svadba? Naco vztahy? A v dnesnej dobe zvlast..
Mna ani sebauspokojenie nejak nelaka. vzdy som sa citila tak nejak spinavo po tom. Ako handra. Jednoducho si neviem predstavit ze pridem o panenstvo. Je to pre mna akysi znak cistoty, rozumu..neodsudzujem ludi ktori maju radi sex, nech si kazdy robi co chce, ale je to otravne ked niekto rozprava iba o tom, priklada tomu dolezitost akoby na tom stal svet. Ved vidite aj ake deti sa rodia..nevychovane, drze, alebo v detskych domovoch. Lebo kazdy len rozmysla kde si dobre vrznut a potom deti trpia. Ale vo vseobecnosti mi vztahy nevadia. Ale ak by som mala byt vo vztahu, tam by muselo byt pritomne nieco hlbsie. Hlbsie city. Nic povrchne.

A ano som introvert, aj mizantrop svojim sposobom. Len par ludi dokazem tolerovat, zvysok sa mi hnusi alebo neriesim. Akekolvek hlupe spravanie, nazory, ma od cloveka dokazu odradit...celkovo sa ludom radsej vyhybam. A zvlast chlapom. Ked vidim ze dakto nejak tuzobne hladi, automaticky sa mi spusti nekontrolovatelny odpor voci tomu cloveku. Nadrzanych, perverznych uchylov nenavidim.

Celebrita, ja by som s tebou aj pokecal. Aj naživo.:-) Myslím si ale, že chlapov si odstavila úplne zbytočne na vedľajšiu kolaj. Rad by som ta spoznal.

Ahoj. Ja sa ta chcem opytat, ci mas chut do zivota, c isi introvertka, ci mas aj strach z ludi, negativne myslienky a tak. A aky je tvoj vztah k matke pozitivny al. negativny. Potom ti mozno poviem, v com je problem. Lebo som na tom trochu podobne ako ty. A odkial si ? Zaoberam sa tymito vecami...

Asi by aj mohla byť. No a čo? Ži si ako chceš a ako sa cítiš šťastná. Na mienke ľudí nezáleží. Nech si myslia, čo chcú.
A čo sa mňa týka, ja som zase vibrátorosexuálna :) Chlapa nechcem, moja vec. Kedˇ na mňa príde taká potreba, urobím si sama :)
Rodičia ma v detstve a v puberte obmedzovali, nikdy ma za nič nepochválili, len hrešili, netešili sa so mnou, keď som si urobila radosť, ale namiesto toho akonáhle uvideli môj šťastný výraz v tvári, hneď ma začali hrešiť. Napríklad som si ako decko za peniaze od babky kúpila sladkosť. Nie, že by sa tešili, že decko je šťastné, radšej naň navrieskajú, že prečo minulo peniaze na sprostosti. Nikdy mi nič nedovolili a všetko len zakazovali. Každé jedno slovo, ktoré poviem a každý skutok, ktorý vykonám, musí byť okomentovaný negatívne. Aj pred sesternicami a bratancami, pred rodinou, pred každým. Preto ani nemám chuť chodiť na nejaké rodinné akcie. Nič nedovolili: Raz mala napríklad naša škola (cirkevná základná) na konci školského roka takú oslavu, že sa išlo opekať kamsi blízko lesa, samozrejme v našom meste. Vedelo sa veľmi dobre, že to bude síce trvať možno, že aj do nejakej druhej do noci, ale vedelo sa aj to, že tam budú farári, mníšky, učitelia a rodičia detí a iní dospeláci hrať na gitarách a spievať, popri tom ale aj na nás ako na decká dohliadať. Náš ročník bol najstarší z celej školy, boli sme šiestaci. Siedmy a ôsmy ročník sa neotvoril, lebo bolo málo záujemcov - novootvorená CZŠ po prvom roku fungovania. Maličkí prváčikovia na tú akciu ísť mohli, ale mne šibnutá mater povedala, že nemôžem a keď, tak len s Andrejkou. To bola spolužiačka, ktorá bývala vo vedľajšom činžiaku, denne sme chodili spolu von a boli naj kamošky. A že akonáhle sa začne stmievať, nech sa pracem domov. Tak ma teda Andrejka prišla vypýtať. Jej ale dovolili rodičia byť do konca. Akcia sa ani poriadne nezačala, ešte nebolo ani deväť hodín večer a ja som musela ísť domov. Celá nasratá, že tak to som tam potom ani vôbec nemusela ísť, lebo všetci na mňa pozerali jak na debilnú, že či sa mi nepáči, či čo, keď už tak skoro odchádzam, že ostatní práve prichádzajú a ja odchádzam. Pritom som si iné neželala, len zostať. Prišla som domov a mama, že či som išla spolu s Andrejkou aj domov. A ja, že nie, lebo Andrejke dovolili rodičia zostať do konca. A ona na mňa navrieskala, či som ja šibnutá, či ja neviem, že sama chodiť nemám, a tak som teda mala zostať aj ja do konca, len nech idem domov s ňou a nie sama. Tak som jej povedala, že sa tam vrátim a ona spustila krik, že nech sa neopovážim. Po ďalšie roky som už potom na žiadnu takú akciu ani nešla. Zostalo mi len smutne sedieť doma a myslieť na ostatných, ako im je dobre a ako sa bavia. Mala som 12. Dnešné 12ročné sexujú a drogujú na diskotékach a ja som predsa na diskotéku za drogami a za sexom nechcela... a na akciu cirkevnej školy boli srdečne pozvaní aj rodičia žiakov. Lenže naši nikdy nechodili medzi ľudí. Neuvediem dˇalšie príklady, dosť som sa rozpísala.
Ja len, že to je hlavný dôvod, prečo nechcem chlapa. Lebo nechcem, aby ma obmedzoval. V čomkoľvek. Dosť som už bola obmedzovaná v detstve a v puberte rodičmi, takže nepotrebujem, aby vstúpil do môjho života niekto, kto bude so mnou robiť to isté. Viac si z toho neželám. Kdesi v podvedomí cítim, že najšťastnejšia budem len vtedy, ked budem sama, myslím bez vzťahu. A na nejaké kecačky a kávičky sa už vždy niekto nájde. A keby už bolo ozaj veľmi zle, tak aj s facebookovými špehúňmi sa dá dobre pokecať :)