Ahoj...
je tu niekto, kto má podobný problém ako ja, že nemá rád deti? stále mi hovorili, že keď dospejem tak zmením názor, ale už budem mať pomaly 27 rokov a stále mám rovnaký postoj. Deti sa stávajú témou číslo 1 aj v kruhoch mojich priateľov a kolegov + priateľka niekedy už tiež niečo naznačuje... Proste neviem sa tomu vyhnúť či chcem, či nechcem, deti vo mne vôbec nevyvolávajú žiadne emócie, neviem čo im mám povedať, neviem sa s nimi hrať a cítim sa kvôli tomu veľmi nepríjemne v spoločnosti pri stretávkach s rodinou/známymi, lebo viem, že vždy ku mne posielajú deti, nech mi ukážu toto a hento atd....a to až do takej miery, že vždy sa snažím nájsť nejakú výhovorku, aby som na takéto návštevy nemusel ísť. To isté aj v práci - kolegyne na materskej (ktoré ani nepoznám) chodia ukazovať svoje deti, každý je z nich v nemom úžase a vždy volajú aj mňa nech sa pozriem, samozrejme tak idem, ale nevidím dôvod sa rozplývať nad cudzími deťmi. Bojím sa prezentovať svoj názor verejne, lebo ľudia sú pri tejto téme moralisti a nepoznám nikoho kto cíti podobne ako ja.