Srdce alebo rozum?

Dobry vecer. Bola som dlhe roky sama. A pred 2 rokmi som spoznala jedneho muza. Bola tam pritazlivost, vsetko, ale on to nechcel posunut z kamaratstva na vztah. Lebo jemu vzdy vsetky vztahy krachli. Je prilis komplikovany. Ja som ho vsak milovala. A tajne som dufala, ze predsa len budeme raz spolu. Mat vztah. Lasku. Potom som nahodou spoznala jedneho muza. Bol starsi. Stale mi pisal. Kontaktoval ma. Ja som mu zo slusnosti vzdy slusne odpisala. On je zo zahranicia, takze som tomu ani vyznam neprikladala. On citil asi viac. Ale ja som si to nepripustala, lebo som milovala toho kamarata. Stale som dufala, ze budeme spolu aj ako par a nie iba ako kamarati. No a tento cudzinec ma raz poprosil, ze ide k nam na slovensko pracovne, ci si aspon kavu spolu nedame? Nechcela som. Brala som to, ako keby som toho kamarata mala zradit, podviest, aj ked sme ani vztah spolu nemali.
No a tento cudzinec mi len poslal spravu, ze vtedy a vtedy, o tolkej hodine, na presnom mieste (v mojom bydlisku) sa stretneme. Lebo vedel ze vaham. Potom sa mi uz radsej viac ani neozval. Nedalo mi to. Tak som do tej kaviarne prisla. Nebala som sa, lebo ta kaviaren je v centre nasho mesta, vzdy je tam plno ludi, poznam tam personal, ten muz mi o sebe napisal vsetko (meno, priezvisko, firmu aku ma v zahranici, atd). Takze som si o nom mohla vsetko overit. Zistit. Vsetko suhlasilo. Stretli sme sa. Bolo vidiet, ze sa mu pacim, ze ma o mna zaujem. Vyznal mi tam lasku, ze sa do mna zalubil a ze aj nazivo citi ku mne sympatie, ponukol mi spolocny zivot, istoty. Ze keby som mala zaujem, zeby aj so mnou rodinu, dieta chcel mat casom. Vysvitlo, ze on sem za mnou prisiel zo zahranicia len kvoli tej kave, stretnutiu so mnou. Bolo vidiet, ze sa mu pacim. No to vsetko - co tam na mna vybalil, proste ja som dostala strach a radsej som usla. Ako hlupa. No bolo toho proste na mna vsetkeho privela. Nevedela som, ci sa mi sniva, alebo co. Milujem kamarata, ktory vztah so mnou vkuse odmietal, nechcel, lebo ma nechcel stratit ako kamaratku - o mna prist, a potom zrazu iny muz kvoli mne precestuje taku dialku a vyznaval mi tam lasku. Cele divne. A zle..
No a toto sa stalo pred 1,5 rokom. S tym kamaratom to dopadlo tak, ze ma stale nechce ako zenu, partnerku. Dokonca mi teraz najnovsie tvrdi, ze si pred 3 mesiacmi nasiel priatelku. Ze z jeho strany to bola laska na prvy pohlad. Aj som si poplakala. Neviem, ci ma klame, alebo je to pravda. Lebo som ich spolu nikdy nevidela. No a uz minule som si vsimla, ze si ma nasiel a prezeral si na facebooku moj profil zas ten isty cudzinec. A dnes mi dokonca napisal, ze ako sa mam? Ked som mu odpisala, zaujimal sa, ci som sama alebo niekoho mam? Napisal mi, ze on je stale sam. Ked som mu odpisala, ze ja vztah nemam a som tiez sama, tak mi napisal, ze stale na mna mysli, ze ma ma rovnako rad ako vtedy, ze na mna nezabudol a ci to spolu predsa len neskusime? Ze ci nechcem byt jeho priatelka, pozyva ma na dovolenku, zas chce prist za mnou sem na slovensko.
Tak ma boli srdce. Ze milujem toho kamarata co je vlastne nerealne (este mi aj tvrdi, ze ma vraj priatelku) a teraz tento muz, ktory ma o mna zaujem, len akosi nic necitim, kedze som ako keby zacyklena a neviem sa odputat od toho kamarata. Lenze asi mi uz aj sibe z toho, ze som uz tolke roky sama. Rozum mi hovori aby som na kamarata zabudla a dala sancu tomuto muzovi. Je ku mne ferovy, cestny. Ma o mna velky zaujem. Nuka mi istoty, lasku. Neviem, ako sa mam rozhodnut. Co mam robit?