Ahojte volám sa Veronika. Mám 20 rokov. Prvý krát som brigádovala keď som mala 18 bolo to v krčme maminej sesternice. Prežívala som to dosť zle bola som tam sama, chodila som tam s veľkou nechuťou. Zobúdzala som sa so strachom. Stále som len čakala na telefonát že som niečo pokazila, zbabrala. Hneď po prvom dni som chcela skončiť ale ocko ma presvedčil nech to vydržím. Vydržala som aj ked som mala z toho veľmi zlé pocity. Ďalší rok sme sa s kamarátkami rozhodli ísť do Anglicka bola som z toho neskutočne nadšená. Konečne budem nezávislá nie pod drobnohľadom mami. Práca bola v pohode ale robili sme nočné a ja som cez deň nemohla spať a čím viac som sa snažila nešlo mi to. Bála som sa že zaspím ked budem v práci. Zistila som že v pohode potiahnem 12 aj ked som celú noc pred tým nespala ale začala som mať úzkostné stavy, samovražedné myšlienky. Vyvrcholilo to panickým záchvatom tak som sa rozhodla ísť domov. Ked som prišla domov nič sa nezmenilo úzkostné stavy sa prehlbili a pridala sa k tomu depresia. Vždy som mala malé sebavedomie ale myslela som že sa to zmení odídem do zahraničia potom pôjdem na VŠ svet je pre mna otvorený. A zrazu som sa vrátila po mesiaci z Anglicka a mala problém aj ísť do obchodu kúpiť rožky. Môžem povedať že som sa z toho dostala časom ...ale teraz sa blíži dalšie leto mama mi vybavila brigádu v cukrárni ....a ja sa veľmi bojím aby som nesklamala mamu, aby som jej neurobila hanbu, aby som bola dobrá, aby som tam nedostala panický záchvat, aby som sa tam nerozplakala. v podstate som sa chcela len vyrozprávať.
