Zdravím.Som ešte študentka a mám pocit že ma nikdo nemá rád. Takto som to vnímala aj keď som bola menšia pamätám si ako som sa raz rozrevala kvoli tomu. Vtedy som brávala aj antidepresíva ale asi mi velmi nepomohli lebo mám za sebou aj pokusy o samovraždu pojedla som lieky a potom mi z nich bolo malatne.Teraz mam iba take myšlienky ale bojim sa ich.Kamaratku mam jednu s nou sa obcas stretnem niekde von ale nic jej o tom nepoviem ani mame.Čo si o tom myslíte mam depresiu a riesit to?
Nechuť žiť
BlacK137
Sick
Poznam tieto pocity uplne presne. Je to svinstvo. Vsak preco teraz sedim nad skatulkou liekov... a premyslam... urobit to, neurobit? Vsak na mne nezalezi... a mozno to zajde tak daleko. Takze taketo problemy treba riesit racionalne, urcite ano. Len mna uz racionalita nebavi...
mascha
každý chceme byť milovaný, prijímaný, uznávaný, je smutné, že tebe sa to nedostáva, nespomínaš rodinu ako takú, zrejme stadiaľ to bude pochádzať, že si sa aj uzavrela, to nie je správna cesta z problémov,predošlá prispievateľka nemá ten pocit, popritom je na rozdiel od teba veľmi ukrátená,ona pozná lásku z ktorej si vzišla aj ty, priala by som ti ju poznať čo najskôr a nájsť v tom svoje životné šťastie
chcem pomoct
V zivote je tolko krasnych veci, nic ta netesi? Ja som na vozicku a hoci su tazke chvile ale viem ze za mrakmi je slnko a je to tak doslova...proste si milovana tym zhora :).a to by malo nam stacit, vsak nie je zazrak ze sa narodime? Ved niekedy aj rodicia bojuju za nas len aby sme prisli na svet no nie?
