Je to nespravodlive

nadobudni trosku sebavedomia a bude zivot hned krajsi a lepsi pre teba. A este kde je napisane ze 15 rocna musi mat frajera? uzivaj si zivot, behaj po diskotekach a to sebavedomie pride

Mohlo by to byť spôsobené tým, že máš nízke sebavedomie. Ale to sa nedá zhodnotiť cez intertnet, či ho máš nízke, ja ťa nepoznám, tak len hádam a takto to tipujem. Kde je problém? Môze existovať baba strašne škaredá, ale keď má sebavedomie vysoké, tak ju budú mnohí chcieť a rovnako môže existovať baba pekná, ale keď má sebavedomie nízke, nebude ju chcieť nikto a budú ju možno považovať za trošku čudnú, až vystrašenú a tá zdanlivo sa javiaca vystrašenosť, ktorá z nesebavedomej baby vyžaruje, chalanov proste odplaší.
Nesebavedomé bývajú tie deti, ktoré majú takých rodičov, ktorí ich nikdy za nič nepochválili a za všetko ich len hrešia, nevedia adekvátne oceniť hodnotu ich práce a keď decko niečo urobí (umyje okno) a čaká za to pochvalu, rodič ho nepochváli (že umylo okno), ale mu to ofrfle (prečo je v pravom dolnom rohu čmuha jeden milimeter štvorcový a čo to má znamenať), dieťa znovu niečo urobí (povysáva koberec) a čaká pochvalu, rodič si to ale nevšimne a nepochváli ho (že povysávalo koberec), ale ho radšej vyhreší za niečo, čo neurobilo (že nevynieslo smeti), potom dieťa zase niečo urobí (uvarí polievku) a rodič ho nepochváli (že uvarilo polievku), ale mu jeho prácu ofrfle (že tam dalo málo soli a kto to má také jesť), a tak ďalej, až dieťa jedného dňa už oprávnenú pochvalu čakať prestane a začne očakávať už iba neoprávnenú kritiku. Akonáhle sa dostane do tohto bodu, že už nečaká pochvalu za niečo, za čo si ju právom zaslúži, ale podvedome očakáva nespravodlivú kritiku, ktorú si vôbec nezaslúži, stáva sa z neho dieťa nesebavedomé. Ono potom očakáva aj od ostatných ľudí to, čo mu robia doma rodičia.
Byť nesebavedomá neznamená nevedieť, že si pekná. Byť nesebavedomá znemaná veľmi dobre o tom vedieť a aj si to uvedomovať, ale podvedome očakávať, že ťa budú všetci chlapci považovať za škaredú, hoci si pekná, zatiaľ, čo iné baby, ktoré sú škaredé, alebo aspoň od teba oveľa škaredšie, budú chlapci považovať za pekné.
Byť nesebavedomá neznamená nevedieť o tom, že spomedzi všetkých detí v triede najkrajšie spievaš práve ty. Byť nesebavedomá znamená veľmi dobre o tom vedieť a aj si to uvedomovať, ale podvedome očakávať, že keď bude mať učiteľka vybrať jedno dieťa, ktoré pôjde reprezentovať triedu na súťaž v speve, tak práve vo chvíli, keď ho bude vyberať, rozum sa jej zatemní a z akéhosi nepochopiteľného dôvodu vyberie falošne škriekajúcu spolužiačku a teba si ani nevšimne.
Nesebavedomému človekovi sa z hľadiska hodnotenia ktorejkoľvek časti jeho osobnosti (vzhľad, inteligencia, šikovnosť, spev, kreslenie, športové výkony, matematika, diktáty, pracovné výkony...) inými ľuďmi dostáva omnoho viac nespravodlivosti ako sebavedomému. On si viac uvedomuje nespravodlivosť tohto sveta ako ten sebavedomý. Je to tak preto, lebo vyžaruje zo seba podvedomé očakávanie, že ho budú všetci podceňovať a takéto podvedomé očakávanie je vlastne určitá forma strachu, ktorá sa zdanlivo javí ako vyžarovanie bojazlivosti a vystrašenosti, ale nemusí to tak vôbec byť. Ten nesebavedomý človek môže byť v skutočnosti smelý a odvážny, napríklad sa zoberie a odíde do zahraničia s veľkou odvahou a s veľkou radosťou. A ani sebavedomý nemusí byť odvážny, len sa tak zdanlivo javí, napríklad by sa posral od strachu, keby mal ísť do zahraničia pracovať a v živote tam neodíde. Sebavedomý človek zase podvedome očakáva, že ho bude každý za všetko chváliť a že ho nikdy nikto za nič nevyhreší a že ho budú všetci považovať za pekného, hoci je v skutočnosti škaredý, za múdreho, hoci je v skutočnosti hlúpy, za šikovného, hoci je v skutočnosti nešikovný, za najlepšieho v speve, hoci spieva falošne a má tú drzosť prihlásiť sa ešte aj do Superstar, kde ho Habera dobre povysmieva a rehoce sa z nehoo potom celé Slovensko a tak mu treba, každému jednému :) Ale ako môže ten, kto je nesebavedomý, vyžarovať očakávanie, že ho budú ľudia adekvátne hodnotiť, keď mu to nikdy neurobili jeho vlastní rodičia? Spústa rodičov svojim vlastným deťom zničila/ničí sebavedomie. Takíto rodičia nemusia byť zlí, len sú to proste antitalenty na výchovu detí. Človek majúci takých rodičov bude v detstve a v puberte nesebavedomý. V dospelosti sa už potom výška jeho sebavedomia odvíja od toho, ako sa zariadi svoj život, no predovšetkým od toho, ako dlho bude s rodičmi bývať a akými ľuďmi sa ešte obklopí, no najmä musí urobiť jedno: akonáhle dovŕši 18, vziať nohy na plecia a pratať sa, kade ľahšie. Je jedno, či do podnájmu, či na VŠ na intrák, či zamestnať sa do fabriky a ubytovať sa na ubytovni, ktorú tá fabrika poskytuje, či do zahraničia... Ale je nevyhnutné, aby sa čím skôr vymanil spod vplyvu rodičov. Ak je to dievča, je tu tá výhoda, že bude môcť ísť robiť Au pair do zahraničia, čo môže rodičom odôvodniť tak, že sa chce naučiť jazyk. Aj tam sa môže stretávať s rovesníkmi napríklad na jazykovom kurze.
***Známky v škole: Aj ten najšikovnejší a najinteligentnejší človek, ktorý napríklad na ZŠ za celú dobu školskej dochádzky neurobil v diktáte ani jednu chybu a mal čisté jednotky, môže nastúpiť na gymnázium a tam akýmsi zázrakom bude mať zrazu trojky, štvorky. Z toho sa ešte viac zakomplexuje a jeho sebavedomie bude ešte nižšie. Lebo zlá známka na vysvedčení na sebavedomí toho-ktorého človeka určite nepridá, ale zato uberie a poriadne. Kde je hlavný problém? Problém nie je v učiteľoch a ani v žiakoch, ale v zlom a nevhodnom systéme skúšania. Pre porovnanie: Dejepis na ZŠ: skúša sa na každej hodine a vždy len z nového učiva. Najskôr sa preberá prvá svetová vojna, potom medzivojnové obdobie a potom druhá svetová vojna - nové učivo. Keď učiteľka príde do triedy a začne skúšať, vyvolá napríklad šiestich žiakov odpovedať, tak každý dostane len to nové učivo, čiže druhú svetovú vojnu. Ani náhodou sa nestane, že by niektorému dala medzivojnové obdobie, či prvú svetovú a už vôbec nie Rímsku ríšu. Žiakovi s talentom na učenie a s dobrou hlavou teda stačí, keď si to učivo (ale len to nové) cez prestávku raz prečíta, vystúpi pred tabuľu, dostane jednotku a je to. Dejepis na SŠ: Preberá sa, preberá a preberá jedno učivo za druhým, ale nikto žiakov neskúša. Asi týždeň pred klasifikačnou konferenciou príde učiteľka, začne ústne skúšať a vyvolá napríklad šiestich žiakov. Nové učivo bola síce druhá svetová vojna, ala to nové ani len náhodou nikto nedostane. Jeden dostane Staroveký Egypt, druhý dostane Rímsku ríšu, tretí dostane upálenie Jána Husa, ale podstatné je, že skúšať sa začne až vtedy, keď je prebratá minimálne polovica knihy a kto chce dostať jednotku, ten musí polovicu knihy vedieť fakt od slova do slova naspamäť. Ale naučiť sa naspamäť polovicu knihy za jednu 5 minútovú prestávku? Však to sa nedá! Pár dní pred, či po ústnom skúšaní príde jedna veľká písomka, na ktorej každý dostane asi 5 otáhok. Jedna otázka = jedno učivo - rozpísať najmenej na A4. Tak suma summárum, jeden žiak má dve známky, ale z toho, čo mal vedieť, ho neskúšali v čase, keď sa to preberalo a bolo to nové, ale až v čase, keď už to bolo staré učivo preberané možno pred štvrť/pol rokom a kto si to má takto za jednu prestávku akože zapamätať? Tu už ani fotografická pamäť nepomôže. Ani IQ génius. Jediné, čo pomôže, je učiť sa doma. Ale ťažko si na učenie sa doma zvyká v puberte ten, kto to nemusel praktizovať v detstve na ZŠ, lebo vďaka dobrej hlave dokázal mať čisté jednotky aj bez toho. Hlavne nezúfaj, lebo známky na vysvedčku môžeš mať aj lepšie, len sa musíš učiť doma za predpokladu, že máte aj vy na vašej škole taký debilný systém skúšania, ako sme mali my na našej. Nikdy si nikým nenechaj vymyť mozog rečami typu aká si ty hlúpa a neschopná, a podobne. Ber to tak, že ten prvý polrok si sa len hľadala, nepodarilo sa ti tak rýchlo naskočiť na tento systém skúšania a zvyknúť si naň, a podobne. Teraz, v druhom polroku, máš ešte šancu zamakať (ak máš dobrú hlavu, za jeden večer pred písomkou sa ten dejepis naučíš, len musíš proste vedieť celé polročné učivo od slova do slova naspamäť, ináč nie je šanca dať to na jednotku). Je koniec mája a klasifikačná konferencia sa neúprosne blíži. Daj si na najbližšie 4 týždne s diskotékami a s chlapcami pokoj a s internetom a s vypisovaním na toto fórum tiež (ja môžem, ja som už veľká a chodím do roboty a ešte aj na kávu a teraz nemôžem spať, tak som sem nakukla) a venuj všetok voľný čas učeniu sa. Ver, že ten dobrý pocit, ktorý budeš mať na konci roka pri rozdávaní vysvedčení, za to stojí a bude ti robiť radosť celé prázdniny. Prázdniny budú potom obdobím diskoték, zábav, užívania si leta, kúpka, chodenia von, zoznamovania sa s novými ľuďmi a žeby sa práve tebe neušla letná láska? Tomu neverím!

mozem sa opytat ? ake si mala dectvo ? ja som to mala tak nejak podobne ..a to podotknem ,ze som atraktivne dievca .. ale proste uzavrete ,a neviem sa zmenit ..lebo ked som sa pokusala zmenit ,uz som sa necitila vo svojej koži... moj problem je z dectva ,ked mi moj negativny otec neustale pripominal ,aka som hlupa a v zivote nic nedokazem ! moje sebavedomie je nulove a pritom to nikto nechape pri mojom vzhlade ,ale toto som ja ... ale zmenila som zmyslanie ,ze budem rozmyslat LEN pozitivne ! nikdy si nebudem nadavat do hlupych a ze mam v zivote smolu !!! nikdy to si vyhod z hlavy !! NESMIES ! pochval a za vsetko , je to proste ,len o tom co vysielas okolo seba ,:) musis si za kazdu cenu vsugerovat ,ze si vynimocny clovek :) drzim palce :)

Vývoj vzťahu po nemecky:
1. Warum guckst du mich so an?
2. Warum lachst du mich an?
3. Warum machst du mich wieder an?
4. Worauf spielst du wieder mal an?
5. Warum bietest du mir mal wieder Kaffe an?
6. Na wie? Fangen wir mal an (im Bett)?
7. Was tust du mir verflickt doch mal an?
8. Warum schreitest du mich zum Teufel an?
9. Du lügst mich mal wieder an?
10. Es ist aus!

Ahoj, takto som sa trapila aj ja a teraz ked mam 26 som si uvedomila jednu vec, uzivaj si zivot taky aky je. Nenahanaj frajera po diskotekach, nebud sklucena kvoli tomu. Neries. Zi a bud stastna. Naozaj to plati, ze ked neriesis a si stastna tak pride ten pravy. Zbytocne nechci si zazit sklamania lebo vezmes prveho, ktoremu sa zapacis. Maj svoje naroky, musis vediet svoju hodnotu. Znamky nie su vsetko. Ide o to aby si bola sikovna v zivote a uchytila sa niekde, najlepsie nech ta to aj bavit bude. Mas vsetko este pred sebou naozaj, nic nenahanaj, vaz si samu seba a uzivaj si pritomnost. Skoda ze je v tvojom veku som si to nevedela uvedomit a stale sa pre nieco trapila. Teraz sa na to pozeram ako stratene chvile v mojom zivote :-/ ...