Ahoj Lujza. My sme mali 4 roky v januári a teraz sa ideme brať. Neodpoviem na všetky tvoje otázky, lebo niektoré veci sú súkromné a nepatria na verejné fórum. 3 roky sme kvôli môjmu štúdiu fungovali vo vzťahu na diaľku, tento posledný rok sme začali spolu bývať. Za ten rok sme vyriešili všetky podstatné nezhody, ak už sa pochytíme, sú to len kraviny okolo domácnosti. Toto je pred svadbou ozaj na nezaplatenie. Keďže som už doštudovala a obaja pracujeme (i keď ja som doktorandka, ale v práci som tiež 8h ako každý človek), je ťažšie zladiť voľný čas. Ale snažíme sa ho tráviť hlavne spolu, či už sme iba my, alebo aj s rodinou, prípadne priateľmi. Ale spolu. Činnosti vo vzťahu iniciujeme obaja.. závisí od toho, o čo ide.. Záľuby máme podobné, nie 100% rovnaké, ale vo veľa veciach sa zhodneme. Navyše sme si vytvorili aj spoločné a začala som sa vďaka nemu zaujímať o veci, čo ma predtým nebavili, lebo viem, že jeho to zaujíma a môžeme sa potom o tom rozprávať. On takisto.Ja ho považujem za môjho najlepšieho kamaráta, ale zároveň mi je aj ako rodina. Mám ho proste najradšej :) ale samozrejme je to iná láska ako napr. k súrodencovi alebo rodičom... top 5 bodov? Tolerancia, trpezlivosť, ochota počúvať, kompromisy, zábava (pokiaľ sa vieme spolu smiať, tak sa všetko zdá lepšie) a kopa kopa iných.. No a s porekadlom "protiklady sa priťahujú" mám svoju skúsenosť (bývalý), priťahujú, ale iba zo začiatku, lebo je to zaujímavé, že je niekto úplne iný ako ja, máme si veľa čo povedať, veľa vyskúšať. Ale po čase to proste hasne, ak si pár nevytvorí nejaké spoločné záľuby, ktorým sa môže venovať. S bývalým sme sa k tomu nedostali, obaja sme trávili voľný čas úplne inak a nikdy sme sa nezhodli na niečom, čo by bolo pre oboch. Preto som taká rada, že so súčasným priateľom robíme všetko spolu, cítim sa tak omnoho lepšie.
