ahojte, chcem len radu ako sa prekonat. uz je to dlhsie co nepracujem a pracovat chcem, ale zaroven mam strasny strach sa zucastnit nejakeho pohovoru. velmi ma to trapi ze si vobec neverim, mam z toho strach ze sa mi az slzy tisnu do oci. vzdy si poviem ze neskor pojdem, neskor pojdem a tak to len posuvam a sama seba presviedcam ze sa raz odhodlam a neviem to. dokonca ked mi pride daka ponuka tak sa mi aj paci ale odignorujem ju. a teraz som nutena ist ze bud pojdem alebo ma vyradia z uradu a uplne mam strach. neviem co tam mam hovorit, neviem co si mam obliect, absolutne nic. pritom milion ludi chodi po pohovoroch a beru to normalne ale ja neviem coho sa tak bojim. ja som zacala mavat od urciteho obdobia obcas zachvaty uzkosti a odvtedy sa bojim skoro vsetkeho. niekedy ked sa prekonam s niecim coho som sa bala si poviem, ze ved to nic nebolo. ale ten strach predtym musi byt vzdy a zo vsetkeho. ako si mam dodat sebavedomie ked zo mna casom vyprchalo? rada by som pomohla rodicom aj financne a stale si hovorim ze ved uz sa zamestnam a ked ma prist pohovor tak tam ani nejdem. co mam s tym spravit? zazil to uz niekto z vas? dakujem za radu
Strach z pohovoru a vselicoho ineho
Tak ako si dopadla na tom pohovore? Dufam, ze dobre. Kludne daj vediet, mozes nechaj aj mail, napisala by som ti.
Na pohovor sa nemusíš prehnane chystať. Ja som bola už aj formálne oblečená, pekne namaľovaná a bolo to úplne jedno. Keď raz hovoríš s kravami, tak ti to nepomôže. Iné pohovory som absolvovala v rifliach a tam ma aj vzali vtedy. Samozrejme, záleží aj na pozícii, mohla som si to dovoliť a zas rifle s neutrálnym vrchom sú dosť slušné podľa mňa.
Posledne 2 prispevky mali ist do inej temy. Nejako sa to pokazilo na telefone a poslalo inde.
Na druhej strane na slovensku je dost absencia verejnych toaliet a odpadkovych kosov. A ked uz nejake kose na zastavkach su, zvacsa su uplne prepchate. Nejak to ide ruka v ruke s neporiadnostou tohto naroda.
Tu v Mnichove su na zastavkach ci uz elekticky, metro busy a podobne kamery. Okrem teda policajnych kamier tu maju kamery dopravny podnik a oni si to tam udrziavaju v cistote. Myslim ze to by pomohlo aj slovakom. A hlavne pokutovat. Kludne by stacilo keby sa mestky policajti vybrali rano a vecer ked idu ludia z prace a doprace po zastavkach :D myslim ze by vybrali tolko pokut za znecistovanie okolia ze by mali pekne premie. Slovakov inak ako kamerami a pokutami nedonutis spravat sa normalne.
pokial ti ten pohovor nebude robit robert rosenberg tak vsetky pohovori ktore som mal prebiehali v style normalneho pokecu o zamestnani minulosti a buducnosti, prakticky ako keby si sla sadnut s kamaratkou niekde na kavu. akurat im tam budes vykat.
ten strach prejde iba tak ze prave budes chodit na tie pohovory a potom budes mat skusenosti..Kazdy sme taky strach mali
Aliasska, som rada ze ma niekto chape :) presne tak, ono to nieje len taky obycajny strach bezny, ale nieco ako ked ma niekto strach trebars s pavukov a tiez neni jednoduche si toho pavuka vziat na ruky :). Presne ako si napisala, aj moji rodicia si uz myslia ze som leniva a ze sa mi nechce pracovat ale vobec to tak nieje. A praveze nemam nikoho komu by som sa s tym zverila, preto to pisem sem, nemam s kym sa o tom porozpravat. Ze by ma niekto povzbudil. Mne teraz uplne zviera zaludok lebo viem ze ked do tej firmy kde ma poslal urad nezavolam, tak ma asi vyradia z uradu. Musim to asi nejak prekonat, ale desim sa toho dna ked na ten pohovor budem musiet ist. Snazim sa vraviet si aspon ze ved to nic nieje, vyskusam, strapnim sa a nevadi, idem dalej. Kolki maju v pazi a ked naozaj su schopni prist na pohovor v teplakoch ako tu uz bolo spomenute, tak naozaj musia mat nazory inych hlboko v pazi. Tak preco sa mam ja tolko stresovat. Ale ja sa stresujem aj tym, ze co ak by ma nejakym zazrakom vybrali a ja potom nebudem dost schopna plnit tu pracu, kedze som este take nieco nerobila. Viem ze je 90% pravdepodobnost ze ma nevyberu, ale toto su proste tie moje strachy zo vsetkeho uz popredu.
Tak snad to nejak prekoname ako si napisala, po krocikoch. Je to ako snazit sa prekonavat svoju fobiu, pretoze podla mna to uz hranici minimalne so socialnou fobiou. Ja ani nemam rada ked je niekde vela ludi, ja by som najradsej pracovala niekde zavreta sama a nech mi len zadaju ulohy a nikto si ma ani nevsima, to je taky moj pracovny sen ktory neexistuje :D Alebo by som bola stastna keby mozem pracovat u niekoho koho poznam ze vie aka som a chapal by ma, Mam kamarata co ma svoj biznis ale bohuzial si vystaci s ludmi ktorych ma, kamaratka nekamaratka :) Ale na tom nezalezi. Aj ja tebe zelam aby sa to len zlepsovalo a nie naopak. Keby nieco, kludne mi napis.
Tak tie tvoje riadky akokeby som pisala ja, velmi sa v tom spoznavam. Mam uplne rovnake trapenie. Tiez nedostatok sebadovery, atd. Tiez problemy, co sa tyka pohovorov - uplne rovnako ako ty, takze ta viem pochopit, co prezivas. U mna sa to cim dalej len zhorsuje a tiez ked pride ponuka, tak radsej nejdem, lebo sa dost bojim, ze nebudem vediet co atd atd, ze sa strapnim. Okolie ma vidi potom ako lenivu, ze sa mi nechce pracovat. Pritom, ked som mala pracu tiez som bola spokojna aj ked samozrejme sa vyskytli nejake zalezitosti pretoze tiez som uzkostlivejsi typ a mam problem co sa tyka ludi, verit im, chodit s nimi na zurky a podobne. Uzatvaram sa do seba a som vo svojom svete, tak strasne by som chcela z neho vyjst a byt zase stastna, no tie strachy ma strasne
brzdia, citim sa dost zle.
Dufam, ze to obe coskoro prekoname, pomaly postupne, krocik po krociky, budeme na sebe pracovat a postupne odburavat v nasich zivotoch tie negativne veci. Neviem ako tebe, no mne strasne pomaha, ak mam v niekom nejaku spriaznenu dusu, ktora ma dokaze vypocut, zial momentalne taku nemam. Tak ak mas niekoho komu sa mozes vyrozpravat tak to je dobre.
Drzim palce
takyto strach sme v zivote mali vsetci to prejde
