Ako presvedcit rodicov

OK, takže dôvody sú dobré, riziká pre tvoj organizmus a ich elimináciu výberom vhodnej kombinácie stravy máš už naštudované, takže už len presvedčiť rodičov. A to bude ťažké. Pri každej nádche ti pripomenú, že si chorá za to, lebo neješ mäso, a mala by si. Ale postupne by to malo ísť. Ži si svoj život, stravuj sa tak, aby to vyhovovalo tvojej duši a telu, a dokážeš rodičom, že napriek tomu vieš byť zdravá a plná energie. Ak máš príležitosť, pomáhaj im v domácnosti, nebuď "lemra", aby nepovedali, že to máš od toho. Zapájaj sa do všetkého, aby videli, že máš dosť síl a chuti do života, a sem-tam im pripomeň - vidíte, nič mi nechýba. A postupne nenápadne poukazuj na to, že zabíjať zvieratá "pre parádu" je nezmysel. Ak sú veriaci, tak im pripomeň, že zabiť alebo trápiť akúkoľvek živú bytosť, pokiaľ nie sme v núdzi, je hriech (takže žiadne kožuchy, kabelky, kozmetika testovaná na zvieratách a pod.). Začni tými jednoduchšími a jednoznačnejšími vecami a možno neskôr sa prepracuješ aj k tomu, že pochopia tvoje vegánstvo. Keď už pre nič iné, tak preto, lebo budú rešpektovať tvoje dôvody a tvoje rozhodnutie.
Ja sa roky snažím ovplyvniť vzťah môjho okolia k zvieratám, a tí istí ľudia, čo ešte pred rokmi hádzali po pouličných mačkách kamene, im dnes robia vo svojich drevárňach pelechy a dávajú im predo dvere jesť. Ale trvalo to dlho. Držím palce.

dufam, ze sa to s rodicmi zlepsi, alebo ze sa to naucis nejako vytesnit :) znizit spotrebu zivocisnych vyrobkov spravi len dobre a dnes uz to je nastastie o dost lahsie, vdaka roznym alternativam :)

Ja uz som ako malicke dieta odmietala maso, nechutilo mi. Este na prvom stupni zakladnej skoly som jedla s rodicmi aspon salam, parky, spekacky....ale klasicke maso nie. Napriklad rezne a podobne.
Ked uz som mala tych 12, prestala som jest vsetky masove vyrobky. Mala som aj velmi rada zvierata a bolo mi to luto. Uz som nedozakala zjest nic masove.
Samozrejme, mala z toho problemy s rodicmi. Doteraz to nechapu. Aj sa mi snazili maso zakamuflovat do jedal, ale vzdy som na to prisla. Aj kozmetiku sa snazim kupovat vegansku, nemam nic kozene. Nejem zelatinove cukriky atd.
Na strednej som si zacala aj studovat podmienky v akych su zvierata chovane. Kravy, sliepky. Zvierata, ktore sluzia zatial iba na ich produkty ako mlieko, vajcia...a je to niekedy dost hroza a krute. Preto uz skoro ani mlieko nepijem, vajcia nejem. Uz iba ked je to v pecive, kolacoch...jogurty nejem.
A chela by som postupne vsetky vyrobky vyclenit. Len ma hneva, ze sa nestretam s pochopenim. Ja im tiez nehovorim, aby prestali jest maso. Myslia si, ze mi bude chybat vela veci, ale uz som si dostudovala co treba jest, aby som mala vacsinu vitaminov a inych latok dostatok ak bez zivocisnych produktov.
Je mi zle, ked viem, kolko zvierat kvoli tomu zomiera a v akych su podmienkach. Ja ich nevnimam ako nieco menej, comu sa moze ublizovat a co sa moze len tak zabijat.

Smiem sa spýtať na dôvod, ktorý ťa vedie k vegánstvu?

Tak je to pochopiteľné a majú o teba len strach, živočíšna bielkovina je pre telo rovnako dôležitá ako tá rastlinná, tiež to veľmi neuznávam nikdy by som sa na to nedal nahovoriť pretože dá sa zdravo stravovať aj s mäsitou potravou ale rešpektujem to je to každého slobodné rozhodnutie, pokiaľ ma do toho nikto netlačí, že to mám robiť aj ja tak to rešpektujem. A ešte k tým rodičom, chce to čas, keď som ja mal 17 rokov a začal som chodiť do fitka užíval som doplnky výživy ako napríklad proteín a dodnes im to neviem vysvetliť, že to nie je nič zlé stále si myslia že sú to nejaké zakázané anabolické látky chvíľu ma mama obviňovala že sú to nejaké drogy :D a to už prešlo odvtedy 5 rokov a stále mi hovorí že sú to chemikálie...

Ale nedá mi to a musím sa opýtať :D prečo si sa tak rozhodla?

Keď raz existuje taký typ rodiča, ktorý svoje dieťa nerešpektuje ako samostatne sa rozhodujúcu osobnosť, tak potom je jedno, či to dieťa má 5 rokov, 12, 20, alebo 38. On ho proste nebude a nebude rešpektovať ako samostatne sa rozhodujúcu osobnosť nikdy a raz a navždy k nemu bude pristupovať ako k soplavému decku, ktoré treba neustále dirigovať, kritizovať, ponižovať, obmedzovať a správať sa k nemu, ako keby nemalo vlastný rozum a ako keby on, veľavážený rodič, najmúdrejší na svete, musel neustále rozhodovať za svoje decko. Pokiaľ máš aj ty takýchto rodičov, tak najlepšie urobíš, keď od nich odídeš. Do podnájmu, hocikam. Alebo do zahraničia, alebo na VŠ na internát. Len proste preč od nich, aby si už nebývala s nimi. Až vtedy si začneš žiť svoj skutočný, vlastný život a robiť si veci po svojom. Tvojej psychike to prospeje a tvojmu sebavedomiu tiež. Takýchto ľudí proste nepresvedčíš. Keď ti vegánska strava prospieva, tak v nej naďalej pokračuj a maj na háku "dobré rady" rodičov, ktorí sa do toho hovno rozumejú. Radšej čítaj literatúru o tejto problematike, keď ťa to zaujíma a zlepšíš si tým svoje vedomosti a okruh záujmov a pomôžeš svojmu telu.
Moja skúsenosť: Nie som vegetariánka a ani vegánka, ale vylúčila som zo stravy všetky mliečne výrobky, pšenicu a iné potraviny pre chorobu, lebo mi bola zistená veľmi silná intolerancia. Ide o laktózu, mliečnu bielkovinu a iné. A "šibnutá" mamička mi povedala, že to preto mám problémy, lebo sa do toho mlieka pridávajú konzervačné látky a keby som vraj vypila čerstvo nadojené mlieko od nejakej kravy od niektorého dedinčana, tak by mi vraj nič nebolo. A ja jedným uchom dnu a druhým von, s rodičmi už aj tak dávno nebývam a robím si po svojom. Človeka, ktorý povie hovadinu, predsa nemôžem brať vážne, aj keď je to môj rodič :)