Začala som o sebe uvažovať ako o trošku narušenej osobe. Môžno je to aj zlý začiatok a budem skákať od jednej veci k druhej a nazad ale presne o tom je to celé. V prvom rade som strašne nezodpovedná. Rada si mierne prikreslujem pravdu a potom sa vykrúcam. Uvedomujem si to až teraz keď to na mňa všetko padá. Viem, že málo komu sa to bude chcieť čítať, ale pokúsim sa začať od začiatku. Ako dieťa som mala snáď všetko od rodičov. V mojich 4 rokoch sa od seba oddelili a pre mňa bol ocko naj na svete a mama za zlú, lebo bola zodpovedná. Mama ma aj často bila až príliš často, tak som sa niekedy v 13 rokoch pobrala bývať k otcovi, kde som mala veľa slobody a začala sa starosť sama o seba. Tak to išlo záškoláctvo atď. ale nakoniec som úspešne skončila školu. ( toto som napísala, lebo predpokladám, že môj terajší duševný stav nevyplýva z tohto. ) tak stále som smutná, v noci nespávam, denne plačem. Myslela som si, že je to aj kôli tomu, že som zamilovaná do chlapca, ktorý je komplikovanosť sama o sebe a s ním to asi aj prišlo a celkovo náš vzťah je taký, že sme si moc blízky, dôvera veľká, všetko super, ale mám pocit, že nikdy nebudem oslavovať výročie, nedostanem ružu a tak pretože akože oficiálne sme sa nedali my dvaja nikdy dokopy, pretože on je sklamaný z minulého vzťahu a furt keď prídem na túto tému, tak jeho slová sú len o tom že dokedy a blá blá, neprejaví mi cit som a to je jedna z vecí prečo som strašne smutná, bože čo ja za veci mu vykričím a strašne na ňom lipnem, ani by som to sem nepísala ale povedala rovno jemu, ale začala som mať pocit, že môj smútok nie je jeho vina takže som sa rozhodla napísať na stránku. Dostala som sa do zahraničia kde super zarábam, ale mám problém kolegyňu ktorá tu má tak trochu hlavné slovo čo sa týka roboty pretože je tu dlho ale jednoducho mi nesadla ako človek a tvári sa ako fest kamoška a ja sa tvárim tiež pretože o prácu nechcem prísť a som z toho nerzvozna a podraždená a vybíjam na ľudom ktorý za to nemôžu. No ale k veci keď si to prečítate však sa má dobre. Lepšie ako ktokolvek kde je problém. TU. Večer si ľahnem do postele nemôžem zaspať prepadajú ma depresívne myšlienky, plačem, myslím na to ako sa ráno idem vybrať niekde skočiť však celý tento môj život nemá význam, ráno sa prebudím a ututlá sa to, ale aj tak som prehnane citlivá všetko sa ma dotkne aj najmenšia narážka na moju osobu, je mi smutno vyhŕknu mi slzy. POTREBUJEM AKÚTNE TABLETKY NA ŠTASTIE dám za ne všetky prachy, no zase viem, že to deformuje osobnosť, lebo už aj nad drogami som rozmýšlala :D
Depresia
Vieš prečo ti to nepomohlo? to keď si sa vypísala? Pretože si zhmotnila svoj strach a trápenie. teraz to nie je len v tebe ale už aj tu napísané a nemenné. Ono najskôr potrebuješ všetko čo cítiš pomenovať, neskôr pochopiť a prijať a až následne to môžeš pustiť. No nepomôže ti nik cudzí, ani láska a ani iní ľudia. Len ty sama. No musí to prísť. niekto takto tápa deň, niekto mesiac, niekto roky. No musí na to všetko prísť sám a pochopiť to všetko.
Ďakujem za rady, myslela som si, že keď sa vypíšem bude to prvým krokom k úspechu ale opak je pravdou smutná nálada neustupuje. No uvidím ako sa to vyvinie v robote a všade ale pokúsim sa niečím si zlepšiť náladu. Inak rada športovať je častá, ale ja proste nevládzem vstať z postele a ísť si spraviť papať nie to ešte športovať. Zato keď musím pracovať, to nevládzem tiež ale prekonám sa a nakoľko v noci nespávam nie je to boh vie čo v tej robote potom.
ja si myslím, že si prestala byť sama sebou, musíš hrať divadlo pred kolegyňou, a to sa nedá večne,ak teda nebudeš ten splachovací človek,pre duševný stav je lepšie žiť v pravde,pozri sa na svoje chyby,a ked ich vidíš na sebe,budeš akceptovať aj jej,skús jej odpustiť a tak prelomiť neviditeľnú bariéru
Mimochodom tabletky by ti asi nepomohli, pretože príčina tvojej depresie je v tvojom okolí, exogénna depresia je depresia z vonku, vyplýva zo situácie čiže treba sa vyhýbať ľudom, činnostiam, ktoré ta nerobia šťastnou a ktoré ti berú energiu. Odstráň príčinu depresie, budeš šťastná.
Ešte k tej kolegyni a tej práci. Musíš si nájsť také svoje zázemie keď prídeš z práce domov unavená a otrávená aby si sa mohla keď prídeš domov rozptýliť, uvoľniť a oddýchnuť si a hlavne nemyslieť na prácu a zhodiť zo seba pracovné problémy, tie vždy nechaj v práci pri východe keď ideš domov, nenos si ich všade so sebou :)
Mesačný princ, stres, strach, neistota, nespavosť, podráždenosť voči okoliu, skľučujúci pocit smútku keď sme sami sú prejavmi exogénnej depresie bohužiaľ má väčšinu jej príznakov, resp. všetky..
Exogénna depresia je reakcia na to čo sa deje v tvojom okolí a má na teba v konečnom dôsledku negatívny dopad. Podľa všetkého nejde o krátkodobú záležitosť, ktorá sa odohrala v priebehu týždňa čiže to určite nebude len taký ten nazvime to "chvíľkový stav úzkosti", z ktorého sa na druhý deň človek vyspí a je to preč. Ak máš takéto pocity rozhodne by som zvážil psychológa ale čo potrebuješ sú dobrý kamaráti o ktorých sa môžeš oprieť a ktorí ti neberú energiu a nejaká činnosť kde si môžeš dobiť svoje vnútorné baterky hocičo fitko, nejaký šport, čokoľvek zdravé a motivujúce na čo sa môžeš tešiť a čo je pre tvoje zdravie prínosom, pretože veľa vecí, s ktorými prichádzaš do kontaktu ti ju zjavne berie. Rozhodne sa vyhni alkoholu a drogám tie depresiu ešte viac prehlbujú a neriešia jej príčiny...
Poradil by som ti na rovinu sa porozprávať s tým kamarátom, do ktorého si zamilovaná v tom by som videl prvý veľký problém, dnes sa tomu hovorí friendzone, ktorý treba hneď začať riešiť pretože nevieš na čom si a žiješ v neistote a berie ti to energiu ak ti povie nie preruš s ním úplne kontakt a nájdi si iného chalana aj keď len kamaráta, on ešte nie je vyrovnaný z posledného rozchodu čiže by ti len nariekal na ramene ako mu chýba a tebe by to ubližovalo a bolo ľúto... veď po svete behá toľko pekných a rozumných chalanov. No a čo sa toho vzťahu na pracovisku týka to už je trošku horšie, bohužiaľ keď je nadriadený debil trpí každý pod ním máš len 2 možnosti odísť alebo zostať, v takomto prípade majú výhodu ja im hovorím splachovací ľudia, ktorí dokážu takýchto ľudí trpieť a jedným uchom dnu a druhým von.
