Potrebujem vašu pomoc. Viem ,že to je u každého individuálne a každý sa s tým vyrovná po svojom.
Už je to mesiac po rozchode a ja sa vnútorne zožieram každý boží deň, spomínam na to čo bolo a žijem zo spomienok.
Študujem medicínu a čaká ma jedno z najťažších skúškových období, a jediné ,čo mám v hlave je ON. Napriek všetkému zlému. Nedokážem sa sústrediť na nič iné. Aj ked vstanem o 6 rano,že sa budem silno učiť,premárnim deň.
Dôvod rozchodu bol prostý, nemala som na priateľa dostatok času a jeho to prestalo baviť. Rozišli sme sa cez internet s tým,že on už nemá čo riešiť. Domnievam sa,že v jeho živote je nejaká žena, zo slov ,čo mi povedal...tak s ňou nič nemá - a to je hned další dôvod.
Trápim sa nad tým ako iba tak dokázal zahodiť mesiace vzťahu ažiť si svoje dalej. Definitívne ma odpísať...akokeby som bola pre nho vzduch.
Som ten typ človeka,čo sa nedokáže na niekoho hnevať a toto je tretia vec - že je to medzi nami aké to je.
Prosím vás,ako ste to prekonali vy - ženy / muži ak vás partner/ka opustil/a?
Čo ste robili ? Ako ste sa vrátili do normálneho života? Ako ste vyplnili zrazu ten čas,ktorý ste trávili s partnerom ?
Dakujem za každú radu,veľmi si to vážim.