Divna nalada

@carrie777 som si skoro isty ze to bude tym. Ak mas stereotyp a vnutorne prezivas niektore veci co ta trapia a nemas sa komu vyrozpravat, u niektorych ludi je to dost velka zataz na psychyku. Poznam to lebo som mal podobne obdobie. Sice som neplakal, mozno som to trocha lepsie znasal ale viem si to predstavit. Skus si najst nejakych kamaratov. Dneska mas kopec moznosti, vyuzi internet a socialne siete. Pripadne napis dokial si a uved mail sem na forum, myslim ze sem chodi dost ludi aj z tvojho reionu co hlada nejakych priatelov, mohli by ti napisat. Hlavne sa musis pricinit ty sama, urcite za tebou ludia len tak sami nepridu :).

tu stranku vidim prvy krat, som ani nevedela ze nieco take existuje

každý máme takéto stavy a je to úplne normálne. Keby to sem mal písať každý z nás tak sú tu všetky témy podobného charakteru. Skús urobiť niečo čo ťa napĺňa a z čoho máš dobrú náladu, možno ti to pomôže

hmm....poznáte túto stránku ipcko.upside.sk ? ....kamoška tam pôsobila a ja sama s nimi mám celkom fajn skúsenosť...keď som mala vzťahovú krízu a chcela som to riešiť, s niekým, kto ma nepozná, tak mi to fakt padlo vhod cez nich....

divnu naladu mame z casu na cas vsetci

niekedy sa moze stat ze clovek ma aj zlu naladu, neboj to prejde

jasné, že môže ja som mal to isté od konca maturitného ročníka až cca pol roka dozadu kým som to nezačal riešiť lebo sa to začalo odzrkadlovať na mojom zhoršenom zdraví, dokiaľ som bol na gympli mal som kopu kamarátov super partia 8 rokov spolu a potom všetci poodchádzali a ostal som sám, rozišla sa so mnou priateľka to bola v tom tazkom období pre mňa neskutocna rana... výška ma nebavila a navyše som typ človeka ktorý proste potrebuje byť v spoločnosti a mať okolo seba ľudí čiže si to vieš predstaviť prišiel som o to čo ma robilo šťastným depka jak lusk bola na svete :D

Určite to je tým, že si sama a žiješ v stereotype len vieš ono je to taká vec na ktorú ti žiaden psychológ nejaký podrobný návod ako to presne odstrániť nedá on ti ukáže len smer ale musíš sa tou cestou vydať sama... musíš si nájsť kamošov, byť v nejakej spoločnosti kde ti bude dobre a nájsť si ako som už písal nejakú činnosť ktorá ťa bude baviť niečo z čoho budeš mať radosť na čo sa budeš stále tešiť čo ta bude motivovať a kde si možno nejakých nových kamarátov nájdeš.. mne to poradila moja psychologička bolo to náročné obzvlášť keď som zostal sám ale pomohlo to..

Máte pravdu. Myslim si že to môže byť tym že všetko "potlacujem" huh depresia to snad nebude. A mozno mas pravdu ja uz dlhsiu dobu zijem taky stereotyp. Ale ked placem no mam pocit ze to je tym ze nikoho nemam. Neviem ako to vysvetlit. Mam jednu najlepsiu kamaratku lenze ta sa stale vyhovara nikdy nic nemoze vyhovara sa a podobne a uz ma to s nou naozaj nebavi. Mam pocit ze som velmi sama stale. Skola ucenie spanok a stale to iste. Chcela by som slobodu ale fakt nemam nikoho komu by som rada vsetko povedala moze to byt aj tym?

:) super komenty podo mnou :) !
....na čo myslíš pred tým, než začneš plakať? či ti zvykne prebehnúť hlavou?

No stáva sa mi niečo podobné tiež mám podobnú povahu mám 21 a nejak som si vytvoril takú masku keď ma aj niečo štve nikdy to nedám najavo a rád chodím medzi ľudí musím byť v nejakej spoločnosti.,. Tiež sa mi ale sem tam stane, že ráno vstanem a mám taký vnútorný pocit smútku z ničoho nič a nechcem nikoho ani vidieť.

Jedného dňa som sa rozhodol že to začnem riešiť a psychologička zistila že trpím syndrómom vyhorenia, zo stereotypu, nudná vysoká škola, rozišiel som sa s priateľkou kamaráti mi poodchádzali do zahraničia zostal som sám v stereotype a nebolo nič na čo by som sa mohol tešiť a kde si dobiť "vnútorné psychické baterky", preto tie občasné stavy smútku.

Možno to nie je tvoj prípad ale snáď ti to pomôe skús porozmýšľať možno zažívaš niečo čo ti spôsobuje takúto depresiu, stereotyp a ani si to neuvedomuješ, zo školy napríklad.. Skús nejakú zmenu alebo si nájdi nejakú novú aktivitu ktorá ta bude baviť a na ktorú sa budeš tešiť, dobrých kamarátov na ktorých sa môžeš vždy obrátiť a uvidíš že to prejde :)