Chcem radsej zomriet, ako toto zazivat

To čo teraz tu akože riešite ? Keď ten príspevok je z roku 2016 ? Maturitu už má dnes dávno za sebou.

Nakopaj sa do prdele dievča!!! Končíš školu, snaž sa aspoň spraviť tú maturu a hneď odid. Zbytocne to budeš teraz s mamou riešiť ona ťa nepochopí.chvilu to vydrž. ak máš aspoň niečo našetrené tak vypadni z domu a zameraj sa na seba na svoje veci a nie na to čo očakáva od teba okolie.

Ahoj,

je zaujimave citat, ze tvoja mama je k tebe dobra, len ked ti je zle. Zda sa, ze je vyhodne, aby ti bolo na hovno, lebo vtedy je mama ochotna zmenit, zlepsit svoje spravanie k tebe.

Ked ti je dobre, tak je na teba zla. To nie je velmi silna motivacia na to, aby clovek chcel, nech mu je dobre.

Da sa to zmenit, skoda marnit svoj zivot v takom mladom veku a chciet sa zabit. Skoda zit svoj zivot v neutichajucich uzkostiach a depresii.

Bolo by dobre ist do nejakeho nezavisleho prostredia. Zmena bude tazka, bude sa stavat, ze ti do cesty pridu ludia s podobnym spravanim ako ma tvoja mamina.

Bolo by dobre spoznat samu seba, svoju osobnost, svoje spravanie, najvnutornejsiu motivaciu preferovaneho spravania, tym, ze si uvedomis, ze nejaky typ toho spravania ti nebude velmi prinasat vysledky, tak to potom na zaklade laskaveho feedbacku budes moct zmenit. Mozno nejaka psychoterapia, ale treba si najst takeho terapeuta, ktory ma niekolko rokov vycvik a ktory sa ti ako osobnost bude pacit. Potom aspon nejaky cas tam chodit a rozpravat sa o svojich problemoch a dovolit si menit to, co ti nevyhovuje.

je to OK. Nie vzdy nam vsetko vyjde, niekedy treba len nejako prezit a netlacit sa do vykonov. Niekedy treba zariskovat a aj ked clovek hned aj nevyhra, po niekolkych pokusoch s obmenami sa uspech dostavi. Ani chodit a cikat do nocnika sme sa nenaucili hned ale az po mnohych pokusoch.

Cauko a daj vediet, ako sa ti dari dneska...

Kedysi som zažívala niečo podobné. Rovnako ako ty som sa ani ja nemala kam obrátiť, pretože som žila v zahraničí, v krajine kde som okrem mojej mamy a jej manžela nemala žiadnych blízkych príbuzných. Viem z vlastnej skúsenosti, aké je to hrozné zažívať. Poviem Ti narýchlo len toľko...nepusti si k telu tieto jej reči. Pre ľudí ako ty a ja, ktorí toto zažívali alebo zažívajú, je veľmi ťažké dlhodobo sa tomu ubrániť tak aby to na teba nemalo negatívny vplyv. Napríklad ja som sa po určitom čase naozaj začala cítiť ako naničhodná, zlá dcéra a nevhodné decko, hoci iní si to o mne nemysleli. To sa odrazilo aj v tom, že niektorí partneri, na ktorých som neskôr narazila, sa ku mne nakoniec aj tak správali, ponižujúco a jeden z nich bol aj emocionálny tyran (paradoxne sa mojej mame spočiatku veľmi pozdával). Keď som mala šancu získať dobrých partnerov, ktorí by ma mali radi, tak som sa toho bála, lebo som si myslela, že si ich nezaslúžim, že pre nich nie som dosť dobrá, že ich nie som hodná...takže nakoniec som vďaka týmto deptajúcim rečiam mojej mamy skončila tak, že som si internalizovala tieto negatívne pocity o sebe a tým pádom som narazila na takých partnerov, ktorí mi túto moju zlú mienku o mne, o tom že si láskavý a chápavý prístup nezaslúžim, iba previedli do reality. NEDOPUSŤ aby si aj ty tak skončila.

Hlavne sa snaž sústrediť na školu, aby si tú maturitu zvládla. Pod pojmom zvládnuť rozumej že stačia aj štvorky, len nech neprepadneš, tak sa hlavne snaž o to, aby si vedela ku každej otázke aspoň čo to povedať a máš to vyhraté. Maturita bude a potom si nájdi prácu niekde s ubytovaním. Rôzne fabriky ponúkajú možnosť ubytovania na ubytovni. Keď máš kamošky, ktoré by s tebou išli do podnájmu, tak ísť s nimi. Keď nemáš, tak nejaké spoznať a ísť. Aj tu na fóre môžeš spoznať ľudí s podobnými osudmi. Keď vieš aspoň ako tak jazyk, tak skúsiť sa opýtať na prácu au pair a isť do rodiny opatrovať dieťa. Najlepšie do Rakúska, lebo to je najbližšie. S Anglickom by bol asi problém zaplatiť letenku, asi by ti mama peniaze nedala. Keby agentúry pýtali poplatky vopred, tak najskôr asi vydržať aspoň pol roka pri mame a popri tom niekde pracovať a intenzívne šetriť. Treba ti vlastný účet, lebo ti mama všetko vezme. Niečo jej potom aj zo zárobku môžeš dať akože na domácnosť, nech je spokojná, ale hlavným cieľom aby bolo našetriť si na odchod z domu. Lebo tie agentúry vždy niečo pýtajú a do podnájmu sa bez peňazí tiež isť nedá. Bývanie v podnájme na Slovensku je iba strach o to, aby z tej garsónky ďalšie tri spolubývajúce neodišli, lebo keď odídu, nebudeš si to môcť dovoliť platiť sama. Bývanie v zahraničí v podnájme je o inom. Porovnám BA a W. Zober si, že pracuješ za minimálnu mzdu v Bratislave, zarobíš 300 v čistom a bývaš v podnájme v garsónke a sama, 400 dáš na bývanie, čo ti zostane? Bývaš vo Viedni, zarábaš 1000. Bývaš v podnájme v garsónke a sama. 500 dáš na bývanie a ďalších 500 ti zostane na živobytie. Potraviny s výnimkou mäsa sú tam v rovnakých cenách, často i lacnejšie ako na Slovensku. Benzín lacnejší. Možno nič neušetríš, ale žiješ, lebo máš z čoho žiť. Uživíš sa sama a ani sa nemusíš triasť od strachu, že čo by sa stalo, keby od teba odišli spolubývajúce, s ktorými sa tlačíš v garsónke ako v králikárni. Lebo si tú garsónku môžeš bez problémov dovoliť platiť sama. Ale musíš mať na kauciu a províziu. Dobre je mať aspoň 4000 našetrených, až potom uvažovať o tejto možnosti, teda o možnosti bývania v podnájme a sama. Byť na tvojom mieste, idem opatrovať dieťa. Možno, že tak po nejakom pol roku makania na Slovensku za minimálnu mzdu a šetrenia na poplatok pre agentúru. Iná možnosť by bola ísť opatrovať seniorov na 2 týždňové turnusy. Za 2 týždne zarobíš 600 a potom si 2 týždne doma. Sú aj seriózne agentúry, čo peniaze za sprostredkovanie vezmú až po prvej výplate a nepýtajú vopred. Lenže rakúsky trh je už opatrovateľkami preplnený a väčšinou to robia staršie ženy. Treba opatrovateľský kurz a ten niečo stojí. Vždy je to o vstupných investíciách a na tie si treba zarobiť. Tebe psychológovia nepomôžu, len osprostieš z tých liekov. Pomôže odchod od mamy. Rýchlo sa zamestnať, ušetriť niečo a odísť preč. Nemusí to byť práve zahraničie, ale treba odísť od mamy.

Ahoj,
Vidím,že mas ťažkú situáciu a je mi ľúto,že nemáš podporu v mame.
Ja by som videla riešenie v čo najrýchlejšom osamostatnení sa. Vydrž ešte tých pár dni,zmaturuj. Mala by si mat 19 rokov,takze si plnoletá. Hneď ako zmaturujes nájdi si prácu. Ked otvoriš nás najväčší portál na hľadanie práce je tam spusta ponúk ísť robiť do automobilky aj s ubytovaním.
Viem,že je to práca za pasom,ale ty momentálne potrebuješ pokoj a aspoň nejakú finančnú samostatnosť aby si mohla bojovať s psychickými problémami. Nájdeš si tam veľa kamarátov a psychicky sa tak ukludniš. Možno stretneš aj niekoho s kým si budeš blízka. A ked odídeš,možno aj Tvoja mamina pochopí,že jej chýbaš,si jej dcéra,hovoríš,že kedysi bola fajn. Aj ona potrebuje čas.
Ked budeš mat nejaké financie,môžeš uvažovať ďalej. Čo by Ťa bavilo,čo by si chcela robiť. Chcela by si študovať ďalej? Alebo ísť zlepšiť jazyk do zahraničia?
Tvoj život len začína,tak hlavu hore! Môžeš dosiahnuť čokoľvek budeš chcieť,zavisí len od Teba. Prvý krok-zmaturovať a odísť z toho prostredia,ktoré Ťa dáva dole!!!
Držím palce!

Ahoj, a odkial si?

čítam naše reakcie a napadlo mi ešte toto...počula si už o Stretnutiach rodinného kruhu? usmev.sk

teraz nedávno som sa o tejto možnosti dozvedela a príde mi ozaj veľmi fájn, najmä, ak sa na to rodina dá a je ochotná riešiť problémy, ktoré v nej vznikajú taktiež vrámci rodiny, byť si svojpomocní, zlepšovať vlastnú komunikáciu a budovať tú prospešnú miesto deštruktívnej....dočítaš sa dosť na tej stránke i preklikom sem usmev.sk a taktiež môže hocikto podať anonymný podnet ku konkrétnej rodine, kde by sme chceli pomôcť a oni už vedia, ako konať ;) kontakt je tento srk@usmev.sk

ahojte pomoc_:-(

ak mozem, podelim sa o svoje skusenosti:

ak by si zacala robit teraz zle (jej, sebe, hocikomu) nic dobre v buducnosti nepride, je to ako hadzat hrach o stenu, boj s veternymi mlynmi, zivot je ako ozvena, ako sa do hori vola, co zasejes to znes atd atd - toto asi nie

ak by si teraz jej zacala pomahat a byt k nej nasilu dobra, z mojej skusenosti ano zlepsi sa jej situacia, bude stastnejsia, mozno sa ti aj v zivote vrati nieco dobre, avsak casom mozno budes lutovat ze si venovala svoj zivot vyssiemu dobru (je to kvazy nenavist k sebe samej ... ze od zlosti zabijem seba, aby vsetko bolo v poriadku) - toto asi tiez nie.

z mojej skusenosti (a to mam vnimam ze dost ako fyzických psychických aj duchovných skusenosti) je najlepsie byt v zivote normalny - ked ma dakto naserie, tak mu poviem pekne daco robim prosim ta prid neskor .. ak nefunguje drz hubu a zmizni .. a bud odidem, alebo bojujem ..... rovnako z mojej skusenosti moc nepomaha sa len modlit napríklad k bohu ... z mojej skusenosti boh neni extremisticky akoby (neni ze pomodlim sa nech je vsetko dobre a zajtra rano vsade nebicko ......... a zaroven neni ani lahostajny ze ked sa pomodlis boze nech zajtra sa mi podari napríklad naucit sa na tie maturity, tak akoby ti pomoze .....
prosto boh neni akoby ten supernezny co rozdava a odpusta do nekonecna (to je boh akoby napr. z knihe biblia) a zaroven boh neni ani napríklad ja neviem z dakych satanistických knih ze kazdeho zabija a priklina (to je napr. diabol z knihy biblia).

z mojich skusenosti ziaden extrem v zivote neni normalny (byt extremne jemny, byt extremne kruty .... extremne egoisticky, extremne klanajuci.

akoby nejde o to hladat nieco ako byt dobry / byt zly - ale byt normalny.

no na zaver aby som sa vratil - napríklad vela sa stazujes na mamku - dopln to do normalu ze sa vykasles na to ze sa vkuse stazujes, a podakuj jej napríklad len v duchu za to ze si vcera nemusela spat dakde na stanici medzi fetakmi.
rovnako ked vidis ze na teba vkuse nadava, povedz jej ze sa sprava ako pubertiacka ze ma dost rokov na to aby bola zodpovedna za svoj zivot.
rovnako ked vidis ze ked nejde hora k Mohamedovi (ked sa nedari zmenit mamku) tak moze ist Mohamed k hore (zacni zit ako ty chces).

prosto z mojich skusenosti nejde o to hladat nejaky supertajuplny extrem, dake extra tajomstvo, ale prave o to byt normalny ....

mozno sa napríklad pytas, co mas robit ... to nikto nevie :D vsetci ked sa citime zle sa pytame co mame robit ... ale odpoved si musis dat ty sama..
(to sa zrejme myslelo napríklad ludovou mudrostou - pomoz si clovece, aj pan boh ti pomoze .. pomocnu ruku hladaj na konci svojho ramena)

jednoducho ked vidis daky svoj extrem, dopln ho do normalu (ked sa robis extremne slabou, dopln sa o to ze si silna.... ked sa vela lutujes, dopln sa o hnev .... clovek vzdy chce to co nema podla mna preto, lebo ako Darwin skumal, ze kazda bytost chce aby v podstate to jedine : žiť ("prežiť") .. a napríklad ježiš v knihe biblia vravel, že ten čo nasleduje boha tak jeho život sa rozrastie ako koruna stromu ...... akoby život je pestry a my si z neho vyberame (ked som hladny, dobre mi padne sa nejst, ked som prejedeny dobre mi padne dat si post.

este na zaver ma napadol na to jeden dobry citat: dakedy vsatavam rano o 5tej aby som si spravil salat a stihol zabehat a dakedy lezim v posteli doobeda a chalujem pizzu - nevola sa to chaoz, vola sa to rovnovaha

uf no, snad toho neni mnoho ale som si isty ze tomu rozumiete/š a vlastne neprinasam ziaden extrem, ale prave navrat k normalnosti (a nie nahodou aj napr. jezis v knihe biblia (ja viem ze mnoho krat spominany) vravel ze v jednoduchosti zaklad zivota je vztah s bohom ..a zaroven ze clovek je vytvoreny na obraz bozi................. a je teda boh normalny alebo extremista?

z mojich skusenosti je normalny. ako je podla mna pre ludi normalne byt ludmi, tak ako je normalne bit sa ked treba, rovnako ako je normalne odpustat ked treba, lebo normalne je byt v súlade s tym co sa deje.

ved to v napríklad v skutocnosti podla mna chces teraz aj ty - nie zazrak, ale normalny zivot.

tjo zase sa toho vyprodukovalo :D

tha hodne zdaru, vela radosti pohody úspechov zabavy jednoducho vsetkeho dobrého pomoc ;_) aj nam ostatnym :_)

(p.s. na zaver este par slov od dwane jonsona: ked prilezitost klope na dvere nepytajte sa ci mozte vstupit - vykopnite dvere, poriadne sa usmejte a predstavte sa)

žiaľ, je to pre teba veľká a tvrdá životná skúška,mama je veľmi nešťastná, nevie si pomôcť, nespravodlivo z toho obviňuje teba,ale verím, že tvoj mladý organizmus to vydrží,lebo aj keď sa to nezdá, ale obidve sa navzájom potrebujete,problém je, že matka nevie odpustiť zranenia, ktoré zažila, mohla by si to zástupne urobiť za ňu, stačí prejaviť dobrú vôlu, môžeš povedať: bože,v mene mojej matky odpúšťam jej mužovi, môjmu otcovi, a taktiež prosím jeho o odpustenie matkiných previnení,pretože uznávam, že všetci hrešíme,ďakujem za zahojenie ich rán.amen.