Ahoj, chcem sa podelit o svoj problem. Rozmyslam nad tym ako to napisat, asi zacnem od zaciatku. Zacalo to pred styrmi rokmi, spoznala som jednu osobu. Odvtedy sa nase zivoty az donedavna velmi prepletali, ale nikdy som nebola s tou osobou priamo vo vztahu, boli sme vyborni priatelia, az tak akoby sme boli surodenci - nerozlucna dvojica, rovnaki obidvaja. Z mojej strany to bolo od zaciatku, od prveho momentu ako sme sa stretli nieco viac, hoci som to spociatku neregistrovala. Pravda je ze dovtedy som nikdy nic take silne nezazila, ved to poznate, najdete cloveka ktory je pre vas dokonaly, rozumiete si uplne vo vsetkom a bez neho sa citite akoby ste ani neexistovali, akoby vam chybala polovica duse. On to citi len ako silne kamaratstvo, nic viac, to som si ista. Je to komplikovane na vysvetlenie, ale su tu naozaj racionalne dovody preco nemozeme byt spolu. No a ja som tak nejako pocas celeho toho obdobia co sa pozname, pocas vsetkeho cim sme si obaja presli zistila, ze som na nom bytostne zavisla. Posledne mesiace niesme v kontakte kvoli tomu ze s nim nedokazem byt vo "friendzone". Bolelo to a moc. No a to nerozpravanie sa je rovnako hrozne, citim sa strasne prazdna, nic ma nebavi. Ako keby nemozem zit ani bez neho ale ani s nim lebo to ma dovadza do sialenstva byt najlepsi kamarati a nebyt moct spolu. Moze to zniet ako nieco klasicke, ale mne to uz nepride normalne. Vidim ho vsade, doslova vsade, citim jeho vonu, niekedy mam pocit ze je so mnou aj ked tam nie je. Uz si pripadam ako schizofrenik. Nebolo by minuty kedy by som ho nemala v hlave. Pridali sa zdravotne problemy, ktore lekari oznacili za psychosomaticke, okrem toho aj mensi problem s jedenim. Zachvaty prejedania, vdaka bohu ze som sportovala inak by som vyzerala asi dost zle. Vsimla som si ze prejedat som sa zacala odkedy citim tu prazdnotu, ani dobre anu nejake vyslovene zle pocity, proste nic. Akoby som potrebovala citit aspon nieco, aspon tak to vnimam ja. Problem ako taky nie je bez toho vydrzat, ale nemam motivaciu preco to robit. Ked si poviem ze kvoli zdravotnym problemom alebo postave, tak nic. Akoby mi na tom vobec nezalezalo. U psycho som bola takto pred rokom, vraj som v poriadku, len neviem narabat s emociami. A k tomu som poslednou dobou brutalne citliva, vsetko ma rozplace, alebo naopak neviem posudit ako sa citim, nalada mi skace strasne. Niekedy mam take dni ze by som najradsej nezila. Nie, neplanujem sa zabit ani nic podobne, len jednoducho uz potrebujem z tohoto pekla von a ono to stale trva. To hnusne prazdno bez neho, nechut nieco robit, bavit sa s priatelmi s rodinou, tesit sa. Chyba mi to a neviem to vratit. Kedysi, predtym ako som ho spoznala som bola tak v pohode. Mala som milion zalub, od kreslenia cez sport az po astronomiu a neviem co. Vzdy som si nasla nieco co ma bavilo, coho som sa mohla drzat. Teraz aj nieco zacnem, ale nedokoncim, lebo si poviem ze ved nie je preco. A v kazdej aktivite som ako keby s nim. Rozmyslam ako by sa tvaril, co by vravel, ci by sa mu to pacilo a pod. Samozrejme hned ako si to uvedomim tak s tym v tej situacii prestanem, ale ono to samo pride v dalsej. Necitim sa dobre vo svojej kozi, nedokazem byt doma, mam tam moc vela spomienok ktore mi chybaju. Ako keby som zaseknuta medzi minulostou a pritomnostou a nemozem sa posunut dalej. Naozaj sa snazim, ale uz som maximalne zufala. Niesme v kontakte, nevidavame sa vobec, socialne siete nesledujem uz radsej, snazim sa chodit von s priatelmi, spoznavat novych ludi, robit nove veci a stale nic. Naozaj to citim ako keby bol so mnou v mojej hlave a nechcel odtial odist prec. Aj by som ho nechcela vyhnat prec, keby nas vztah mal nejaku perspektivu, ale nema. Uz to prestat sa s nim rozopravat bol u mna cin hodny nobelovky. Myslim ze styri roky su dost dlha doba spamatat sa z niekoho, s kym ste vlastne ani neboli. Alebo to mozno bolo vo mne ten smutok uz predtym, len sa neprejavil dokedy nedostal prilezitost. Naozaj neviem. Prosim hodte mi sem hocico co vam napadne, osobne pribehy, je to uplne jedno, ja uz stracam nadej ze to niekedy prejde.
Posledne roky to so mnou ide dolu vodou
Nechcela som to sem takto pisat, ale je gay a miluje svojho chlapa :) nie, nemali sme spolu sex.
A co je ta neprekonatelna prekazka ktora medzi vami stoji? A mali ste uz spolu sex?