Čaute. Bolo to takto. Písala som si s jedným chalanom, písalo sa s ním fajn. Dohodli sme si stretko, išli sme na kafe, kecali, rehotali sa doslova tak že nám tiekli slzy. Na rozlúčku sme si dali pusu na líčko. Na ďalší deň večer mi napísal, že či neprídem na jednu akciu. Prišla som. Mala som trochu obavy či si ma bude všímať a tak. Bolo super! Hneď na začiatok ma objal, do miestnosti ma doviedol za ruku, celý večer sa mi venoval, rozprávali sme sa, už padli aj pusinky, tancovali sme. Odchádzali sme opäť ruka v ruke. Odprevadil ma domov. Bývame od seba ďaleko takže je mi jasné že sa nebude vidieť každý deň.
Písali sme si a ani neviem ako sme sa dostali k téme vzťahy. Napísal mi, že dievča ho musí chytiť za srdce, že nevie ako to na neho funguje ale že to proste príde a je to. A že ja som ho zatiaľ nechytila. V tom momente som mala pocit že okej, koniec. Ale to slovíčko „zatiaľ“ mi dalo aspoň akú takú nádej. Napísal mi, že u neho to môže prísť časom, že ma má rád a že mu na tom veľmi záleží. Že keby mu nezáležalo tak mi nepíše a nevolá ma von. Teraz má školu, robotu, fitko a ešte nejaké vybavovačky. Ale že za 2 týždne to bude mať voľnejšie tak že potom uvidíme čo a ako.
Čo myslíte? Má to význam? Je možné, že keď sa budeme stretávať, že sa do mňa časom zaľúbi? Alebo si myslíte že keď sa nezaľúbil hneď tak že to už z jeho strany nepríde? Naozaj to môže z jeho strany prísť časom ako napísal? Naozaj mu na tom záleží tak ako mi napísal?
Ďakujem.
P.S: obaja sme v rovnakom veku-20r
P.S1: ja som sa už stihla zaľúbiť ako somár do kopy sena :-D
