Mám 40 rokov a ešte stále som na seba prehnane ,,citlivá."Skoro vždy,keď mi niekto povie niečo proti mne,alebo ma ,,zvozí",tak mi je hrozne do plaču a mám čo robiť,aby som sa naozaj nerozplakala.Či už v robote,alebo doma manžel.Samej mi je to nepríjemné,že som taká,ale neviem si s tým rady.Potom niesom schopná ani nič povedať,brániť sa,lebo v tom prípade by som sa určite rozplakala.Ako s tým bojovať?Veď som už dosť stará nato,aby som sa vedela brániť,alebo vstrebať aj nie príliž peknú kritiku,lenže ja to neviem.Poradťe prosím,akje to vobec možne,s tým nejak bojovať.Alebo ak aj niekto niečo na mňa povie,čo neje pravda,tak som z toho v depkách,ono to potom prejde,ale v tu danú chvílu som na prášky z toho.
Prečo sa vždy rozplačem?
hviezda01
štupel
Kto často plače, ten je psychicky slabý. Psychicky slabý človek pre každú maličkosť začne plakať a ku každému problému pristupuje, ako keby sa už nikdy nikomu nič horšie ani nemohlo stať ako sa stalo teraz jemu a ako keby už naozaj väčšej tragédie na tomto svete ani nebolo. Ku každému problému pristupuje, ako keby ten problém nemal riešenie a riešiť sa ani nedal a nerozmýšľa nad tým, ako problém vyriešiť, ale upadá do plaču, zúfalstva a beznádeje. Je nešťastný, nech už by tým problémom mala byť akákoľvek maličkosť. Často kvôli svojim problémom myslí aj na samovraždu, alebo sa už o samovraždu niekedy v minulosti pokúsil. Každý, kto sa už v minulosti o samovraždu pokúsil, je psychicky slabý. Psychicky slabý keď má problém, tak sa neporovnáva s tými, ktorí sú na tom horšie ako on, ale s tými, ktorí sú na tom lepšie a potom sa ešte viac trápi, lebo im závidí, mysliac si, že sam majú lepšie ako on.
Psychicky silný človek je človek, ktorý nikdy neplače a nevyroní ani slzu pre problémy, pre ktoré iní ľudia aj samovraždy páchajú. Nikdy neplače. Problémy neberie ako neriešiteľnú tragédiu, ale ako výzvu a nad každým problémom rozmýšľa a rozmýšľa nad tým, ako ho vyriešiť. A vyrieši ho. Keď sa problém vyriešiť nedá, tak si naň zvykne a zariadi si svoj život tak, aby sa mu s daným problémom žilo čo najľahšie vzhľadom na to, že ten problém je tu a nikdy sa ho nezbaví. Nikdy nepomyslí na samovraždu. Vyriešenie každého problému považuje za svoj životný úspech, z ktorého sa teší. Dokáže sa tešiť aj z maličkostí a častejšie myslí na dobré veci ako na zlé. Na zlé len v rámci rozmýšľania, ako ich vyriešiť, ale ináč nie. Keď má problém, tak si pomyslí, že o koľko horšie sú na tom ľudia, ktorí majú ešte väčšie problémy ako on a to mu dáva silu zvládnuť problém svoj.
Skús nebrať tých, čo sa do teba navážajú, až tak vážne a ber to tak, že jedným uchom dnu a druhým von. To ťa urobí silnejšou. Antidepresíva neber, z toho len osprostieš a priberieš. To je cesta do pekla. A do hrobu.
tekvicka60
tak si taka povaha s tym moc nenarobis :/
