Zlí spolužiaci

Ahoj, prepáč ze som neodpisal skôr, ale nemal som moc času, najdi si aj ty nejakú činnosť ktorá ta naplna, a baví. Hovoril si o vzathu s otcom, ze nieje najlepší, ani u mňa nebol a bol oveľa lepši s mamou, a myslím si že aj v tvojom prípade tak ako v mojom je to preto, ze máš pred nim rešpekt, ale zároveň citiš že ta nemá rád,je taký,, tvrdší,, ale mysli zo dobre, určite ta ma rad len to nevie vyjadriť. Môžem sa spýtať skade si. Ako sa z toho všetkého dostať chce to veľa času a silne sebazapretie,a ochotu zmeniť sa, skus robiť nejakú činnosť ktorá ti zvacsi sebavedomie. Chodis len k terapeutke alebo uzivas aj nejaké lieky, pocitujes stavy depresie?

v tom čo prežívaš vidím dar k tvojmu rastu, tým, že a cítiš v spoločnosti sám poukazuje,že nie je tvojou úlohou zapadnúť do kolektívu, si stvorený pre vyššie ciele, to poznáš, keď prejdeš víťazne touto životnou skúškou..
mamina láska je k tomu dobrý základ, otec to myslí dobre, budovala by som na zlepšení vzťahu s ním, v tom by ti mohla pomôcť psychologia, ja sa za otca prihováram u Boha modlitbou aby poznal kde robí chyby...

Rovamycine - Ak sa mozem spytat, co ti pri tom najviac pomohlo? Ja chodim sice casto na terapie, no stale si nemozem pomost s tymi myslienkami, stale mi chodia hlavou ked sa na seba pozeram. Neviem sa toho zbavit. No ja ked som mal aj kamaratov, stale som sa citil sam. Uz ma to takto nebavi, chcem s tym nejako skoncovat. Aj ja mam problemy ked sa na mna ludia pozeraju, hlavne v skole chalani. Neviem ako ziskat spat sebavedomie. Uz ani neviem aky je to pocit mat svoje telo rad.

Ahoj, ako keby som cital svoj príbeh, ako cez kopirak ale naozaj, až na malé odchýlky...
Inak ja som sa už z toho akotak svojpomocne dostal, ale stále som chudý, ale moja terajšia vaha mi vyhovuje. A som šťastný, viem aké je to zlé a ťažké. Byť sám, izolovaný, no neviem jak ty ja som sa izoloval sám, a ta izolácia bola moje útočisko,nerád som bol v spoločnosti, nenavidel som ľudí, nechcel som aby niekto videl moje telo,mňa

Preklep: som viacej nesebavedomy ako sebavedomy

Lolinka - Ja viem, ze uz nemozem chudnut. Bol som na tom uz aj omnoho horsie ale o to teraz nejde. No, casto ohovaraju hlavne moju postavu, myslim ze aj nieco tusia o mojich problemoch. Skor mi je luto, ze ma moc neberu do kolektivu. Oni su tam dost ,,coolovy,, a mnoho z nich maju svalnatejsiu postavu, no a ja oproti nim len take sparatko. Mozno keby som sa teda poradil s nejakym fitnes trenerom, bolo by to lepsie.
Ôôôôô - Dakujem za taku dlhu vycerpavajucu odpoved. Dlhsiu som uz hadam na tejto stranke nenasiel. Suhlasim s tvojou ,,teoriou,, ak to tak mozem nazvat. Mas pravdu. Som viacej sebavedomy ako sebavedomy. Mozno aj to je ten problem, uz sa tam s nikym nebavim lebo viem, ze ma budu len odcudzovat a v nicom si neverim. Co sa rodicov tyka, moja mama je ku mne strasne dobra ale oco je na mna tvrdy, tvrdi ze musi byt na mna taky, aby zo mna vyrastol poriadny chlap, nie nejaka troska. Avsak taku vychovu zvladam tazko a trapi ma to, no on sa nezmeni. Nemozem este odist z domu. Rozmyslam, ze za rok ked dokoncim skolu, najdem si nejaky podnajom alebo nieco take a odidem. Len neviem ako to za ten rok zvladnem. Este som ani babu nemal a to vsetko koli ocovi.

Presne tak, treba byť silný. Ja ešte doplním, že byť psychicky slabý/silný je jedna vec a byť sebavedomý/nesebavedomý je už celkom iná vec, ktorá s psychickou silou/slabosťou nemá nič spoločné.
PSYCHICKY SLABÝ/SILNÝ
****Byť psychicky slabý znamená pre každú maličkosť plakať a utápať sa v slzách a upadať do zúfalstva a beznádeje.
****Byť psychicky silný znamená nevyroniť ani slzu pre problémy, pre ktoré iní ľudia aj samovraždy páchajú, proste nikdy neplakať, ale nad problémami premýšľať premýšľať nad tým, ako ich riešiť. A riešiť ich. , Brať problémy, ktoré prichádzajú, ako výzvu, ktorá nás núti zamyslieť sa nad ich riešením a riešiť ich.
NESEBAVEDOMÝ/SEBAVEDOMÝ
****Byť nesebavedomý znamená podvedome očakávať, že ma budú všetci považovať za škaredého (hoci môžem byť pekný). Podvedome očakávať, že ma budú všetci považovať za hlúpeho (hoci môžem byť múdry). Podvedome očakávať, že ma budú všetci považovať za nešiku (hoci v skutočnosti môžem byť šikovný). Byť nesebavedomý rozhodne neznamená nebyť si istý tým, že práve ja som vo firme zo všetkých zamestnancov najlepší. Byť nesebavedomý znamená veľmi dobre si byť istý tým, že jednoznačne najlepší som práve ja, ale podvedome očakávať, že šéf si to nevšimne a že neschopných mantákov bude považovať za lepších než mňa. Byť nesebavedomý neznamená nevedieť, že spomedzi všetkých chalanov v triede som najlepší v matematike práve ja. Byť nesebavedomý znamená veľmi dobre o tom vedieť a byť si tým na 100% istý, ale podvedome očakávať, že vo chvíli, keď bude mať učiteľka vybrať jedného na olympiádu, sa tej učiteľke rozum zatemní a vyberie chalana, ktorý je odo mňa oveľa horší a ku mne sa zachová, ako keby som neexistoval. Byť nesebavedomý znamená podvedome očakávať, že ma nikdy nikto za nič nepochváli a že ma budú všetci vždy za všetko iba hrešiť. Byť nesebavedomý znamená podvedome očakávať, že za dobre vykonanú prácu nikdy nedostanem oprávnenú pochvalu, ale len neoprávnenú kritiku. Byť nesebavedomý znamená podvedome očakávať, že ma budú všetci ľudia strašne podceňovať, hoci moje pracovné výkony, rozumové schopnosti, výzor a podobne svedčia o opaku. Byť nesebavedomý rozhodne neznamená byť bojazlivý a vystrašený, ale sa tak iba javiť, pretože kto vyžaruje zo seba podvedomé očakávanie, že ... ako som už napísal, tak ten vlastne ako keby vyžaroval zdanlivo sa javiacu bojazlivosť a vystrašenosť. Ten ako by vyžaroval zdanlivo sa javiacu slabosť. A podom si naňho dovoľujú, lebo ho považujú za psychicky slabého, hoci môže byť psychicky silný.
*****Byť sebavedomý znamená podvedome očakávať opak toho, čo podvedome očakáva nesebavedomý. Nechce sa mi písať ďalej. Preto sa sebavedomý zdanlivo javí byť silný, aj keď nemusí vôbec byť. Aj ten najsebavedomejší človek môže byť precitlivelý plačko, ktorý pre každú maličkosť začne plakať - pokiaľ je slabý. Môže aj nemusí. To je rôzne. Sebavedomý vyžaruje podvedomé očakávanie, že ho budú všetci strašne preceňovať a považovať za lepšieho pracovníka, než v skutočnosti je. Za lepšieho žiaka v matike, než v skutočnosti je. Za krajšieho a toto vyžarovanie sa zdanlivo javí, ako keby vyžaroval silu. Psychickú silu. Zdanie klame. Ale na sebavedomého si nikto nedovoľuju a nikto mu nerobí zle.

Keď nás v škole očkovali proti žltačke, tak práve ten najsebavedomejší chalan sa po očkovaní rozplakal a triasol sa od strachu. Nikto by to o ňom nepovedal a my s nižším sebavedomím sme sa nebáli a ani sme neplakali. To je príklad na psychicky slabého sebavedomého človeka.

Prečo sme nesebavedomí?
Väčšinou je to chyba rodičov. Debilný rodič svoje decko nikdy za nič nepochváli a za všetko hreší. Nepochváli, že umyl okno, ale vyhreší, že v pravom hornom rohu je čmuha dva milimetre štvorcové. Nepochváli, že upieklo koláč, ale vyhreší, že dalo priveľa cukru. Nepochváli, že vypralo biele, ale vyhreší, prečo nevypralo aj farebné. Dieťa sa snaží vyčítať z očí rodičom každé želanie a aj modré z neba by im znieslo a chce len jediné - aby ho pochválili, ale debilní rodičia to neurobia. Ono potom automaticky PODVEDOME OČAKÁVA, že sa tak nemu budú chovať aj iní ľudia a ono sa mu to potom nejakým zázrakom aj tak vždy deje. Lebo to podvedomé očakávanie vyžaruje zo seba a ono sa javí ako slabosť, neschopnosť veriť v samého seba. Ale ono verí v samého seba, len to vyžaruje. Kto má šľahnutých rodičov, že s ním toto robia, ten si sebavedomie zvýši až keď od nich odíde. Dovŕšiš 18 - upaľuj na ubytovňu. Alebo do podnájmu niekam, len zmizni preč od nich a neskús sa u nich ukázať častejšie ako 4x za rok na 2 dni. Lebo ti znovu zničia sebavedomie. Preto. Psychicky silným/slabým sa človek nestáva počas života, ale sa takým rodí. Kto sa raz narodí silný, bude silný a kto slabý, bude slabý. Ale sebavedomým/nesebavedomým sa nerodíme, ale sa takými počas života stávame. Podľa toho, akých ľudí máme pri sebe. A najmä akých máme rodičov - také bude naše sebavedomie v detstve a v puberte a v tej časti dospelosti, ktorú strávime bývaním s nimi. Preto som ti v prvom príspevku napísal, že mysli na budúcnosť.

toto je uz hrozne co sa deje v tomto svete, ako dokazu deti sikanovat to nie je normalne. Hore hlavu ty to zvladnes, musis byt silny a z nich si nic nerob

Podla BMI mas teraz idealnu hmotnost, hoci na spodnej hranici, ale este stale sa to zmesti do normalu. Urcite sa uz nepokusaj viac chudnut, v tvojom veku su diety obzvlast nezdrave. Na spoluziakov sa vykasli, ja si tiez nemyslim, ze sa ti posmievaju kvoli hmotnosti, oni si vzdy najdu dovod preco slabsieho jedinca sikanovat. Bud sam sebou, nenechaj sa ich recami zdeptat, nevsimaj si ich. Zacni chodit skolskej psychologicke alebo si najdi nejaku inu detsku psychologicku, ktorej sa budes moct zverit so svojimi problemami a ktora ti doda sebavedomie. Jedz normalne, mozes zdravo ale nedrz ziadne diety, sportovat mozes, ale tiez to neprehanaj, znicis si klby a o par rokov budes mat bolesti klbov, to nechces nie?

Ja si nemyslím, že to neprijatie je kvôli postave, tvoji spolužiaci si len vytipovali slabšieho jedinca, a preto tie posmešky z ich strany. Ak však chceš nabrať trošku svalov, tak ti odporúčam nájsť si iný šport, pretože beh páli aj svalovú hmotu.