Trošku som sa rozpísal ale snáď si to niekto prečíta a nejako mi poradí čo so sebou poprípade napíše svoju životnú skúsenosť budem rád za čokoľvek :)
Ahojte, mám 23 rokov a v poslednom období ma trápi hrozný smútok, je spôsobený mojim sociálnym životom, ktorý akosi zamrzol na bode mrazu, za normálnych okolností som dosť ukecaný živý a veselý a hlavne nikdy nie sám ale vzhľadom k udalostiam za posledné 2-3 roky sa všetko nejako posralo. Začalo to všetko asi tým, keď som dokončil 8 roč. gymnázium, boli sme tam super partia 13 chalanov nonstop sme boli stále spolu celých 8 rokov a v poslednom maturitnom ročníku sme mali už niektorí autá tak sme chodievali cez aj mimo školy na kadejaké výlety cez víkendy party poprípade len tak večer na pivečko pokecať si a ja som nejak nemal potrebu hľadať si iných kamarátov. No ale akonáhle sme odmaturovali každý si išiel akosi vlastnou cestou a drvivá väčšina z tej starej partie odcestovala buď do čiech alebo dosť z nich odišlo pracovať do anglicka no a ja som zostal na slovensku z celej partie sám. Prvý rok sa to ešte ako tak dalo písali sme si skoro stále na facebooku ale postupne tým že sme neboli v osobnom kontakte to nejako ochladlo a teraz zhruba po 3 rokoch som s nimi neni už skoro vôbec v kontakte. Ja som začal po gympli chodiť tiež na výšku ale len tu na slovensku tak som sa tešil, že aspoň budem mať nových spolužiakov, lenže s nimi si vôbec nevychádzam od prvého ročníka, nerozumieme si a necítim sa s nimi vôbec dobre a je to len o tom, že sa stretneme v škole max si napíšeme keď niekto niečo potrebuje do školy takže nič moc... Strašne by som niekam s niekym šiel medzi ľudí pokecať ale nie je zrazu s kým.
Pred rokom som si našiel priateľku chodí na tú istú výšku ako ja, ja som mimochodom býval dosť prelietavý, živý chalan striedal som baby ako ponožky a žiaden dlhodobý vzťah nepripadal do úvahy ale teraz som to cítil inak, nejak som sa ukludnil cítil som sa osamelo tak som potreboval nejakú dlhodobú oporu, stalo sa ale...Ona mi veľmi pripomínala mňa keď som bol ešte na gympli nevybláznený chalan a ja som si ju chcel skrotiť pretože mi s ňou bolo super lenže v jednej veci sme si nerozumeli, bola nevybláznená chodila rada s kamoškami na party a ja som jej nič nezakazoval rešpektoval som ju keď chcela niekam ísť s kamoškami, nekontroloval som ju veril som jej a ja už som sa nejako tak upokojil obmedzil som diskotéky a alkohol, niekedy som mal pocit že jej to vadí len mi to nikdy nepovedala priamo.. ale keď jej niečo nevyhovovalo alebo vznikol nejaký problém tak ho neriešila ale dala od toho ruky preč tak sme sa nakoniec aj kvôli tomu po roku rozišli, zrazu z ničoho nič ma zo dňa na deň nechala pretože si popri výške našla prácu ja som jej už do toho nepasoval a miesto toho aby sme to nejako spoločne riešili tak proste ušla. Mňa to neuveriteľne mrzí a trápi a som z toho ešte viac smutný ako predtým pretože som bol konečne aspoň trošku spokojný a zrazu to zase ušlo a zas som sám jak prst.. Možno si poviete že sa mi vrátilo to, že som býval taký istý nuž a je to asi pravda :)
