Opakovanie depresie

Ak pochopíš, že depresia sa ti môže objaviť ak budeš chcieť, aby sa zjavila, tak to bude úplne to naj :)

Raz mi jedna bytosť (môj najlepší učiteľ) povedala, že ak niečo napíšeme alebo to niekomu odovzdáme tak svoju bolesť ako keby zhmotníme alebo na tú druhú bytosť prenesieme.

Dobrí poslucháči sú ľudia veľmi empatickí a tí, ktorí sa dokážu často vžiť do problémov druhých. Na druhej strane ľudí s podobným problémom nepochopí nik, ak to sám nezažil ny vlastnej koži. Pomôže nám len prestať na to myslieť či zabudnúť...

A tak sa pýtam ako to vlastne je???

Je lepšie na všetko čo človek vie, čo cíti, na čo myslí zabudnúť pri niekom, kto mu ukáže radosť a šťastie?

Alebo je lepšie ak nájde človek spriaznenú dušu, ktorá pochopí, no tu je riziko, že ho tá bytosť doslova stiahne ešte hlbšie, ako je?

Je to podľa mňa dvojsečná zbraň a je úplne jedno, ktorú stranu ostria si niekto podobný vyberie. Ak tak to bude neskôr bolieť.

Nejestvuje ľudská bytosť, ktorá by niesla v sebe oboje tieto premenné aj napriek tomu, že si to veľa ľudí myslí.

Nebudem ti radiť čo má robiť, pretože je to úplne zbytočné. No ak pochopíš všetko, čo sa vôkol teba deje, pochopíš prečo konáš tak ako konáš v určitých situáciách, ktorá hudba ovplyvní tvoju náladu, ktorá vôňa ťa dostane do detských čias, ak pochopíš prečo ti do života prichádzajú podobní ľudia, ak pochopíš prečo píšeš na IPčko a prečo si sa nerozhodol radšej skočiť pod ten vlak (že to môže byť preto, že tu je ešte niečo, prečo sa ti oplatí žiť) , ak pochopíš, že svoju myseľ, ak je takto nastavená nedokážeš ovládnuť ale môžeš ju oklamať....no len ak pochopíš toto a veľa ďalších skutočností, ktoré sa mi sem nechce písať

Hlavné je pomenovať ,,TO,, čo pomenované stále nemáš.

Ja som dokázal pomenovať veľmi veľa vecí z môjho života. len dve ešte pomenovať neviem, ale snažím sa a ak pochopím, dokážem ich pomenovať, tak ich budem vedieť nakoniec aj prijať a dokážem ich z môjho života nakoniec pustiť a dať im slobodu. Tak, aby do neho mohli prísť nové hlavolamy, nové rébusy a aby sa tento kolobeh mohol zopakovať. Vieš, ono neznamená, že ak sa zbavíš depresie, že nepríde niečo iné, možno horšie....No v prvom rade potrebuješ vymyslieť systém, mechanizmus toho, ako to všetko pochopiť. No a nakoniec ti bude aj ľúto, že nič také nepríde a ty sa ocitneš niekde uprostred toho celého.

život je taký, aký si ho spravíme. Nemôžeme ovplyvniť aký bude ten náš. No môžeme ovplyvniť to, kým v ňom budeme my sami!

Neľutujem jedinú vec, ktorú som v živote spravil, jediný okamih môjho života. Možno nie som najšťastnejší a nemám vysnívaný život ale som sám sebou a toto je to gro, ktoré možno veľa ľudí nevidí ale mohlo by ti pomôcť.

Depe, píšem Ti až teraz. Potrebovala som pomoc od "niekoho". Verila som mu, nesklamal a pomohol. Spravil si dobre, že si napísal aj tam, kde si napísal. Vždy to tak rob, namiesto chodenia po koľajniciach... Ak sa podelíš o svoju bolesť, bude len polovičná. Nebude to tak bolieť a vždy sa ti uľaví. Rob tak aj v budúcnosti. Nájde sa človek, ľudia, kt. Ťa dokážu povzbudiť, pomôcť, ukázať správny smer. Nič na svete nie je také, aby sa to nedalo premôcť, aby sa nedalo nájsť nejaké riešenie. Nesmieš sa za žiadnych okolností vzdávať. Nikdy a ničoho! Veci, kt. sa Ti dejú, dejú sa pre Tvoje vnútorné pochopenie. Dovedú Ťa na Tvojej ceste za poznaním o ďalší kúsok ďalej. Toto raz pochopíš. Hľadaj vo svojom vnútri SILU, ako tieto nástrahy života PREKONÁVAŤ a nepodliehať im. Si mladý a na svete je toľko vecí, kt. si nevidel, toľko dobrodružstiev, kt. si nezažil, toľko piesní, kt. si ešte nepočul, toľko kníh, čo si neprečítal, toľko jedál, čo si neochutnal... Veľa a veľa vecí pre ktoré sa oplatí ŽIŤ!

No vlastne to nahorsie obdobie bolo v juni a priblizne do septembra u mna pretrvaval zvlastny pocit. Vcera som uz pisal aj na IPcko a trochu sa mi ulavilo. Zaciatok juna 2015, som zacal mat cudne pocity, uz som vazne nevladal, chcel som to ukoncit...

@ Je depresia, depresia a smútok... Kto z nás niečo podobné nezažil? Dospelý jedinec sa často nevie vhodne vyjadriť, použiť správne slová. Tak to nechcime od 15-ročného chlapca. V čase od 21. júna do 23. septembra je leto, žiadna jar! A zázračná tabletka na všetko neexistuje! Chce to len ostať človekom, nebyť ľahostajný, podať prst, ruku, pekné slovo... A hlavne, aby to slovo bolo vekuprimerané, aby to chlapec pochopil.

@ Depe, popíš bližšie, čo Ťa trápi. Ono mi to akosi nesedí. V tom čase máš predsa prázdniny! Nebudú to len známky a škola... Ak nechceš písať tu, daj na seba mail. Pokúsim sa Ti pomôcť. Pomôžu aj iní... A Mascha už začala...

Ahoj Depe :)
to, čo písali niektorí tu vo fóre nie je úplne pravda. Existuje viac druhov alebo teda typov depresie a taktiež ľudia, ktorí sú viac náchylní na to aby im podľahli a špecifické situácie, ktoré ich zlomia.
Napríklad, ak máš endogénnu depresiu, tak to vôbec nie je o tom, čo si povieš, že ju mať chceš alebo nie, pretože je to narušenie vo fungovaní neurotransmiterových procesoch v mozgu, teda nerovnováha, ktorá je zapríčinená i geneticky a je nutné ju podchytiť aj liekmi. No, nikdy nie iba nimi (!) Je to teda v tvojej hlave ale myšlienky a popieranie toho, čo sa reálne deje ti nepomôže.
Taktiež existujú tzv. sezónne depresie, ktorým podliehame viacerí, hlavne na jeseň a jar sa zvyknú vracať. Je to zapríčinené aj nedostatok slnečného svetla pre naše telo, ktoré tiež ovplyvňuje naše procesy v mozgu. Napríklad v krajinách ako Island majú strašne vysoký výskyt depresií a samovražedných pokusov aj preto v akom podnebnom pásme sa nachádzajú....o tom sa dá googliť a googliť :) Píšem to len pre ujasnenie pojmov a dojmov ...

Ak na teba prichádzajú takéto myšlienky a stavy, tak je potrebné o tom hovoriť, zdieľať sa, neostávať v tom sám. A je super, že si otvoril túto tému v tomto fóre. Dávaš nám šancu na chvíľu ťa tým životom sprevádzať :) Depresia v klinickom význame má tendenciu byť chronická a teda sa opakovane vracať a je potrebné ju riešiť najmä s psychológom (alebo pokojne môžeš začať aj s tebe blízkou podpornou osobou), aby sa depresia viac neprehlbovala. Potom je to náročnejšie na zvládanie a naozaj musia zaúradovať aj lieky aby si sa fyzicky vzchopil.

čo ti pomohlo naposledy tieto depresívne stavy prekonať? čím si sa z toho dostal?

Depe, zajtra sa ti ozvem. Dnes už nevládzem. Snáď sem priletí aj Anjelik* a napíše Ti pár slov...

žiaľ v takom mladom veku, ale je to životná skúška,kedy musíš prejsť osobnostným vývojom, prežívaním zníženej sebahodnoty, sebalásky a lásky od druhých,ja som poprosila tvojho anjela strážneho aby ťa ochraňoval a priviedol tam kde nájdeš uzdravenie svojej duše

Ano bolo to kvoli znamkam aj kvoli vztahom v skole..

.ked som si pustal hudbu este viac ma to povzbudilo aby som to cele skoncil..bol som uplne bez nalady, bol to zvlastny pocit ked som sa prechadzal popri kolajach, ked isiel vlak tak to bol cudny pocit. Aj teraz to asi zacina ale je to miernejsie, trvalo to asi od juna do septembra ale hlavne v juni

Depe, nemáš sa s kým o tom porozprávať? Aké problémy si mal v škole? Zlé známky? Zlé vzťahy? Či oboje? Zapamätaj si, že toto a ani nič iné nie je dôvodom, aby si zišiel zo svojej cesty a spravil to, čo si chcel! Tak napíš, čo môžeš, čo Ťa trápi... Vždy sa tu nájde človek, kt. Ti bude ochotný pomôcť. A nebude len jeden... Ak Ti napadnú takéto myšlienky, skús sa zaoberať niečím iným. Niečím, čím ich dostaneš z hlavy. Pusti si trebárs hudbu, daj si ju na plné pecky, započúvaj sa do textu a začni si pospevovať. Skús si vypočuť túto skladbu, pochopiť jej slová a nájsť v nej to, čo som Ti napísala. Nič, naozaj nič nie je dôvodom "odejít z cest" :

www.youtube.com