Čaute. Mám kamarátku, ktorá je síce mladá, ale roky trpela depresiami, sebapoškodzovaním až samovražednými pokusmi. Hrozne sa ľutovala, pretože má i emocionálne nestabilnú poruchu hraničného typu a takíto ľudia k tomu majú sklony. Odkedy sa začali jej problémy, chodí k psychológovi i psychiatrovi. Za tých šesť rokov bola cca 10x hospitalizovaná na psychiatrii.
Teraz, keď stratila vinou svojich psychických problémov väčšinu priateľov, konečne sa uvedomila. Plánuje chodiť na psychiatriu na dobrovoľné preliečenie každého pol roka, pretože si uvedomuje, že takáto nemocnica nie je stigmou pre človeka, nie je strašiakom a práve naopak, dokáže extrémne pomôcť.
Na terapiu chodí takmer 6 rokov, a hoci začala so sebou čosi robiť len pomerne nedávno, povedala by som, že bez nej by stále bola tým v problémoch sa utápajúcim, seba ľutujúcim chúďaťom, ktoré sa každú chvíľu pokúšalo zabiť a neuvedomovalo si, ako tým ľuďom okolo seba ubližuje.
A keďže je hraničiarka, ako sa tak nazýva, uvedomila si, že partnerské vzťahy ubližujú nesmierne nielen jej partnerom, ale najmä jej samotnej. Preto, ako mi povedala, je teraz odhodlaná ostať sama, no prestať sa v sebe stále hrabať a venovať sa veciam, ktoré ju napĺňajú.
Neviem, či je naozaj na konci tej strastiplnej cesty, ale konečne so sebou čosi robí a mňa dokopala napísať to sem (nechce sa sem vracať, svojho času sem totiž prispievala a vraj to nedopadlo dobre), aby ukázala, že i hrozné psychické problémy sa dajú prekonať, hoci to chce veľa času, úsilia a boja. A hlavne sa vraj neľutovať :)
Z problémov sa dá dostať!
Ja si myslím, že príčinou intoxikácie tej baby, čo chodí opatrovať do Rakúska, sú mimozemšťania. Robia na nej nejaké pokusy. Ak chce zostať zdravá, mala by sa pred nimi chrániť. A určite by sa mala vyhnúť psychiatrom. Lebo psychiatri sú ovládaní mimozemšťanmi.
Zaujímava komunikácia s tebou, však ja viem, že ani teba a ani nikoho iného kto sem chodí ja nemám tú moc presvedčiť, aby zmenil názor alebo aby prestal považovať jedného prispievateľa za iného, však dobre no, to chápem. Tak ma teda považuj za koho chceš, ja mám na háku aj tak. Lenže trubka moja zlatá, uvedom si, že keby tá kočka fakt bola psychicky chorá, tak psychicky chorý človek vysadí psychiatrické lieky a dostane do pár hodin alebo dní po ich vysadení schizofrenický atak. Proste mu šibne akonáhle ich vysadí, áno? A tak potom prečo ona keď ich nikdy nebrala, tak ani schizofrenický atak nedostala? Psychológa nech navštívi ten, kto je precitlivelá plačka, čo pre každú maličkosť začne rumázgať a vyplakávať a je pasívny a nevie si problémy riešiť a nerozmýšľa nad ich riešením a nerieši a nepoužíva rozum. Ona taká nikdy nebola, ona bola silná, lebo si svoje problémy vždy riešila a nikdy neplakala ani nad takými problémami, kvoli ktorým iní páchajú samovraždy a všetko dokázala zobrať až s neuveriteľnou ľahkosťou, premýšľavý introvert, ktorý si nenechá nikdy vymyť mozog od ľudí, čo jej chcú ublížiť. Kebyže je fakt šiši na hlavu, tak vysadí lieky a do jedného, dvoch dní je s ťažkým schizofrenickým atakom znovu na psyche. Ako to teda, že tam od roku 2012 nebola? A už ani nikdy nepôjde? Lebo je chorá? To ani náhodou a neboj sa, nie som to ja tá baba a nie som ani do nej. Ona aj tak žiadneho chlapa nechce, je to tuláčka s nestálou povahou, čo pochodila už takmer všetky rakúske mestá a strieda práce ako ponožky, vraj je pre ňu nudné vydržať niekde dlho, nestíhal by som za ňou a nemal by som aj tak u nej šancu :)
Ja tu na nikoho neútočím, skôr ty sa brániš útokom...chcela som ti len pomôcť, aby si na začiatok vyhľadala aspoň dobrého psychológa, ale rovnako ako minule vidím, že si zanovitá a žiadnu pomoc/radu nechceš prijať.
Mám dobré pozorovacie schopnosti aj pamäť, takže ma nepresvedčíš, že si niekto iný.
netreba - Psychiater nemôže na mne nič vidieť, keď som ešte nikdy u žiadneho nebol. A na tej babe, o ktorej píšem, tiež nemôže nič vidieť, keďže bola, je a raz a navždy zostane veľmi silná a celkom zdravá. Ona mu chce dať brutálne vysoký úplatok, nech ju už nechá na pokoji, lebo sama cíti, že inak to nepôjde a peniaze už má naň pripravené a dala sa objednať na vyšetrenia v súkromnej nemocnici kdesi v Rakúsku, budú jej robiť aj CTčka a je pripravená všetko im povedať, len aby jej pomohli odhaliť telesnú príčinu intoxikácie. Tomu, čo ona robí, sa hovorí pud sebazáchovy. A tomu, čo ty robíš na fóre, sa hovorí bludy a halucinácie a domýšľavosť či ako. Alebo nuda? Že si vytipuješ niektorého prispievateľa a začneš naňho útočiť, lebo si myslíš, že keď ho začneš presviedčať, že je žena, tak on tomu aj naozaj uverí? Tak daj si studenú sprchu a začni sa venovať niečomu zmysluplnému a nie vypisovať na fórum somariny.
Si ma teraz pobavila :), nie som psychiatrička ani iná lekárka. A prečo by psychiater ukončoval liečbu, keď sám vidí, že to nie je s tebou v úplnom poriadku?
tak, tak treba sa liecit :-)
Príspevok podo mnou - ty si riadne mimo, asi si opilý, daj si protialkoholické liečenie a nevypisuj tu sprostosti, lebo ti ich admin vymaže. Mne nevymaže nič, lebo som nič zlé nenapísal a minimálne som sa snažil pomôcť tým, ktorí si myslia, že psychiatri neškodia zámerne ich zdraviu tým, že im vymývajú mozog rečami, akí sú chorí a ako majú lieky brať bez toho, aby najskôr hľadali príčiny telesnej intoxikácie u nich. Veď by moholi s týmito pacientmi aj prehrať aj súd. Ak napríklad CT mozgu danej osoby, o ktorej tu píšem, ukáže, že sú tam premnožené parazity, tak tá baba by mohla aj podať trestné oznámenie na nemocnicu, ktorá neskúala telesné príčiny jej dočasne mierne zhoršeného psychického stavu a označila ju za blázna a vysúdiť si odškodné, keby chcela. Tak nejako to bolo myslené. Tak neviem, o čom tu točíš. Mám z teba taký pocit, že ak náhodou nie si opitý, tak potom aj ty si jeden z tých nenažraných psychiatrov, od ktorých by mohol môj prvý príspevok v tejto téme odohnať pacientov, lebo si tí pacienti tuto niečo prečítajú, podľa toho sa zachovajú a potom už nebudú musieť tvoju ambulanciu navštíviť nikdy viac. Pomôžu si sami, lebo ty im pomôcť nechceš. Tej babe, o ktorej tu píšem, sama primárka psych. oddelenia povedala, že ak by nedošlo k ďalšej hospitalizácii, tak jej liečba bude najneskôr do dvoch rokov definitívne ukončená a už sa to s ňou ťahá 4 a pol roka a psychoš ani za boha liečbu ukončiť nechce, aj keď ona mu dáva do vačku raz 50, raz 100, pričom z toho asi 10 má on za výkon a 10 za lieky, ostatné je jeho, ona tam chodí ako samoplatca. Keby som ja bol tá baba, tak to nenapíšem, však uvažuj logicky, no.
ôôôôô, píšeš opäť o sebe aká si silná a ako to všetko zvládaš aj sama, navonok sa možno ukazuješ silná a aj sama tomu už veríš, ale z tvojich príspevkov cítiť presný opak, inak by si sa neskrývala zas za inú prezývku- tentoraz chlapa. Skús vyhľadať na začiatok aspoň nejakú psychologičku/psychológa, keď psychiatrom neveríš.
A prosím nesnaž sa ma presvedčiť, že nevieš, o čom hovorím, totižto vždy ťa prezradí jedna maličkosť, ktorú tu nik iný nepoužíva len ty.
Sorry za menší off topic, ale sem sa to hodilo najviac.
Poznám babu, ktorá bola psychicky veľmi silná a celkom zdravá, taký ten správny typ človeka, ktorý nad problémami nevyplakáva, ale ich rieši a na tie, ktoré sa riešiť nedajú, si zvykla a zariadila sa tak, aby bol jej život čo najľahší aj s tými problémami a vždy bola šťastná, usmiata, motivátorka, ktorá mnohým nesmelým pomohla dostať sa do Rakúska, kde pracuje už roky a to ju napĺňalo a robilo šťastnou, Dostala napríklad do R. svoju mamu, kamošky svojej mamy a aj svoju kamošku, a tak podobne. Kým chodila opatrovať seniorov, v agentúre ju mali za jednu z najlepších a najsilnejších opatrovateliek, lebo vydržala aj v takých rodinách, kde iné nevydržali, s úsmevom sa znovu vracala aj do takých rodín, z ktorých iné s plačom odchádzali. Mala telesnú vadu, za ktorú by sa iné hanbili, ale ona sa nehanbila vytrúbiť ju na celom FB neskutočne žartovnou formou a rehotať sa sama zo seba. Nepoznala pocit hanby. Mala v prdeli. Ani brvou nemihla kvôli problému, kvôli ktorému iné páchali samovraždy utápali sa v sebaľútosti a v depresiách. No v čase, keď bola najšťastnejšia, začala pociťovať príznaky akejsi telesnej intoxikácie, ako keby zrazu jej telo zamorilo obrovské množstvo toxínov a ona raz nechápala, odkiaľ sa tie toxíny berú. Cítila strašné sucho v ústach, mala vysušené oči a pery, štípali ju oči a pery a pociťovala totálnu telesnú vyčerpanosť, hoci spávala dobre. Cítila sa ako opilá, dokonca zopárkrát spadla na zem, čo nevládala stáť na nohách. Po niekoľkých dňoch pocitu, že jej odchádza telo, začala cítiť, že jej odchádza aj psychika, ako keby jej proste šiblo. Ona ale vedela, že nie je šibnutá a nepripustila si nikdy, že by mohla byť psychicky chorá. Napriek tomu však navštívila psychoša a dala sa hospitalizovať, lebo akonáhle nastúpili psychické symptómy intoxikácie, ako keby razom na tie telesné prestala myslieť a sústredila sa len na tú "šibnutosť". Vyhodili ju z agentúry a ona strávila pár mesiacov doma. Psychoši ju nútili brať lieky, ktoré však nikdy nebrala a jej praktická lekárka sa na hľadanie telesných príčin tejto intoxikácie raz a navždy definitívne vysrala. Ježišikriste, no tak nedostala do vačku. Alebo dostala príliš málo? Tak, či onak, namiesto toho, aby ju poriadne vyšetrila, jej začala hustiť do hlavy, ako práca v zahraničí jej psychike škodí. A psychoši tak isto. To len aby mohli cecať peniaze od zdravotnej poisťovne za ňu, ako za osobu poistenú na Slovensku. Lebo keby bola poistená v zahraničí, nemohli by. Ona si však nenechala nimi vymyť mozog a po pár mesiacoch sa vrátila k opatrovateľstvu. Ale už cez inú agentúru. Po troch rokoch sa jej intoxikácia vrátila. Zase ju nikto poriadne nevyšetril a telesné príčiny nehľadal, hoci bola na hranici medzi životom a smrťou a život jej visel doslova na vlásku. Zase jej raz akýsi somár korunovaný vysokoškolským titulom diagnostikoval namiesto intoxikácie psychózu a označil ju za blázna, ktorý je psychicky labilný, len o tom nevie a ktorému práca v zahraničí na psychiku škodí. Zase ju nútili brať lieky, ale ona ich nebrala a rozhodne nebola z tých, ktoré si nechajú nejakými psychošmi vymyť mozog. Po niekoľkých mesiacoch, čo si dala pauzu, odišla do Rakúska opäť s vedomím, že na Slovensku žiť nechce a nebude pracovať za takú almužnu, keď vie po nemecky a inde môže mať viac. Prešlo niekoľko rokov a ona znovu začala pociťovať príznaky telesnej intoxikácie. Z posledných síl sa pozrela na google a začala hľadať info o detoxikácii organizmu s pevným presvedčením, že kde je intoxikácia, tam musí pomôcť detoxikácia. Zistila, ze liečivé bylinky zamerané na detoxikáciu organizmu sú pestrec mariánsky, púpava, žihľava, palina... Palina s výnimkou ostatných pomáha však aj v boji proti parazitom. Preto sa rozhodla pre palinu, lebo rátala s možnosťou, že zdrojom toxínov by mohli byť aj parazity a uvarila si z nej čaj. Štyri šálky palinového čaju v prvý deň, k tomu vypila tri litre vody a menej jedla... psychotické symptómy intoxikácie odozneli po pár hodinách a to bez užitia čo i len jediného cvokárskeho lieku. Štyri šálky palinového čaju na druhý deň, tiež veľa vody a menej jedla. A tak ďalej. Na tretí deň odišli aj telesné symptómy intoxikácie. Pozor, palina sa nesmie lúhovať dlhšie ako 10 minút, ináč môže byť toxická a nemala by sa užívať dlhšie ako 10 dní. Čo tá baba urobila, bolo čisté zúfalstvo, ale pomohlo jej to pochopiť, že intoxikácia sa nerieši psychiatrickými hospitalizáciami a liekmi, ale detoxikáciou. A ešte hľadaním zdroja toxínov. Odvtedy robí všetko možné pre detoxikáciu, čajíčkuje, najradšej má palinu a vilcacoru a lapacho a všimla si na sebe, že intoxikácia prichádza vždy po tom, ako počas viacerých po sebe nasledujúcich dní konzumovala priveľa sladkého, napríklad dva mesiace každý deň na raňajky krupicovú kašu s troškou kakaa posypanú hrubou vrstvou cukru - a je to. Tá baba sa nazdáva, že zdroj, ktorý produkuje toxíny, by sa mohol nachádzať priamo v jej tele a že práve cukor produkciu týchto toxínov mnohonásobne zvýši. Máva neprekonateľnú chuť na sladké, ale ona ako veľmi silná túto chuť dokáže prekonať a dnes už si nedá ani za lyžičku cukru do kávy. Každý deň si zacvičí alebo zabehá, dodržiava pitný režim, neubehne deň, čo by nevypila aspoň jeden bylinkový čaj - obdivuhodné, disciplinovaná ako ruský vojak, klobúk dolu. Poslednú hospitalizáciu mala v roku 2012, no ešte stále chodí k psychošovi na kontroly a klame ho, že berie lieky, ktoré nikdy nebrala, pracuje v Rakúsku a je šťastná. Jej zdravotné problémy: vysoká kazivosť zubov, hnačky a plynatosť, strata čuchu a už asi 20 rokov vysušený a upchatý nos bez čuchu, na ktorý lieky na alergiu nezaberajú, svrbenie nosa a svrbenie uší, kopa intolerancíí. A - ešte stále neúnavne hľadá, hľadá a hľadá príčinu svojej intoxikácie a ja som si istý, že ju aj nájde, lebo tú babu dobre poznám a ak sa raz rozhodne hľadať pravdu, nepozná prekážky a ide aj cez mŕtvoly a neprestane a neprestane, až kým tú pravdu o sebe nenájde.
Nuž, pozdrav svoju priateľku, popraj jej v mojom mene všetko len to najlepšie, :o)
Bola jednou z prvých, ktorú som na tomto fóre oslovila a som naozaj rada, že sa cíti dobre a že to nevzdáva. Asi nie náhodou som si na ňu nedávno spomenula, že ako sa má. No a ak niekedy zase bude chcieť len tak nezáväzne pokecať, či poradiť, isto sa nájdu opäť takí, ktorí jej radi odpíšu. Ja určite. Osobne mi tu jej roztomilý a sebaironizujúci, inteligentný prejav chýba. :o)