Určite som to posral, no asi si to neuvedomujem

Moja priatelka tancuje, trenuje deti tanec a aj chodia na suťaže a tak no takže má dosť nabitý program.. obaja sme študenti takže sa vidíme v škole a ona sa ku mne správa inak ked sme sami a inak ako ked sme v škole, že sa niekedy necítim ako jej priateľ.... ide o to že ako má vela času tak je často unavená ani si moc nepíšeme aj ked to je prevládajuce v našom vťahu.. no už aj to písanie mi príde že je oničom.. už sme sa pár krat chytili aj vážnejšie pre jej program a tak a povedala mi že má minimum času ktorý venuje mne, no ked je so mnou tak mi tie svoje city nedáva najavo.. a je mi trápne jej to povedať do očí že mi chýba jej láska tak jej to napíšem ked to už v sebe nevydržím.. a slubil som jej že jej to už vždy poviem do očíí no nedokázal som to.. ona mi radšej prejaví city keď sme niekde sami a to moc často nebýva.. potom jej to píšem a ona si to ani neuvedomuje pretože si myslí že je všetko v poriadku... dnes sme si všetko povedali a a za ten čas čo sa takto hádame vznikla priepasť a bojím sa že nikdy nezmizne... má taec kam uteká pred problémami a už 10 rokov tancuje a vidím ako je štastná ked tam je aj na tréningoch a tak len mi je luto že to tak nie je aj keď je so mnou že ked mi tu lásku nedá najavo že so mnou asi šťastná nie je.. bojím sa že o nu prídem, vidím že si odomna drží odstup aj ked leži vedla mna že už je zo mna tak sklamaná že mi to nedokáže opätovať.. neviem čo mám robiť .... poradíte mi prosím ? nechcem o nu prísť