Zdravim vas,
neviem ako dalej, potrebujem sa zdoverit a chcem vediet nazor inych :( Som studentkou posledneho rocnika VŠ, studium ma neuveritelne naplna, chcem si spravit doktorat a pracovat v oblasti vedy - o buducnosti mam jasnu predstavu.
Problem je moj "domov" moja "rodina" - neustale kazdodenne hadky (ozajstne hadky, niekolkokrat denne, niekedy uz cakam kto do koho skoci), medzi clenmi rodiny, z ktorych som deprimovana, nic ma nebavi, prestavam byt motivovana a rozmyslam ze sa na vsetko vykaslem. Ja som uplne kludny clovek, chcem zit v harmonii a preto to nenavidim :( a to oni nevedia pochopit, som ako bez duse a ked je "po burke" pytaju sa ma, preco som stale ako ziva mrtvola, ze sa nemam vyhovarat na hadky.
Dalsia vec, som zavreta v izbe lebo ani nemam chut zit- z toho dovodu ani nepomaham pri domacich pracach, nie je to preto, lebo by som bola leniva, ale ja jednoducho nemozem, nemozem ich vidiet, citit z dvoch dovodov, prvy som napisala vyssie a druhy: "ty vies len citat knihy, naco chodis do tej skoly aj tak z toho nic nebudes mat, naco chodis na konferencie a mimoskolske aktivity, treba zarabat peniaze a nie tarat o veciach ktore nikdy nezmenis." :(
Je to normalny postoj "milujucej" rodiny, ze mi takto berie motivaciu a to jedine, kvoli comu sa radujem zo zivota? Chcem raz v zivote nieco dokazat ale oni mi beru zivotnu energiu, ludia, ktori by mi mali byt oporou a tesit sa, ze mierim v zivote vyssie ako priemer, mi hadzu polena pod nohy.
Budem vdacna za kazdy nazor. Dakujem.
Rodina ma psychicky nici
Ahoj, chcem ťa len podporiť, bojuj, u nás je to ešte niekedy horšie, ako píšeš, dennodenne hádky, niekedy sťažovanie sa od rána do večera, kopanie do predmetov v byte, vyhrážky smrťou, potom ani ja nemám chuť nič robiť a som ako bez duše, viem, o čom píšeš, mám to isté, ale ja to mám tiež dosť zlé, lebo som kvôli rodine nemohol dokončiť ani bežnú školu, ako má väčšina, takže venuješ sa vysokej škole, ja nemám ani strednú a to budem mať 24 rokov. A vyzerá to tak, že budem musieť ísť od prvého ročníka, takže si nerob starosti, máš sa od čoho odraziť, aspoň od vzdelania, ja nemám žiadne, žiadnu pomoc ani kamarátov, nič.
myslim ze najvyssi cas od nich odist.
Trapit by malo rodicov ze sa doma necitis dobre a chces utiect.Skusala si s nimi o tom hovorit?Ako sa citis,ze tie hadky su uz extremne a ty chces zit v kludnej rodine?
Nemas to lahke,ale ver,ze v cudzine sa nerobi len podradna robota ak vies jazyk.
Starych rodicov uz davno nemam, neide iba o hadky medzi rodicmi, ide aj o mojho surodenca. Ale ano, najvacsi problem je otec, ktory vsetkych depta... NEmam ku komu ist. Premyslam nad zahranicim, ale problem je v tom, ze ma to neuveritelne trapi, ze musim odist od rodiny prec, aby som si vydychla a mohla kludne zit.
V juni koncim skolu, ak sa dovtedy neobesim. Odist prec a robit podradnu robotu v zahranici, alebo ostat doma, ist na denne studium a skoncit na psychiatrii? Dalsie 3 roky doma nezvladnem a na osamostatnenie treba peniaze...
Sadness
Pises o hadkach rodicov?Nemas moznost ist byvat niekam inam?Ku babke napr?
Ak maju rodicia medzi sebou problemy,tak si to filtruju cez teba.
Nesmies polavit.Uc sa a studuj dalej.Raz tu skolu dokincis a potom sa osamostatnis.Len keby si mala moznost zatial niekam ist.Rodicia nemaju tusenie ako tym svojim detom ublizuju.
