mám jednoduchú otázku..zažili ste/poznáte niekoho kto zažil situáciu kedy vám muž najskôr povedal, že nechce s vami vzťah a odstupom času zistil, že mu chýbate, má vás rád a mal to skusiť? ( že ste možno bola tá "správna"?).
-a teraz v konkrétnej situácii..pred niekoľkými mesiacmi som absolvovala, pre mňa veľmi bolestivý, rozhovor s kamarátom. Po tom ako mi povedal,že ma má rád, že rád chodí so mnou na (pre neho nie moc lákavé) rôzne miesta, len aby bol pri mne a trávil so mnou svoj voľný čas..vypustil zo seba,že to ale na vzťah nevidí, že to tam z jeho strany nie je (a asi nikdy nebude..a všeobecne sa cíti na vzťah až za veľmi veľa rokov). Po týchto slovách som myslela,že sa zosypem,pretože mne sa to všetko javilo úplne naopak. V podstate som nás považovala za taký "neoficiálny" párik. Rozumeli sme si vo všetkých oblastiach aj tých intimnejších. Stále som si pokladala otázku, prečo bol teda tak dlho so mnou,keď si so mnou budúcnosť predstaviť nevie. Sme predsa dospelí ľudia, tak sa máme k sebe chovať slušne, tolerantne, férovo. Nasledujúce dni sa ku mne správal veľmi milo,stále ma niekam volal (..myslím,že mu bolo ľúto ako sa kvôli nemu trápim a nechcel prerušiť kontakt). Pre lepšie rozptýlenie som mu povedala,že potrebujem čas sa s tým vyrovnať a nechcem,aby mi písal...Teraz s odstupom času si začínam skôr myslieť,že ma mal len na sex (aj keď potom nerozumiem,prečo trávil toľko času so mnou aj mimo posteľ).
-Teraz po niekoľkých mesiacoch sa mi začal opäť ozývať, stále je veľmi milý a mám dojem, že by to chcel obnoviť. Možno je to iba nejaká nostalgia z jeho strany, ktovie. Každopádne ja som sa už cez to preniesla a neplánujem do toho padať znova. Ale zo zvedavosti...myslíte si, že takýto chlap mohol zistiť,že to bola chyba, že možno ma nakoniec mal skutočne rád, možno ľúbil, a mal to skúsiť (aj keď neviem či je to pravdepodobné v mojom prípade)? dali by ste takémuto mužovi šancu? a je vôbec možné, že si niekedy chlapi uvedomia o čo prišli alebo sa to ani nestáva?
