Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať pripadne požiadať niekoho kto je/bol v podobnej situácii , aby sa vyjadril. Mám priateľa, vyše roka. Ma 8 ročného syna s ktorým nežije, no stretáva sa s ním každý druhý víkend (resp vždy od štvrtka do pondelka - každý druhý týžden) , takisto prázdniny atd. Väčšinu tieto vikendy s nimi nie som a robím si vlastný program, no samozrejme sú dni / prázdniny kedy chodí k nám. Problém je vo mne , a to taký že žiarlim na syna . Možno si poviete že som sprostá, a že to nie je normálne, no doteraz som mala vzťahy kedy som bola pre partnera ja ta jediná, a nemusela som sa s nikým deliť o lásku a nie som na to zvyknutá, neviem to prekusnut. Som citlivá a lásku potrebujem cítiť stále a potrebujem aby mi ju partner dával patrične najavo, a neviem predýchať že ma niekoho radšej ako mna ....Ked sme sami, nie je žiaden problém, všetko je tak ako ma byt, partner mi lásku dokazuje a ja som šťastná. No ako náhle k nám príde jeho syn/alebo je partner s ním, automaticky ako by som tam nebola, vidno že syna miluje , samozrejme že viac ako mna, k synovi sa sprava ako k 3 ročnému, neustále ho rozmaznáva, maly je vkuse na ňom zavesený, vydobija si pozornosť, neustále je ako "ockov cecek" , partner sa s ním rozpráva iba zdrobneninami ako naozaj s 3 ročným dieťaťom, dokonca partner svojho 8 ročného syna musí chodiť uspávat aby vôbec zaspal. Príde mi to choré že nemôžem spať ani s vlastným partnerom v posteli bez toho aby v noci alebo nad ranom neprišiel k nám do postele maly (lebo nevie spať bez ocka). Ked sú sami , samozrejme že partner s ním spáva a stále ho k tomu učí, takze sa tomu ani nedivím no neskutočne mi to vadí a neviem co s tým. Ďalším problémom je to, že môj názor partner neberie, ako náhle poviem jedno slovo co sa týka týchto veci, hneď to berie ako útok a urobí zo mna najhoršiu na svete . Je to v našom vzťahu jediný dôvod kvôli ktorému sa hádame. Dosť dlho mi trvalo, kým som si zvykla vôbec na to, že nie sme spolu každý druhý víkend. Normálny človek by chcel vikendy tráviť s partnerom , kedže pracovný týžden je pracovný týžden, no ani to nemám umožnené. Resp je mi lepšie ked nevidím ako vychovava svojho syna , lebo mám na to svoj názor a vznikla by z toho zasa len hádka . Áno viem, som bezdetná a nemôžem sa k tomu adekvátne vyjadrit nakoľko kedže nemám deti neviem tento vzťah ešte úplne pochopiť , no ide tu hlavne o moju žiarlivosť ked sme s jeho synom . Som vtedy skor nešťastná ako stastna a viac sa trápim, a uz teraz sa bojím letných prázdnin ked bude u nás takmer mesiac ... A ked sme sa bavili o našom spoločnom dieťati, jeho prvá otázka :a co bude s .....(meno syna)??? Je to normálne ? Prosím Vás ak tu je niekto kto sa nachádzal v podobnej situácii alebo sa cittil podobne ako ja , prosím Vás poraďte mi ako sa mám správať , ako to prekusnut že vôbec ma dieťa... Je to veľmi tažké kedže nemôžem nič povedať nakoľko vždy som zlá ja a vždy sa pohadame...Prosím o rady a názory a hlúpe komentáre si nechajte, nemám na to náladu, skôr som uz zúfalá
