Laska ta prava

no myslim ze to je jedno a,ale budiš ,on somnou ..preco?

este jedna vec...rozisli ste sa sposobom:
on sa rozisiel s tebou?
ty si sa rozisla s nim?

potom este podla toho viem poradit

ja vazne neviem ,proste nemam odvahu.nemam.bohuzial

Tak logicky keď ťa vysmeje, taj je to hlupák čo ti za to nestojí a celkovo s dávať sa dokopy s bývalími je blbosť, vždy je to rovnaké. Vrátite sa k sebe potom sa zase niečo pokazí a zase ste od seba. Mám spolužiačku ktorá sa takto s bývalím trápila 4x sa k nemu vrátila a dala mu šancu aj keď tvrdila že už mu ju nedá, nemohla bez neho žiť, on ju napustil, otehotnela a zas ju opustil a veľa báb takto poznám a ono aj logicky ak ťa chlap opustí, tak už chce niečo nové a nebavíš ho. Ja sa s priateľkou tiež občas pohádam a na pár dní sa aj niekedy odlúčime, ale mám ju tak rád, že nikdy by som ju nedokázal opustiť a tak si to vyrozprávame a ideme ďalej. Najlepší liek na bývalých je nájisť si niekoho nového, teraz ti to príde že neskutočne miluješ svojho bývalého, no keď spoznáš novú lásku, až potom si uvedomíš, že ti za to nestál.
Už dlho si to všímam že ženy majú akúsi poruchu ísť ďalej po rozchode, stále v nádeji čakajú že sa k nim ich bývalí vráti, pritom on si išiel pospať s druhou a áno keď ho tá druhá omrzí zase sa vráti, ale toto je nekonečný kolotoč a je len na tebe či sa chceš trápiť.. :)

velmi by som si priala aby to vedel.ale mozno vie,ale caka kym mu to ja poviem,bohuzial nemam odvahu,nemienim zazit ten sok od cloveka ktoreho milujem ak by sa my vysmial kvoli mojim problemom.bojim sa toho :(

luia
Naozaj by si to mala nechat na nom.Uz ked aj nie znovu zacat vztah,ale aspon mu to povedat.
Ma pravo to vediet a slobodne sa rozhodnut.Ublizujes svojej dusi a ta ked je chora tak sa tazko lieci akakolvek diagnoza.
Neodhanaj od seba nikoho.Nikdy nevies ako ti kto moze pomoct tym vsetkym prejst.

Budúcnosť nejestvuje, tak vôbec nevieš čo spraví ak sa mu okolo toho krku hodíš, alebo to vieš?

Ak to vieš, tak si dám od teba vyveštiť aspoň lotériu, aby som z toho niečo mal.

Ja ti niečo napíšem. Ak budeš takto uvažovať, tak je možné, že sa budeš trápiť ešte veľmi dlhý čas. Niekto sa s nami rozíde a my sa často uzatvárame do seba a smútime, citujem ,, nechaj tomu čas, venuj sa sebe a hlavne nezačínaj si žiadny nový vzťah,, ale je to to ,,pravé,,?

Koľko ,,má,, byť človek zatvorený v takomto ,,depresívnom stave,,???
Kým si neuvedomí, že to nemalo vôbec žiadny zmysel?

Ako sa potom naučíme fungovať v ďalšom vzťahu, keď máme ostať osamote? Akú interakciu nám dá tá naša osamelosť? len takú, že zavrhneme všetky vzťahy a možno si už nikdy nikoho nenájdeme?

Voľakedy som si aj ja myslel, že je to to naj, ale už som svoj názor prehodnotil.

Len ak sa človek konfrontuje s podobnými situáciami, tak sa môže niečo naučiť. Zlyhal mi vzťah ok, ale nebudem predsa čakať x rokov a potom začnem ďalší, ktorý tiež zlyhá...je to veľmi veľa času a je zbytočne stratený. No a človek sa vôbec nič konštruktívne nenaučí, len to, ako sa ľutovať.

nemozem..:( nemam odvahu.:( .viem ze by som to neskor olutovala..ale asi taky je zivot.lasku nedostanes tu pravu lahko..bohuzial musim ho nechat ist ,nech sa ma lepsie ..bude mu lepsie .lebo somnou by to nemal lahke ,sama zo sebou mam problemy a ked problemy prejdu uz bude neskoro...kedysi som mala odvahu ale teraz by my asi srdce prestalo byt z toho soku..tak sa bojim..lebo to neni malicka vec ,neham si to do smrti a do hrobu ..:( mt!

vies ako sa hovori ze casom viac lutujueme veci ktore sme nespravili ako tie ktore sme urobili..