Prečo sa už neviem zaľúbiť? Resp. sebectvo nie je cesta ku šťastiu

Je toľko foriem lásky, že sa to blíži takmer k číslu nekonečno a vy stále túžite po láske, ktorá vás privádza do nešťastia a do trápenia, lebo nikdy nemôže byť absolútne dokonalá.
Ja som začal mať lásku k vareniu, potrebujem pribrať, ale mám akurát teraz nejaký divný pocit v bruchu.
Je kombinácia huby, mrkva, cibuľa a glutamán sodný podivná, podľa vás?
Majte sa, utekám.

Selfish, vysvetlí žene, kt. je od Teba oveľa staršia, ako sa dá chápať tá veta?! Len tak, ako som ju pochopila ja! Ak to tak nie je, potom voľ vhodnejšie jazykové prostriedky. Asi si to zle napísala...

Boh to je LÁSKA, má Ťa rád takú aká si! Máš sa rada Ty sama? Asi nie. On odpúšťa! Takže počúvni radu a odpustí si. Príjmi sa sama takou, akou si. Meň veci, kt. sa zmeniť dajú. Nauč sa žiť s tými, kt. sa zmeniť nedajú. A snaž sa rozlíšiť jedny od druhých.

Si ešte mladá, láska si Ťa nájde, tá ozajstná... Niekoho zasiahne v mladom veku a trvá až do skonania sveta, niekoho v zrelom veku a niekto jej slastné pohladnie nepocíti ani raz za život. Nestrácaj nádej a začni veriť...

Láska ako aj život má veľa podôb, veľa farieb, veľa odtieňov... Môžeš si zaobstarať zvieratko, kt. lásku dáš a ono Ti ju vráti. Lásku, šťastie...Ti môže poskytnúť hudba, kniha, kvetinka...

Rob to, čo Ťa dokáže urobiť šťastnou... Hľadaj kontakt s prírodou. S tou mocnou čarodejkou. Len si daj pozor, lebo sa staneš citlivejšou, vnímavejšou, keďže strháva z duše nánosy a očisťuje ju.

Ži v súlade so svojím svedomím. Tak, aby si sa nemusela za nič hanbiť, nič ľutovať. Z chýb sa pouč a neopakuj ich. Životné šance na svoje šťastie neprepás.

Tých ciest, kt. Ťa dovedú do cieľa je naozaj mnoho... Cenu má iba cesta, tá je dôležitá. Ver ľuďom, kt. Ti to napísali. Oni o živote vedia omnoho viac ako Ty.

Rado sa stalo, snáď Ťa tie linky oslovia. Hľadaj a nájdi svoju vlastnú cestu...

"Keď sa človek rozhodne ísť svojou cestou, celý vesmír začne pôsobiť v smere jeho snaženia."
Jožo Ráž

Veľa šťastia, dievča, na Tvojej ceste životom...

Ano, existuje ovela viac ciest nez tieto dve. Clovek moze konat dobro a nemusi byt veriaci a veriaci moze konat zlo. Dolezite je, aby sme nikomu vedome neublizovali. Vedz, ze toto aj Boha najviac zaujima. Aj v Biblii sa to pise. Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.'

Su ludia a medzi nimi aj veriaci, ktori veria, ze aj mimo cirkvi napriklad sa da dosiahnut nebo, ini to popieraju. Dievca, ty si musis odpustit a nesnazit sa byt dokonala,dokonala nikdy nebudes, lebo potom by sa zastavil vyvoj. Chap, ze vzdy bude co zlepsovat. Ale zaroven si mozes uzivat plody svojej snahy, to ti nikto nebrani, ani Boh. Boh je ten, ktory najviac respektuje nasu slobodnu volu. Tak vedz, ze on ti uz davno odpustil a ty si odpust tiez. Takto sa naucis mat sa rada a pozriet sa triezvymi ocami na problemy okolo teba. Aj s inymi ludmi budes mat lepsie vztahy. Ja ta chapem, mala som to doma podobne. Tiez sa nic ine neriesilo len vzhlad a je tomu tak doteraz. Nastastie som uz mimo domu a necitim taky tlak, aj ked si ho vytvaram uz aj sama. No nieco sa tym musime naucit.
Na jednej strane zijeme v temnej dobe ale na druhej strane to mozeme brat ako privilegium, ze budeme svedkami toho, ako sa ludia prebudia. Snaz sa zmenit okolie, v akom sa pohybujes. Nepoznas ine len hodnotu vzhladu, tak si ju potvrdzujes u ludi, ktori ju maju tiez ako prioritu vo vsetkom.Ale su aj ini ludia, ine pohlady na svet. Krasa nieje nieco co patri iba vyvolenym. Vsetci sme original a krasni ci uz sa vyumelkovane snazime o to, alebo nie. A mame aj ovela viac hodnot. Nase spravanie, to ako sa pri nas ini citia, talenty. Je dobre, ze si sa nad tym vsetkym zamyslela, ze to nechces, to je prvy krok. Teraz uz len robit to co chces ty, nie to co ti spolocnost nadiktovala. Mozno nebudes za hviezdu davov,ale budes robit, to co tesi teba. Bud autenticka, bud sebou. Nikto iny v tom nebude lepsi, ver.

Selfish,
ono je to totiz tak, ze clovek premieta do vztahu s Bohom vztah so svojim otcom. Poznam niekolko prikladov zo zivota, ktore to dokladaju. Ty si zrejme dalsi.

Clovek, ktory sa citi zradeny otcom, tazko veri ze s Otcom je to ine.
Tieto tvoje slova:

"Čo sa týka Boha, tú lásku som si odoprela sama, lebo si ju nezaslúžim. On bol totiž jediný, ktorý sa na mňa v najhorších chvíľach nevykašľal, ale ja som Ho len permanentne zradila, ako aj teraz. Už ma to nebaví. Možno On by mi vedel odpustiť, problém je, že ja si to neviem odpustiť. "

su uplne typicke pre tuto diagnozu. Ludia nedoveruju milosrdenstvu Otca a odsudia sami seba.

Prikladam jeden priklad: tato dievcina prezivala nieco podobne ako ty, mozno este vypuklejsie, ona nakoniec nasla cestu spat:
www.zdravie.sk

Ako nič v zlom, ale neslúžim ani jednému. Ani Bohu a ani mamonu!!!

Žijem si svoj život a slúžim len sám sebe :)

Ak si nepochopila môj príspevok nevadí. nie všetci rozumejú tomu, čo píšem.

Filip: Možno máš pravdu, no nič iné ako masky mi v dnešnom svete neostáva. A verím, že nie som sama.

Kýčera: Ahoj, asi si ma zle pochopila s tými 2 objavmi. Nemala som s nimi nič. S jedným som bola mesiac, tváril sa, že sa zaujíma aj o mňa zo začiatku, no napokon sa ukázalo, že opak je pravdou. S druhým som sa stretla 2x a ten sa našťastie prejavil skôr. Nespávam s chlapmi na počkanie, nedovolím predsa, aby sa niekomu zvýšilo sebavedomie na mojom ponížení, nemám záujem o človeka, ktorý vo mne vidí len objekt. Ja som niečo hľadala z pocitu samoty a rada by som sa aj zaľúbila, lenže nebolo do čoho. Moje zaľúbenia z minulosti boli síce platonické a nedosiahnuteľné, ale predsa boli a boli úprimné. Teraz neviem naraziť na muža, ktorý by ma duševne upútal čo i len trochu. Hoci sa priznávam, že som v škole obklopená samými ženami a ked sa mihne nejaký chlap, tak je vždy zadaný. Aj spolužiačky sú zadané a to pritom niektoré ani nedbajú na vzhľad tak ako ja. Možno si poviete, že mám vysoké nároky, ale nie. Muža z ulice zaujmete LEN vzhľadom, na diskotéke detto, preto toto nechcem a druhý sa vás zas ani neodváži osloviť, lebo si myslí, že ste už určite zadaná. Nedávno ma však jeden starší balil v PC miestnosti, dal mi svoj fb a zistila som, že má ženu a dieťa, tak mi akurát z neho stúpol tlak.

To, čo si uvedomujem, je len výsledkom výchovy a môjho života. Pravdepodobne som chcela podvedome vyskúšať aj ten druhý "svet", aby som tak pochopila tých, čo tak žijú a vedela, že ako sa cítia. To som však nevedela, že sa dostanem do bludného kruhu, že sa to stane mojou závislosťou a zlozvykom a že ja sama sa z toho nebudem vedieť vymotať. Máš pravdu, láska je najlepšou terapiou na všetko. Lenže čo si ju mám vyčarovať? Od rodiny sa nedočkám a od cudzích detto. Mužov bude vždy zaujímať len vzhľad, teda nie ja. Čo sa týka Boha, tú lásku som si odoprela sama, lebo si ju nezaslúžim. On bol totiž jediný, ktorý sa na mňa v najhorších chvíľach nevykašľal, ale ja som Ho len permanentne zradila, ako aj teraz. Už ma to nebaví. Možno On by mi vedel odpustiť, problém je, že ja si to neviem odpustiť. Iní sebeckí ľudia možno nemali také poznanie Boha a druhého sveta ako ja a nič iné nepoznajú, lenže ja si to všetko uvedomujem, aj dobre viem, čo je správne a čo nie a napriek tomu som tam, kde som. Takže som ten najhorší typ sebeckého človeka. Ako sebecký človek, nemôžem žiť vieru. Bud by to bolo povrchové (pokrytecké) alebo by som spravila zlú reklamu niečomu, čo je dobré a to radšej nie, to sa radšej toho vzdám ako by som svojím zlým príkladom mala odlákať hocijakého človeka od Boha. Ved sama viem, aké je to, žiť bez Neho. Ďakujem však za rady, aj za tie linky :)

Mesačný princ: No a presne toto je ten problém. Že mám pocit, že už som príliš daleko od toho brehu, kde som kedysi bola. Ano, oba svety majú svoje plusy a mínusy, no s tým rozdielom, že pri jednom prežívaš šťastie, ktoré je trvalé a cítiš sa vnútorne veľmi dobre a pri jednom máš tie povrchové veci (hodnoty), ktoré uznáva svet (spoločnosť) na dosiahnutie šťastia. Lenže žiadne také ako šťastie v sebeckosti nie je. Môže to živiť akurát ego, ale úprimné šťastie nie. A zasa skutočnosť, že nemáš v sebe tú úprimnú lásku, že nevieš dávať, ťa zanecháva len prázdnym. Cítim, že to nie je správne a že ma to ničí. Ale ako to zmeniť? Prečo necítim nič viac než ľahostajnosť a spomínanú prázdnotu? Obávam sa, že čím viac je človek sebecký, tým menej je schopný dať či akokoľvek mať rád druhého, tým viac je neochotný druhému pomôcť. Tvojmu príspevku nie celému rozumiem, ale ver, že ja sa vrátiť chcem. Nepáči sa mi, ako práve žijem, nechcem tak žiť, nechcem ubližovať Bohu a byť ľahostajná voči ostatným. Spojiť obe v jedno? Nedá sa. Ako sa píše "nemôžeš slúžiť 2 pánom". Ano, ako veriaca, vidím len 2 cesty. A bud budem slúžiť egu a svetským hodnotam alebo Bohu a duchovným hodnotám. Obdivujem každého jedného kresťana, ktorý to dokázal a ukazuje dobrý príklad. Byť kresťanom totiž nie je len rozhodnutie alebo viera bez skutkov, je to umenie, odvaha, sebazapieranie a ochota v tichosti prijať veľa zlého a nespravodlivého, umenie sa riadiť podľa toho, čo Boh povedal a čo je správne. S mojou povahou a egom nezlúčiteľné. A ano, existujú zlé a nesprávne rozhodnutia, keby to bolo dobré rozhodnutie, cítila by som sa tak, ako sa cítim? Vnút. hlas (či svedomie) nikdy neklame. Viem, že nerobím dobre. Ale máš pravdu v tom, že tí chlapci prišli do môjho života, aby mi ukázali presne to, kým som ja. Preto napriek pocitu samoty sa vzťahom už vyhýbam, lebo presne viem, koho by som si pritiahla. Ubezpečujem ťa, že som oba svety dokonale pochopila. Možno neveriaci vidí aj milión ciest- áno, to je možné, ale skutočne sú len dve. Bud si sebecký alebo nie si. Bud slúžiš Bohu alebo mamone, ako sa vraví.

Selfish - tak toto je príbeh, ako keby som ho vyprodukoval sám zo seba s malými odchýlkami.

NIE, NIE a ešte raz NIE. Cestu si volíme sami a vždy sa môžeme rozhodnúť ísť inak, len tá križovatka na ktorej sme odbočili bude už príliš vzdialená a my vyčerpaní.

Napíšem ti to tak, že aj jedno a aj druhé má svoje pre a proti. Absolvoval som to a je úplne jedno ktorou z tých ciest pôjdeš, pretože tu sa nejedná o cestu, ale o to, čo na tej ceste robíš....či kráčaš, bežíš, či vnímaš vôkol seba niekoho alebo nie, či si spievaš, alebo ide š potichu...atď

Aj keby si sa v tomto momente rozhodla, že sa vrátiš, tak tvoja duša sa vrátiť nechce, pretože výhody z toho kým si teraz sú oveľa lepšie. Ale čo ti bráni ísť sa na tú križovatku pozrieť a zadívať sa na smerovú tabuľu, ktorú si predtým možno prehliadla?

A čo tak si ju prečítať a spojiť obe v jedno? To, kým si bola si nezahodila a ani sa to nestratilo, len to nevyužívaš, pretože je ti to na príťaž. No ale...

Naše rozhodnutia sú vždy len také, aké byť majú a to správne. nejestvuje zlé, alebo nesprávne rozhodnutie a ty si sa rozhodla. jediné, čo by si mala spraviť, je dívať sa na tú tvoju cestu s pochopením, rešpektom a úctou a občas prestať utekať. uvidíš tak aj tie krásne veci, ktoré na nej sú a ktoré si možno doteraz prehliadala.

Kedysi si sa vedela zaľúbiť? No ale vieš to aj teraz. No napíšem ti niečo - ak raz niekoho miluješ tak mu odovzdáš časť srdiečka, ktoré sa ti už nikdy nevráti a o tú časť miluješ vždy menej. To, že si mala tých pár vzťahov je úplne v poriadku. Nie každý na prvý raz nájde vysnívanú bytosť s ktorou zostarne. A do života nám neprichádzajú ľudia, ktorých sme si vysnívali ale tí, ktorých potrebujeme, aby sme pochopili samých seba. Takže čím neskôr pochopíš, tak tým dlhšie ti budú takýto ľudia prichádzať do života. Môže to trvať aj celý život a ty nepochopíš.

Nejestvuje žiadna daň, len to, čo pustíš do svojho srdiečka a čomu dovolíš, aby ťa ovládalo.

Aj ja mám odskúšané oba svety a oba majú svoje plus aj mínus. Skús to nabudúce spojiť.

Vieš, poznanie nemôžeš zahodiť, alebo na neho zabudnúť - môžeš ho len pochopiť. Nahliadla si do iného sveta, než na aký si bola zvyknutá a tento svet it toho veľa ukázal a dovolil. Len ho potrebuješ pochopiť, to je celé. To, čím si bola a aká si bola je stále v tebe a je len na tebe či sa ti podarí tento nový svet pochopiť a spojíš obe cesty po ktorých si kráčala.

Ty vidíš len dve cesty ale čo ak je ich nekonečné množstvo?

Dievča, Ti poviem, aj napriek tomu, že ma zaráža skutočnosť, že ako 19-ročná píšeš : "Posledné moje dva objavy...", cením si Tvoju úprimnú výpoveď. Na druhej strane si ako 19-ročná uvedomuješ životné pravdy, na kt. niektorí nepridú ani v 50-tke. Klobúk dole! Tak vitaj v svete dospelých. Viem aká terapia Ťa vylieči, aký liek Ti zaberie. Len láska. Na toto neexistuje žiaden ľudský liek, len láska. Len láska, veľa lásky... Máš vo svojom živote bod, o kt. sa môžeš oprieť. Je to Tvoja viera v Boha, toho sa drž. Čiahni po svojom záchrannom kolese a snaž sa dostať zo svojej mizérie. Si mladá, DOKÁŽEŠ to, ja Ti verím. A na rozvinutie mojich myšlienok nechávam priestor iným, ale vrátim sa... Zatiaľ Ti posielam toto :

www.zdravie.sk

www.youtube.com

Ahoj,
to je zaujimava vypoved. Potreboval by som si to nechat prejst hlavou... ale jedno viem hned: Si zranena. Potrebovala by si to liecit, nie prekryvat maskami.