Mám 24 rokov, končím VŠ, mám skvelú rodinu ktorá pri mne vždy stojí no aj napriek tomu sa cítim strašne sama. Nemám žiadnu najlepšiu kamarátku ktorej by som sa mohla vyrozprávať, nemám priateľa ktorý by ma ľúbil.
Niekedy som rada sama, nemám problém isť sama nakupovať, behať a podobne ale občas mi chýba niekto s kým by som išla len tak na kávu, na nejaký výlet a tak. Mám síce pár "kamarátok" s ktorými sa občas stretnem no každá už má priateľa prípadne manžela, majú svoje životy a je mi už blbé že sa im musím vždy ozývať len ja.
Mám dosť problém sa zoznamovať s novými ľuďmi a nadväzovať nejaké priateľstva, ani po piatich rokov na VŠ som si nenašla nejakú lepšiu kamarátku, všetko sú to len spolužiačky s ktorými si okrem školy nemám čo viac povedať.
Trápi ma to keď sedím večer sama doma a nikto mi ani len nenapíše ako sa mám, čo robím.
Bojím sa toho že budem mať problémy aj v budúcnosti, že keď sa mi aj podarí nájsť prácu tak nezapadnem do kolektívu, keďže som dosť uzavretý a tichý človek a dlhšie mi trvá kým si na ľudí zvyknem. Som nesmelá, neistá, kto by takého človeka vôbec chcel zamestnať?
Je tu niekto na tom podobne?
Poznáte niekoho takého? Ako takých ľudí vnímate?
Dá sa s tým niečo robiť?