Ahojte,
mám 25 rokov a pred dvomi mesiacmi mi zomrel otec v zahraničí. My, blízka rodina sme spravili tam rozlúčku, s rozhodnutím, že ho dáme tam aj spopolniť a doma spravíme druhú rozlúčku. On bol vdovec, mamka už nežije a asi 3 roky žil s jednou pani, ktorá mi ale teraz organizuje život. Ona mi povedala, že ona pôjde všade so mnou a mám vybaviť rozlúčku s ňou, lebo aj ona sa s ním chce rozlúčiť. Do zahraničia sme ju totiž nezobrali.
Ja jej nepopieram, aby prišla, ale ja si chcem zorganizovať všetko po svojom, predsa to bol môj otec a robím si to za vlastné, tak nechcem, aby sa mi do toho niekto montoval. Ako jej to vysvetliť? Uraziť ju nechcem, ale zase sa ani nechcem zariadiť podľa nej. Ja už od miesta, kde uložíme urnu, žijem na 400 km a preto chcem rozlúčku predpoludním, ale ona mi diktuje na poobede, lebo ona neznáša teplo, takisto kar a pod..
Ako spraviť kompromis
Tiež súhlasím s tým, že si to urobte po svojom, ty so svojou rodinou. Ona do vašej rodiny nepatrí, nebola s ním zosobášená tak nech sa prispôsobí a nevyskakuje.
Ahoj,
môžem Ti povedať jedno a to z vlastnej skúsenosti, sprav si po svojom.
Ja som zažila takmer rovnaký problém pred 5 rokmi a hoci som si nenechala do toho veľmi hovoriť, rozlúčku zorganizovali aj tak po svojom.
Moji rodičia sa rozviedli, my sme žili s mamou, ale v tom čase sme už boli relatívne samostatní. Môj otec jedného času žil tiež s družkou, ale v čase jeho smrti už nie, hoci ešte udržiavali kontakt. Pracoval mimo bydliska, býval na ubytovni a dostal výron do mozgu práve v práci, na stavbe. Bol ešte týždeň v nemocnici v BB, napokon tam aj zomrel. Kým žil, nikto za ním v nemocnici nebol, akonáhle zomrel, jeho bývalá družka mi začala organizovať život a aj jej dcéra. Ja som vybavovala pohreb, v tom čase ešte s druhom a so sestrou, takže sme sa rozhodli tiež pre kremáciu a neskôr v mieste, kde je urna uložená spraviť rozlúčku. On už rodinu až takú širokú nemal, z mamkinej strany kontakt s nikým neudržiaval a aj s nami len sporadicky a to hlavne kvôli tomu, že mal radšej alkohol ako nás.
My sme kúpili kytice, brat žije v Írsku a v tom čase domov prísť nevedel, tak sme kúpili veniec aj za neho. To bolo to prvé, čo nám ihneď vyčítala. Miesto kde išla urna chodila obzerať a už pred rozlúčkou nás ohovorila, že prečo tam, kde sú pochovaní jeho rodičia - moji starí rodičia. Na rozlúčke sa hodila prvá na stoličku, starší stáli. Pri ukladaní urny do hrobu prehádzali naše vence, lebo jej malo byť na viditeľnom mieste a nie naše. Vrcholom bolo keď sa objavila na pohrebe jedna Rómka s gitarou, aby zahrala otcovi na poslednú cestu. On ju poznal, jeho družka bola jej kamarátka a ona to zorganizovala. My, jeho deti sme si to nežiadali, nepáčilo sa nám to a aj tak, sme to museli strpieť. Potom celé mesto rozprávalo o tom, že to bolo z pohrebu "najkrajšie" a popritom ohovárali mňa, že prečo som mala v teple hrubší sveter a celé mesto mi obzeralo brucho, či nie som tehotná.
Ak nechceš zažiť niečo podobné, rob si po svojom. My sme ho museli pochovať z vlastných peňazí, nám po ňom zostali len dlhy a to nie malé, takže preto sme to riešili takto. Ja som už vtedy žila v BA.
Úprimnú sústrasť.
Ahoj,
môžem Ti povedať jedno a to z vlastnej skúsenosti, sprav si po svojom.
Ja som zažila takmer rovnaký problém pred 5 rokmi a hoci som si nenechala do toho veľmi hovoriť, rozlúčku zorganizovali aj tak po svojom.
Moji rodičia sa rozviedli, my sme žili s mamou, ale v tom čase sme už boli relatívne samostatní. Môj otec jedného času žil tiež s družkou, ale v čase jeho smrti už nie, hoci ešte udržiavali kontakt. Pracoval mimo bydliska, býval na ubytovni a dostal výron do mozgu práve v práci, na stavbe. Bol ešte týždeň v nemocnici v BB, napokon tam aj zomrel. Kým žil, nikto za ním v nemocnici nebol, akonáhle zomrel, jeho bývalá družka mi začala organizovať život a aj jej dcéra. Ja som vybavovala pohreb, v tom čase ešte s druhom a so sestrou, takže sme sa rozhodli tiež pre kremáciu a neskôr v mieste, kde je urna uložená spraviť rozlúčku. On už rodinu až takú širokú nemal, z mamkinej strany kontakt s nikým neudržiaval a aj s nami len sporadicky a to hlavne kvôli tomu, že mal radšej alkohol ako nás.
My sme kúpili kytice, brat žije v Írsku a v tom čase domov prísť nevedel, tak sme kúpili veniec aj za neho. To bolo to prvé, čo nám ihneď vyčítala. Miesto kde išla urna chodila obzerať a už pred rozlúčkou nás ohovorila, že prečo tam, kde sú pochovaní jeho rodičia - moji starí rodičia. Na rozlúčke sa hodila prvá na stoličku, starší stáli. Pri ukladaní urny do hrobu prehádzali naše vence, lebo jej malo byť na viditeľnom mieste a nie naše. Vrcholom bolo keď sa objavila na pohrebe jedna Rómka s gitarou, aby zahrala otcovi na poslednú cestu. On ju poznal, jeho družka bola jej kamarátka a ona to zorganizovala. My, jeho deti sme si to nežiadali, nepáčilo sa nám to a aj tak, sme to museli strpieť. Potom celé mesto rozprávalo o tom, že to bolo z pohrebu "najkrajšie" a popritom ohovárali mňa, že prečo som mala v teple hrubší sveter a celé mesto mi obzeralo brucho, či nie som tehotná.
Ak nechceš zažiť niečo podobné, rob si po svojom. My sme ho museli pochovať z vlastných peňazí, nám po ňom zostali len dlhy a to nie malé, takže preto sme to riešili takto.
Úprimnú sústrasť.
Ked ho mala rada, tak to "teplo" vydrzi. Podla mna je aj tak rano menej teplo ako poobede.
Inak najlepsie sa ludia spracovavaju tak, ze nepovies svoj nazor ale vychadzas z jeho nazoru a pytas na veci kde vies ze je problem. On potom sam pride na tvoje riesenie a je spokojny, lebo si mysli, ze to vymyslel on.
je to tvoj otec. Cize urob rozlucku ty ako uznas za vhodne.
Mmm...mozno mate pravdu.Su len urcite veci v zivote ktore ja neviem pochopit.Toto je jedna z nich.
Stale si budem ale tvrdit,ze z respektu k tomu cloveku by som urcite veci riesila inak.Aspon v dany okamih.
Mesačný princ Oooooooo
su veci v ktorym by si mal aj ty ustupit aj ona. Sadnite dohodnite sa ved ste dvaja dospeli ludia
