Zdravím mám 22 rokov a mám pár problémov. V prvom rade je to problém z rodinou. Boli sme celkom fajn rodina ale všetko sa pokazilo. Mama si začala písať z cudzími mužmi na internete a otec jej na to prišiel. Od vtedy prišli rôzne hádky a dnes sa v dome len obchádzajú a nerozprávajú. Nemám ani moc dobrý vzťah z otcom. On je len ponorený len vo svojich nervoch. Utápa sa sám v sebe. On je taký človek že všetko musí bit podľa jeho predstav. Nechápem prečo mu záleží strašné moc na vzhľade človeka. On je športovec ale mna viac zauima umenie. Vie dosť uraziť zo svojimi názormi. Dokonca ma nazval teplos len preto ze mam dlhšie vlasy v cope. Pre neho to je teple. Prešiel som v živote dosť výraznou zmenou kedy som opustil kamarátov ktorý stále húlili a to bola ich zábava no pre mňa nie necítil som sa dobre v takej spoločnosti. Dosť si rozumiem z jednou kamarátkou. Často sme spolu, venuje sa takým istým koníčkom ako ja. Je šikovná charizmatická mlada žena so spravnim pohľadom na svet. Môj otec ju však nemá rád lebo je kyprejších tvarov čo mne príde úplne sexy. On by ju však ani nepustil cez prach domu a to sa snu ani nepozná a nerozprával sa snu. Lebo sa hanbím a bojím ako by zareagoval v jej prítomnosti. Vo všetkom si spraví úsudok bez toho aby tu vec spoznal a keď sa ho spitam že čo ma za problém že to sú jeho problémy a nemám mu vnucovat moje názory. Viem mal ťažký život ale mňa to jednoducho nebaví. Neustále tu panuje zla atmosféra a mňa to ničí. Nebaví ma tvoriť a neustále som preč z domu. Nemôžem si sem nikoho zavolať a preto chodím z domu preč aj na dva dni. On vidí len to že mu nepomáham lenže mňa to tu fakt nebaví keď som pre neho teplos alebo chameleón čo sa mení . Dokáže slovne uraziť a potom to hra že mi sme citlivky. Najradšej by som bol sám lenže to je moja ďalšia neschopnosť postaviť sa na vlastne nohy a ako študent je to celkom namáhavé ale škola ma baví a chcem si ju dokončiť. Neviem si rady a neviem ako majú smerovať ďalšie kroky keďže som snílek a introvert. Prosím o radu akúkoľvek. Potrebujem nakopnúť niečo spraviť zo sebou a osamostatniť. Ďakujem aj keď sa to tu nedá všetko opísať.
problém s otcom
A tak...verím,že doma to máte fakt náročné a oceňujem, že sa s tým zdieľaš...asi to fakt potrebuješ zo seba dostať von....
Z tvojho životného príbehu vnímam, že s otcom a komunikáciou medzi vami sa veľmi pohnúť nedá, keď ste odlišní v hodnotách a postojoch k životu. Čo ale určite rob, že ostaň sám sebou, ostaň takým, akým byť chceš a v akej role sa cítiš dobre, buduj vzťah s tou kamoškou, nech by mal otec na ňu hocjaké názory, lebo vnímam,že to je osoba, ktorá ti je blízka a asi si rozumiete. A to je ozaj potrebné, mať pri sebe blízkych ľudí, s ktorými môžte byť na spoločných vlnách :) a ďalšia vec je, aby si sa venoval tomu, čo máš fakt rád, realizuj sa v tom, kde sa nachádzaš a čo ti prináša do života radosť, pokoj, možno sebarozvoj cez kreativitu, čo si spomínal...čo myslíš ty sám? čo by si mohol skúsiť robiť v tvojej situácii z toho,čo si ešte neskúšal, aby si vecami pohol? :)
a čo psychológ? skús sa ísť vyrozprávať k psychológovi uvidíš že sa ti trošku uľaví... práca popri škole? či nemal by si čas? ja tiež chodím na výšku a prvý rok som bol doma a dochádzal som ale nemal som to doma tiež ružové tak som si našiel prácu popri škole (školu mám 3x v týždni) a ostatné dni aj cez víkendy pracujem ale som s priateľkou a ešte jedným párom v prenájme a máme aspoň nejaké to súkromie a môžem ti povedať je to paráda aj keď sa na to nadriem je to super... skús pozerať trošku do budúcna možno si niečo nájsť popri škole a postupne si šetriť a hľadať spôsob ako sa pomaly postaviť na vlastné nohy je to náročné ale ide to, mne napríklad pomohlo aj to, že som bol minulý rok po letnom semestri v anglicku na 3 mesiace a slušne som si tam na začiatok zarobil
Tu uz rozpravanie nepomaha. Z mamou nema vobec zaujem komunikovat a so mnou sa to zvrhne do toho ze na mna nakrici aj tak podstate nepocuva co hovorim a robi si vlastne zavery. Fakt neviem.
treba aby ste si sadli a porozpravali sa vsetci!
